Highgate Law & Tax

Rozhovor s Petrom Vargom o blockchain a jeho právnej a daňovej regulácii

04.12.2018
20181127hna151.x-page-001.jpg

V kontexte známeho politického hesla "ľudia si zaslúžia istoty", sa štát musí naučiť komplexne regulovať vzťahy a súvislosti existujúce okolo technológie blockchain. Ak v tom tápe a pravidlá hry sú nejasné, vytvára tak priestor pre svojvoľnosť verejných orgánov. A to je veľký nekomfort nielen pri daniach, kde sa hovorí, že hranica medzi trestným činom a "netrestným činom" je v hrúbke väzenského múru. Jasné pravidlá hry si však nevyžaduje len právny štát, ale aj investori, zakladatelia "kryptofondov" alebo projekty fungujúce na báze ICO alebo STO. Ak štát pochopí problematiku v celej svojej komplexnosti a toto svoje pochopenie aj správne implementuje do spoločnosti, vytvorí tak priaznivý ekosystém s nižšou rizikovou prirážkou. A tá nižšia riziková prirážka napríklad znamená to, že do Vášho ICO investuje viac investorov, lebo právny rámec ich investície bude štátom rozpoznaný v prípade, keď to bude ten investor najviac potrebovať (napríklad pred súdom). Prečítajte si preto nižšie uvedený kompletný rozhovor s Petrom Vargom, ktorý bol nedávno v skrátenejšej verzii uverejnený v Hospodárskych novinách. 

 

Čo je blockchain a aký má vzťah k bitcoinu? Čo je hlavnou podstatou oboch?

Blockchain vnímam ako technológiu, ktorá podobne ako triedna kniha, len v digitálnej podobe a natrvalo, obsahuje informácie a neustále ukladá nové informácie do akejsi decentralizovanej databázy. A bitcoin je azda prvá spopularizovaná implementácia technológie blockchain. Bitcoin chápem ako nejaké digitálne aktívum alebo nositeľa hodnoty, pričom transakcie v bitcoinoch sa ukladajú práve do knihy blockchain. Potiaľto je to výsostne technická odpoveď, ktorá mňa ako právnika, zaoberajúceho sa právnymi a daňovými aspektami tohto fenoménu nemusí až tak zaujímať. Zaujímavé to pre mňa začína byť určite v momente, keď jednotlivé časti tohto ekosystému treba napasovať do existujúcich právnych a daňových rámcov.

 

Aký je v súčasnosti právny režim kryptomien (resp. blockchainu) na Slovensku?

Slovenský právny poriadok neobsahuje ucelenú a komplexnú právnu a daňovú úpravu týkajúcu sa virtuálnych mien. Dokonca prvýkrát sa pojem virtuálna mena objavil v zákone až v roku 2018. Napriek tomu som toho názoru, že základné piliere na právne a daňové uchopenie virtuálnych mien existujú. Či už je to oblasť súkromného práva alebo je to oblasť regulácie finančných trhov alebo zdaňovania, vo všetkých týchto oblastiach vieme virtuálnym menám nájsť svoj priestor. Nie som teda zástancom toho, že virtuálne meny sú pre náš právny poriadok ako pre svet nejaký neidentifikovateľný mimozemský lietajúci objekt, ktorého schopnosti niekoľkonásobne prevyšujú akékoľvek technické možnosti ľudstva a pri ktorom nevieme, či sa nachádza nad Los Angeles alebo Jakartou. Virtuálne meny sú niečo ako neviditeľné lietadlá o ktorých vieme, že existujú, vieme ich tiež zaradiť, odhadnúť ich možnosti a jediné, čo potrebujeme technicky dobehnúť je ich presná identifikácia v akomkoľvek čase.

A takto aj náš právny poriadok potrebuje vedieť virtuálne meny presne identifikovať a zatriediť v každej jednej ekonomickej situácii. Ako príklad uvediem oblasť daní. Zákon o dani z príjmov vždy obsahoval ustanovenie, ktoré hovorilo, že zisk z predaja virtuálnych mien treba zdaniť. Čo však nevieme, je napríklad to, ako si určiť obstarávaciu hodnotu virtuálnej meny, ak uskutočňujem viacero nákupov. My vieme, že to lietadlo tu niekde je, ale nevieme ho presnejšie zamerať. A podobne je to aj v iných oblastiach práva. Žijeme tak v istej neistote. A byť v neistote je nekomfortné, nielen v práve. Je teda potrebné postupne upravovať akési operatívne právo, ktoré by sa malo vždy prispôsobovať aktuálnym spoločenským a ekonomickým potrebám spoločnosti. A tou potrebou je dnes mať jasnejšie pravidlá pre oblasť virtuálnych mien.

