ZAKLADATEĽ CHCE FIRMU PREDAŤ, INVESTOR EŠTE NIE. ČO S TÝM?

Nie prvýkrát sme pri našom poradenstve narazili na prípad, kedy sa zakladateľ po rokoch strávených budovaním firmy cítil unavený, chcel sa v živote posunúť ďalej a firmu predať. Našiel kupujúceho, ktorý mal záujem o kúpu celej spoločnosti. Zakladateľ už len potreboval presvedčiť svojich dvoch investorov, ktorí vo firme vlastnili menšinový podiel, aby sa k predaju firmy za ponúkaných podmienok pripojili. Podľa investorov však firma ešte nedosiahla svoj rastový potenciál a predaj považovali za predčasný. Svoje podiely odpredať odmietli.

ZAKLADATEĽ CHCE FIRMU PREDAŤ, INVESTOR EŠTE NIE. ČO S TÝM?

Zakladateľ mal s investormi vo firme uzavretú štandardnú spoločenskú zmluvu. Tá prevody obchodných podielov v spoločnosti upravovala iba veľmi rámcovo. Keďže ani obchodný zákonník riešenie takýchto prípadov výslovne neupravuje, zakladateľ nemal voči investorom žiadne právne páky na to, aby ich k prevodu ich podielov prinútil. Záujemca o kúpu časti firmy nemal záujem a od transakcie odstúpil. K takejto situácii nemuselo dôjsť, ak by mal zakladateľ s investormi uzavretú akcionársku dohodu, ktorá by zakladateľovi dávala právo od investorov požadovať, aby sa za rovnakých podmienok pridali k prevodu zakladateľovho podielu (drag-along right).

Aj keď inštitút akcionárskej dohody na slovenskom trhu už dávno nie je novinkou, v našej praxi sa stále stretávame s množstvom prípadov, kedy vzťahy medzi spoločníkmi upravujú iba strohé spoločenské zmluvy, kopírujúce ustanovenia obchodného zákonníka. S takýmito prípadmi sa najviac stretávame medzi zakladateľmi firiem, ktorí pri rozbehu firmy pochopiteľne väčšinu svojho času, energie aj peňazí venujú vývoju produktu. Právnym dokumentom neprikladajú zvláštny význam a často sa zhodujú, že prípadné názorové rozdiely a nezhody prekonajú diskusiou a dohodou. Z našej skúsenosti sa však v množstve prípadov, kedy sa spoločníci dostali do názorového rozporu napríklad ohľadom podmienok predaja spoločnosti, boli pozície jednotlivých spoločníkov natoľko odlišné, že vzájomnú dohodu o predaji nedosiahli a situáciu riešili súdnou cestou.

akcionárska dohoda

AKCIONÁRSKA DOHODA AKO RIEŠENIE

Základné fungovanie spoločnosti s ručením obmedzeným a vzťahy medzi spoločníkmi a spoločnosťou aj medzi spoločníkmi navzájom upravuje spoločenská zmluvu. Podobne v akciovej spoločnosti tieto základné pravidlá fungovania upravujú stanovy. Popri týchto zakladateľských dokumentoch však spoločníci (resp. akcionári) uzatvárajú často tzv. akcionárske dohody. Tieto akcionárskej dohody obsahujú osobitné dohody všetkých, prípadne iba niektorých akcionárov, upravujúce ich vzájomné vzťahy a vnútorné pomery spoločnosti. V angloamerickom právnom systéme sa takéto vedľajšie akcionárske dohody označujú pojmom shareholders‘ agreement, prípadne side letters.

DÔVERNOSŤ AKCIONÁRSKEJ DOHODY

Jednou z hlavných výhod akcionárskej dohody je jej neverejný charakter. Spoločnosti majú zákonnú povinnosť ukladať svoje zakladateľské dokumenty (spoločenskú zmluvu alebo stanovy) do verejne prístupnej zbierky listín vedenej obchodným registrom. Takáto povinnosť sa však na akcionárske dohody nevzťahuje a tie tak nemusia byť sprístupnené tretím osobám. Preto sú vhodným dokumentom na úpravu citlivých záležitostí týkajúcich sa spoločnosti a akcionárov, akými sú napríklad rozsah a výkon hlasovacích práv akcionárov, konkurenčné doložky, vyhradené záležitosti alebo podmienky vstupu investorov.  V zásade jediným výnimkami z diskrétnosti akcionárskych dohôd sú akcionárske dohody uzavreté medzi akcionármi akciových spoločnosti, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo akciových spoločností s účasťou štátu, ktoré sa povinne zverejňujú v centrálnom registri zmlúv.

