Highgate Law & Tax

Ďalší rozhovor k daňovým kontrolám s Petrom Vargom

18.10.2019

V najnovšom Trende je okrem ďalších postrehov Petra Vargu aj príbeh istého podnikateľa s miliónovými tržbami, s vyše sto zamestnancami, ktorý po sérií 36 daňových kontrol skončil v konkurze s rozpredaným majetkom a ako fyzická osoba v osobnom bankrote.

Ďalší rozhovor k daňovým kontrolám s Petrom Vargom

Hlavne pri kapitálovo náročnejšom podnikaní je relatívne bežné, že podnikatelia na svoje obchodné aktivity potrebujú externé financovanie. Pri externom financovaní z bánk je zasa celkom bežné, že záruky za splatenie financovania poskytuje práve fyzická osoba, či už z pozície konateľa alebo ultimátneho vlastníka.

 

Prax nám teda ešte jasnejšie dokazuje, že striktné oddelenie majetku spoločnosti od majetku fyzických osôb je skôr mýtus, a teda nielen právna úprava umožňuje na konci dňa pri dlhoch spoločnosti zasiahnuť majetok súkromnej osoby.  Ak sa do tohto priestoru pridá prílišná svojvoľnosť štátu schopná generovať sankcie vo výške 20% a viac z hodnoty vašich tržieb, vzniká nám priestor, ktorý je absolútne nekompatibilný s princípmi právneho štátu. Na základe našich skúseností sa nám zdá, že táto svojvoľnosť štátu sa vo veľkej miere prejavuje pri daňových kontrolách na DPH. Žiaľ, štát častokrát nerešpektuje najmä prenos dôkazného bremena a necitlivo vníma pre podnikateľa devastačný potenciál nepriznania nároku na odpočet DPH = nerešpektuje princípy DPH zakotvené v práve Európskej únie. Dôsledkom tak bývajú aj situácie, kedy nekontaktnosť subdodávateľa (t.j. podnikateľa s ktorým nemá kontrolovaný podnikateľ žiadny vzťah a najmä v tovarovom podnikaní sa ani štandardne nemôžu poznať) je vykladaná na vrub kontrolovanému podnikateľovi, ktorému je tak odopreté právo na odpočet DPH.

 

Kým tento postup správcu dane je preskúmaný súdom, je veľká pravdepodobnosť, že finančné dopady tohto postupu sa stanú vykonateľným, čo úplne jednoducho môže podnikateľa s nízkymi maržami (t.j. nižšími ako je výška odpočtu DPH) poslať do konkurzu. Práve v tejto fáze má nastúpiť súd so svojim korekčným potenciálom a predbežným opatrením zamedziť napríklad exekúcii. Avšak vzhľadom na novú právnu úpravu Správneho súdneho poriadku sa skôr javí, že súdy odklad vykonateľnosti nie sú motivované priznávať. Totiž, ak súd prizná odklad vykonateľnosti, zaväzuje sa rozhodnúť v merite veci a teda rozhodnúť skôr. Aj preto je potrebné z našej strany, ako poradcov, vnímať aj tento rizikový element a štrukturovať podnikanie našich klientov tak, aby sa v týchto prípadoch minimalizovali potenciálne straty. Na tom spolupracujeme s našou daňovo-účtovnou kanceláriou.