 

Čo je hlavný predpis, ktorý upravuje blockchain u nás? Ak je to OZ, zvláda občiansky zákonník z roku 1964 regulovať krypto technológie? Nie je predsa len zastaraný?

Na Slovensku nemáme žiadny špecifický predpis pre blockchain. Virtuálne meny dnes u nás explicitne upravuje iba zákon o dani z príjmov a zákon o účtovníctve. Občianske združenia alebo nadácie vnímam ako nejaký market standard zo zahraničia pre ICOs. Z môjho pohľadu sú však občianske združenia alebo nadácie právne a daňovo absolútne nevyhovujúce. Nie však preto, že by občiansky zákonník v tomto ohľade potreboval nevyhnutný moderný „facelift“. Emitovanie tokenov cez občianske združenia alebo nadácie predstavuje hlavne významný daňový problém, zbytočnú administratívu z hľadiska AML, je vo veľkej miere v rozpore s reguláciou finančných trhov a rovnako tu tiež nie je možné plnohodnotne uchopiť vzťahy s investormi/zúčastnenými.

V prípade toho posledného bodu to po opadnutí ICO „hype“ a vytriezvení do právnej reality bude problémom aj pre týchto investorov/darcov. Napriek tomu však a bez toho, aby som poznal právne poriadky všetkých štátov sveta, si myslím, že slovenský právny poriadok je pre ICOs veľmi vyhovujúci, lebo ponúka zaujímavé právne a daňové štrukturovanie. Nie však úmyselne, ale nechtiac. Pri vhodnom nastavení štruktúry viete na Slovensku uskutočniť ICO prakticky flexibilne a zároveň viete byť v súlade s reguláciou kolektívneho investovania, verejnej ponuky cenných papierov, AML, zdaňovania a DPH a zároveň investori získajú právne uchopiteľné práva, čo v prípade občianskych združení alebo nadácií nemajú.

 

Aké sú hlavné rozdiely v právnej regulácii blockchainu v EÚ a v USA?

Problematika virtuálnych mien a blockchainu je nesmierne rôznorodá a  vytvorenie nejakej univerzálnej formy regulácie si vyžaduje uchopenie tejto problematiky v celej svojej komplexnosti. To si určite vyžaduje priamočiarejší postup a v tom má USA vďaka federálnemu štátnemu zriadeniu podľa mňa pred EÚ výhodu. V tejto súvislosti treba povedať, že EÚ nemá mandát na to, aby upravovala každú právnu oblasť stretávajúcu sa s virtuálnymi menami. EÚ nemá napríklad mandát na reguláciu značnej časti kolektívneho investovania, cenných papierov, dani z príjmov alebo účtovníctva a prirodzene nemá mandát na riešenie výsostne národných tém ako je oblasť súkromného práva, kam by sme mohli zaradiť napríklad oblasť smart contractov. Inými slovami povedané, kým v USA už majú tému právnej kvalifikácie security tokenov vyriešenú, v Európe si tento pojem definujú členské štáty samostatne. A to je nepriamočiare, a teda neefektívne. EÚ je však aktívna v oblastiach, kde ten mandát od členských štátov získala, a to je napríklad oblasť legalizácie príjmov z trestnej činnosti, verejnej ponuky cenných papierov alebo DPH.

 

Zvládajú vlády zdaňovať transakcie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom blockchainu? Ako to funguje?

Domnievam sa, že zdaňovanie virtuálnych mien je spojené s dvoma základnými výzvami. Prvou je napasovanie všetkých variácií vzťahov súvisiacich s virtuálnymi menami do daňových predpisov bez toho, aby bol daňovník vystavený neprimeranej miere neistoty a  druhým je efektívne získavanie informácii, aby nedochádzalo k skráteniu dane.

Aj keď na Slovensku zisky z predaja/zámeny virtuálnych mien sú predmetom dane z príjmov pri akejkoľvek osobe, zákon o dani z príjmov ani zákon o účtovníctve a ani žiadny podzákonný predpis nedávajú jasnejší manuál k tomu, ako presne má daňovník ten zisk vlastne vypočítať a kedy mu vzniká. Pri prípadnej daňovej kontrole tak môže byť daňovník vystavený prílišnej svojvoľnosti zo strany daňového úradu, čo je v právnom štáte neakceptovateľný fenomén. Pravidlá hry musia byť jasnejšie.