NEFORMÁLNOSŤ AKCIONÁRSKEJ DOHODY

Ďalšou z výhod akcionárskych dohôd je ich neformálnosť a flexibilita obsahu a charakteru jej ustanovení. S výnimkou písomnosti a overenia podpisov na akcionárskej dohode uzavretej medzi akcionármi jednoduchej akciovej spoločnosti obchodný zákonník nestanovuje žiadne zvláštne požiadavky na formu akcionárskej dohody. Akcionársku dohodu v spoločnosti s ručením obmedzeným je preto možné uzatvárať v akejkoľvek forme, vrátane ústnej. Určite však odporúčame uzavrieť ju v písomnej forme z dôvodu, aby v budúcnosti nedochádzalo k sporom medzi spoločníkmi o jej existencii a obsahu.

Samotné uzavretie ani zmeny akcionárskej dohody nevyžadujú schválenie valného zhromaždenia (pokiaľ takéto niečo spoločenská zmluva alebo stanovy výslovne nepožadujú). Podmienky schválenia budúcich zmien akcionárskej zmluvy zväčša upravuje už samotná akcionárska dohoda. Aj keď obchodný zákonník pri zmenách akcionárskej dohody nevyžaduje dodržanie formálneho postupu ako pri spoločenskej zmluve, resp. stanovách, v prípade potreby budúcej zmeny akcionárskej dohody, napríklad v súvislosti so vstupom nového investora, môže takúto zmenu blokovať niektorý z akcionárov, keďže so zmenou akcionárskej dohody musia súhlasiť všetci akcionári, ako jej zmluvné strany.

Naopak obchodný zákonník v prípade zmeny spoločenskej zmluvy, resp. stanov vyžaduje rozhodnutie valného zhromaždenia prijaté kvalifikovanou väčšinou, preto nie je potrebný súhlas všetkých hlasov spoločníkov (akcionárov). Presadiť zmenu akcionárskej dohody tak môže byť v praxi komplikovanejšie ako zmeniť spoločenskú zmluvu, alebo stanovy. Z tohto dôvodu do akcionárskych zmlúv odporúčame tiež zakotviť povinnosť všetkých akcionárov podpísať jej nové znenie, ak toto bolo prijaté v zmluve dohodnutou väčšinou akcionárov.

záväznosť akcionárskej dohody

ZÁVÄZNOSŤ AKCIONÁRSKEJ DOHODY

Akcionárska dohoda zaväzuje iba jej zmluvné strany, ktorými sú akcionári, resp. spoločníci spoločnosti. Priamo však nezaväzuje spoločnosť samotnú. Pri fungovaní spoločnosti však vzniká viacero situácií, kedy je v záujme akcionárov, aby spoločnosť postupovala dohodnutým spôsobom (napríklad vykonávala podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom), alebo naopak sa určitého konania zdržala (napríklad neuzatvárala zmluvy mimo bežného obchodného styku). Táto situácia býva v praxi riešená tým, že akcionársku dohodu podpíše ako zmluvná strana aj samotná spoločnosť, čím sa stáva pre ňu záväznou. Nad rámec toho však akcionárske dohody často obsahujú tiež ustanovenia zaväzujúce akcionárov (spoločníkov), aby v rámci svojich právomocí vykonávaných na valnom zhromaždení, ako aj nimi nominovaných členov orgánov, konajúcich v pozícii konateľov, resp. členov predstavenstva spoločnosti zabezpečili, aby spoločnosť dohodnutým spôsobom konala, alebo nekonala.

Akcionárska dohoda rovnako priamo nezaväzuje nového investora, ktorý  výmenou za poskytnutie investície nadobudol akcie, alebo obchodný podiel v spoločnosti. Tento problém možno preklenúť tým, že akcionárska dohoda stanoví akcionárom resp. spoločníkom povinnosť, aby zabezpečili, že nový akcionár (spoločník) k akcionárskej dohode pristúpi súčasne s nadobudnutím akcií (podielu v spoločnosti), resp. že práva a povinnosti z akcionárskej dohody budú na nového spoločníka postúpené. Akcionárskej dohody za týmto účelom v prílohe často obsahujú aj vzorové vyhlásenie nového akcionára (spoločníka) v prospech existujúcich  akcionárov (spoločníkov) o pristúpení k akcionárskej dohode (tzv. deed of adherence).

