Highgate Law & Tax

Predaj FINCENTRA - učebnicový prípad zbabranej kúpy spoločnosti?

26.11.2019

Predstavte si, že kúpite firmu, z ktorej Vám krátko po kúpe odíde väčšina členov tímu, ktorí so sebou odnesú aj klientov. V takejto situácii sa ocitol nový majiteľ Fincentra, jednotky na českom trhu finančného sprostredkovania. Švajčiarska spoločnosť Swiss Life kúpila českú a slovenskú pobočku Fincentra v októbri 2018 za takmer 50 miliónov eur.

Predaj FINCENTRA - učebnicový prípad zbabranej kúpy spoločnosti?

Krátko po predaji z firmy odišli štyria krajskí riaditelia a zobrali zo sebou 800 sprostredkovateľov, ktorí začali pracovať pre priameho konkurenta. V mnohých segmentoch platí, že ľudia sú to najcennejšie, čo firmy majú. V segmente finančného sprostredkovania to platí dvojnásobne. Finanční agenti majú svoje portfólio klientov a keď zmenia zamestnávateľa, týchto klientov si vo väčšine prípadov zoberú so sebou. Všetko nasvedčuje tomu, že pri predaji FINCENTRA došlo k podvodu, ktoré pravdepodobne naplánovalo bývalé vedenie spoločnosti, voči ktorému už noví majitelia podali viacero trestných oznámení. Celý prípad je takmer dokonalou prípadovou štúdiou toho, na čo si dať pozor pri kúpe spoločnosti. Aké si z neho možno zobrať „právne“ ponaučenia? Je ich hneď niekoľko.

 

Po prvé, z pohľadu kupujúceho je takmer nevyhnutnosťou vykonanie účtovného, daňového a právneho auditu cieľovej spoločnosti (due diligence). Takýto audit môže kupujúcemu pomôcť odhaliť nielen netransparentné účtovné alebo daňové operácie v spoločnosti, ale tiež chýbajúce konkurenčné doložky v manažérskych zmluvách, alebo extrémne krátke výpovedné lehoty v zmluvách s kľúčovými zákazníkmi a požadovať úpravu takýchto zmlúv ako podmienku dokončenia predaja.

 

Po druhé, práve nastavenie zmlúv o spolupráci a manažérskych zmlúv sa v prípade FINCENTRA javí ako neuralgický bod celého predaja. Trhovým štandardom sú pomerne robustne nastavené konkurenčné doložky, ktoré kľúčovým členom tímu obmedzujú vykonávať, priamo alebo nepriamo, akúkoľvek činnosť pre konkurenčnú spoločnosť, a to aj desiatky mesiacov po ich odchode zo spoločnosti. Ku konkurenčným doložkám sa ako ďalšia poistka často pridáva tiež záväzok manažmentu zotrvať v spoločnosti aj po predaji spoločnosti -tzv. lock up period – teda počas zmluvne dohodnutej doby po predaji, počas ktorej sa kľúčoví členovia tímu majú ďalej podieľať na raste, alebo aspoň udržaní trhovej pozície a hodnoty spoločnosti. Dodržanie týchto povinností je naviazané na odloženú splatnosť časti ich manažérskych odmien a poručenie sankcionované zmluvnými pokutami.

 

Po tretie, z hľadiska dostatočnej (de)motivácie pre kľúčových členov tímu opustiť po predaji firmu môže napomôcť tiež odložená, resp. postupná splatnosť kúpnej ceny za ich podiel na firme. Obzvlášť v prípadoch ako FINCENTRUM, kedy medzi predávajúcimi boli aj niektorí z odídených zakladateľov a manažérov firmy môže nevyplatenie podstatnej časti ich podielu na kúpnej cene pôsobiť preventívne a odradiť ich od odchodu ku konkurencii.

 

Aj pri kúpach spoločností platí, že kto chce psa biť, palicu si nájde. O niektorých ďalších rizikách spojených s kúpou spoločností sme písali už v minulosti napríklad v súvislosti s kúpou bratislavského hotela Carlton. Ani robustné a právne prepracované zmluvy nedokážu úplne eliminovať riziko, že hodnota firmy sa po predaji ukáže výrazne nižšia, ako bolo predávajúcim deklarované, alebo že po predaji neodídu jej kľúčoví manažéri ku konkurencii. Právne dobre napísaná transakčná dokumentácia však dokáže takéto riziko v značnej miere eliminovať a postaviť podvedeného kupujúceho do výrazne lepšej pozície pri uplatňovaní jeho nárokov voči predávajúcemu pred súdom.

 

V Highgate sme našim klientom radili z právneho ako aj daňového hľadiska pri viacerých významných predajoch firiem a vstupoch investorov do slovenských startupov. O niektorých posledných z nich sme písali napríklad tu alebo tu.