Keďže nakladanie s virtuálnymi menami je pre správcu dane ťažko sledovateľné, a to najmä, ak predmetná virtuálna mena nie je transparentne obchodovateľná, existujú teda aj praktické výzvy, či sa vôbec daňové úrady vedia dostať k údajom o potenciálnych ziskoch daňovníkoch, pokiaľ tieto meny nepremieňajú do štandardných mien. Pri absencii globálnej platformy na automatickú výmenu informácií sa zdá byť totiž nepravdepodobné, že by slovenské orgány boli aktívne v zapájaní zmluvných partnerov na bilaterálnej báze s cieľom získať údaje o informáciách o zákazníckych účtoch z platforiem ako sú Coinbase, Kraken atď. Treba však poznamenať, že rovnako ako to bolo pri daňových a bankových rajoch, táto informačná asymetria je podľa môjho názoru len dočasná.

 

Existujú (u nás, v EÚ, vo svete) nejaké zásadné súdne precedensy, ktoré by usmernili globálnu reguláciu krypta? Ak áno, čo priniesli? Existuje nejaká (ustálená) judikatúra v tejto oblasti?

Na Slovensku sa v tejto súvislosti vzťahuje predovšetkým judikatúra slovenských súdov a Súdneho dvora EÚ a inšpiráciou môže byť česká judikatúra. Priznám sa, že nie som si vedomý žiadneho rozhodnutia na Slovensku. Viem, že v Čechách bola nedávno za „kryptopirátstvo“ odsúdená jedna osoba. Odsúdený tam mal ukradnúť bitcoiny pri prevádzkovaní zmenárne. Popri napríklad 80% podvodných ICO v roku 2017 aj tento prípad podľa mňa demonštruje, že aké krátkozraké sú tie odvážne tvrdenia, že štát, regulácia a právo v kryptosvete nemajú miesto.

V EÚ je takým pionierskym rozhodnutím prípad Hedqvist z roku 2015, v ktorom súd konštatoval, že výmena tradičnej fiat meny za virtuálnu menu bitcoin je oslobodená od DPH. Život neskôr ukázal, že nie je možné tento judikát chápať ako univerzálny precedens. Neskoršia prax dala za pravdu tvrdeniu, že ku každej transakcii s virtuálnou menou treba prakticky pristupovať úplne individuálne. To je len dôkaz, aká veľmi dynamická je oblasť virtuálnych mien a v nejakej miere aj výhovorka pre regulátorov, prečo doteraz nedokázali komplexne uchopiť celú problematiku.

 

Môžete nám opísať rozdiely medzi IPO a Initial Coin Offering (ICO)?

Mal som to šťastie, že som vo svojej praxi mohol pracovať na cezhraničnom IPO ako aj ICO. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že oba inštitúty majú veľa spoločného a ICO je len online verzia IPO, nie je tomu úplne tak. IPO predstavuje spôsob ako do spoločnosť naliať nový vlastný kapitál, pričom investor získava akcie spoločnosti. Investor sa tak pasívne podieľa na úspechu/neúspechu firmy ako takej. Častokrát za IPO nasleduje umiestnenie akcií na sekundárny trh – burzu cenných papierov. Akcia je tak likvidnejšia, čo vo všeobecnosti zvyšuje atraktivitu akcií. Na druhej strane ICO je spôsob získania peňažných a nepeňažných prostriedkov od verejnosti, v lepšom prípade na vývoj nejakého technického riešenia postavenom na technológií blockchain. Za investované prostriedky získava investor práva na tokeny alebo priamo tokeny, ktoré umožňujú majiteľovi využívať napríklad nejakú podkladovú službu. Okrem toho investor môže týmto tokenom disponovať napríklad na burze tokenov.

K IPO má bližšie STO (Security Token Offering), pri ktorom investor získava aj práva porovnateľné s právami akcionára pri IPO len v digitálnom svete. Napríklad investor v rámci STO získa podiel na utility tokenoch, ktoré sú v rámci predmetného projektu emitované ako vstupenka do využívania podkladovej služby alebo tovaru. Tento investor tak môže prípadne na burze disponovať nielen security tokenmi, ale aj utility tokenmi. Dokonca sú prípady, kedy investor získa aj „offline“ akcionárske práva.