obsah dohody

OBSAH AKCIONÁRSKEJ DOHODY

S výnimkou niektorých ustanovení týkajúcich sa jednoduchej akciovej spoločnosti, obchodný zákonník špecificky neupravuje náležitosti akcionárskej dohody. V princípe tak ide o nepomenovanú (inominátnu) zmluvu a jej obsah tak môžu akcionári (spoločníci) stanoviť veľmi flexibilne. Obsah akcionárskej dohody je však limitovaný všeobecnými zákonnými požiadavkami na právne konanie v občianskom zákonníku, kogentnými ustanoveniami obchodného zákonníka týkajúcimi sa obchodných spoločností, zákonnou zásadou zákazu zneužitia práv na úkor iného akcionára (spoločníka), ​​alebo pravidlami na ochranu hospodárskej súťaže.

V prípade, ak sú niektoré z ustanovení akcionárskej dohody v rozpore so spoločenskou zmluvou, resp. stanovami spoločnosti, právne účinky takýchto ustanovení akcionárskej dohody závisia od toho, či ju podpísali všetci akcionári (spoločníci), alebo len niektorí.  Ak akcionársku dohodu v rozpore so spoločenskou zmluvou podpísali iba niektorí (napríklad majoritní) akcionári, tak príslušné ustanovenia nebudú záväzné pre ostatných (minoritných) akcionárov a voči nim sa tak bude sa v danom prípade postupovať podľa spoločenskej zmluvy. Pokiaľ však budú účastníkmi akcionárskej dohody všetci akcionári, takéto ustanovenia môže byť platné, aj keď sú v rozpore so spoločenskou zmluvou. Takéto ustanovenia však nesmú byť v rozpore s kogentnými ustanoveniami obchodného zákonníka, ani zásadami poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti klientom vždy odporúčame zahrnúť do akcionárskej dohody povinnosť akcionárov (spoločníkov) zabezpečiť, aby udržiavali akcionársku dohodu v súlade so spoločenskou zmluvou (stanovami) a naopak.

Vzhľadom na značnú flexibilitu (zmluvnú voľnosť) môžu mať akcionárske dohody v zásade ľubovoľný obsah, pri rešpektovaní už spomenutých zákonných obmedzení. Nad rámec zákonnej úpravy tak akcionárske dohody typicky upravujú napríklad nasledujúce záležitosti:

  • rozsah a výkon hlasovacích práv na valnom zhromaždení spoločnosti
  • štruktúra, voľba a odvolávanie členov orgánov spoločnosti
  • základné princípy podnikania a strategické smerovanie obchodného vedenia spoločnosti
  • podmienky financovania spoločnosti a vstupu nových investorov
  • spôsob a podmienky rozdelenia zisku medzi spoločníkov
  • podmienky zotrvania zakladateľa v spoločnosti po dohodnutú dobu (tzv. lock-up period)
  • podmienky vydávania zamestnaneckých podielov a akcií (ESOP)
  • stanovenie tzv. vyhradených záležitostí, pri rozhodovaní o ktorých sa vyžaduje súhlas dohodnutej (zväčša kvalifikovanej) väčšiny spoločníkov alebo členov orgánov spoločnosti, prípadne podmienka predchádzajúceho súhlasu osobitného orgánu (napríklad investičného výboru) stojaceho mimo štruktúry orgánov spoločnosti
  • podmienky vydávania nových akcií (obchodných podielov) a predkupné právo ostatných spoločníkov, resp. akcionárov
  • tzv. drag-along klauzula – dojednania upravujúce povinnosť minoritných akcionárov (spoločníkov) predať akcie (obchodné podiely) tretej osobe, na ktorú prevádza akcie (podiel) väčšinový akcionár, a to za rovnakých podmienok
  • tzv. tag-along klauzula – dojednania upravujúce možnosť minoritného akcionára požadovať od majoritného akcionára aby zabezpečil, aby tretia osoba kupujúca jeho akcie (obchodný podiel), odkúpila za rovnakých podmienok aj akcie (obchodné podiely) minoritného spoločníka
  • postup pri riešení patových situácií (tzv. deadlock situations) vzniknutých z rozporov medzi spoločníkmi (napríklad núteným prevodom akcií, alebo obchodných podielov);
  • konkurenčné doložky upravujúce zákaz konkurenčného podnikania spoločníkov (akcionárov); a
  • následky porušenia akcionárskej dohody (zmluvné pokuty).

Každá z vyššie uvedených záležitostí si však zaslúži samostatný článok a preto si ich postupne detailnejšie priblížime v sérii ďalších článkov.

Tomáš Demo