Ako si vyplatiť zisk z firmy v čase pandémie

Rok 2019, ako aj predošlé sú označované za roky ekonomického prospechu. Množstvu spoločností sa podarilo vygenerovať zisky, ktoré si napríklad pre dane z dividend pravidelne nevyplácali.

Dnes však aj títo podnikatelia môžu čeliť existenčným problémom, ktoré sú spôsobené nielen uzatvorenými prevádzkami, ale celkovým poklesom výkonnosti ekonomiky, kotrý znamená nižšie výnosy a nezaplatené faktúry.

Ako jedno z riešení sa tak podnikateľom naskytuje práve vyplatenie dividend. Zo skúseností vieme, že podnikateľ štandardne nie je zmierený s tým, že by mal znášať dôsledky druhotnej platobnej neschopnosti a napríklad vyplatiť zamestnancom plnohodnotné odstupné popri dodržaní výpovednej lehoty, a to vďaka zrieknutiu sa „svojich dividend“.

O to viac to niektorých podnikateľov trápi, ak doteraz za zamestnancov odvádzali sociálne poistné, čoho dôsledkom je skutočnosť, že tí sú chránení dávkou v nezamestnanosti, ktorá takmer plnohodnotne nahrádza na šesť mesiacov a viac doterajší plat zamestnanca.

Vyplatenie dividend však najmä pre zhoršujúcu sa situáciu nie je úplne flexibilné. Spoločníci a štatutári spoločností by mali dôsledne poznať ich možnosti a obmedzenia nielen pri výplate dividend, ale aj kapitálových fondov alebo prednostnom uhrádzaní svojich pohľadávok z majetku spoločnosti.

Pri výplate akýchkoľvek prostriedkov z majetku spoločnosti totiž treba dôsledne balansovať medzi právami a záujmami spoločníkov na ich vyplatenie na jednej strane a záujmom na ochrane majetku a platobnej schopnosti spoločnosti a právami jej veriteľov na strane druhej.

Majetok firmy nie je majetok spoločníka

V tomto ohľade si treba v prvom rade uvedomiť, že majetok spoločnosti, do ktorého patrí aj spoločnosťou vygenerovaný zisk alebo už spomínané kapitálové fondy, je právne oddelený od majetku jej spoločníkov.

Ide o jeden zo základných princípov právnej úpravy obchodných spoločností a nástrojov ochrany súkromného majetku ich spoločníkov. Poznáme ho tiež ako tzv. korporátny závoj, vďaka existencii ktorého spoločníci zásadne neručia za záväzky spoločnosti vôbec (§ 154 ods 1 ObZ) alebo iba vo veľmi obmedzenom rozsahu (§ 106 ObZ).

Aj vzhľadom na pomerne rozšírené prípady zneužívania tohto inštitútu na účelové vyvádzanie majetku spoločnosti jej spoločníkmi na úkor veriteľov však boli v posledných rokoch do Obchodného zákonníka zavedené viaceré inštitúty, ktoré sprísňujú zodpovednosť štatutárov za protiprávne odčerpávanie majetku spoločnosti jej spoločníkmi.

Ich spoločným účelom je ochrana veriteľov spoločnosti pred tým, aby spoločníci vyvádzali majetok zo spoločnosti takým spôsobom, ktorý by spôsobil neschopnosť spoločnosti plniť svoje záväzky voči svojim veriteľom (platobná neschopnosť) a priviedol ju tak v konečnom dôsledku do úpadku.

Treba posudzovať riziko úpadku

Práve z dôvodu ochrany platobnej schopnosti spoločností bol do Obchodného zákonníka spolu s ďalšími ustanoveniami týkajúcimi sa nového inštitútu spoločnosti v kríze zavedený aj takzvaný test likvidity.

Podľa uvedeného testu upraveného v § 179 ods. 4 ObZ spoločnosť nemôže rozdeliť čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločníkom, ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok. Medzi vyplatením zisku alebo iných vlastných zdrojov a úpadkom spoločnosti nemusí byť vždy priama časová súvislosť (bezprostrednosť).

Vždy však musí existovať vzťah príčiny a následku. Inými slovami je nutné, aby výplata zisku alebo iných zdrojov bola, ak nie hlavnou, aspoň najpodstatnejšou príčinou úpadku spoločnosti. Treba opäť pripomenúť, že test likvidity sa okrem výplaty podielu na zisku rovnako aplikuje aj na vyplácanie kapitálových fondov a iných vlastných zdrojov financovania spoločnosti.

V praxi je tak štatutárny orgán okrem ostatných podmienok stanovených v § 179 ods. 3 a 4 ObZ povinný tiež skúmať, či valným zhromaždením prijaté rozhodnutie o výplate dividend alebo kapitálových fondov nespôsobí s prihliadnutím na všetky okolnosti úpadok spoločnosti. V tejto súvislosti možno štatutárom odporučiť, aby si posúdenie, či výplata dividend, alebo kapitálových fondov nespôsobí spoločnosti úpadok, nechali vypracovať externým odborníkom a mali tak relevantný podklad na svoj ďalší postup.

V našej praxi sme sa však stretli tiež s názorom, podporeným súdnym rozhodnutím (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/144/2018 zo 7. 2. 2019), že negatívne podmienky zabraňujúce rozdeleniu zisku v § 179 ods. 4 ObZ musia byť splnené kumulatívne, a teda za porušenie tohto ustanovenia sa môžu považovať iba prípady, keď by výplata dividend nielen spôsobila úpadok spoločnosti, ale tiež mala za následok zníženie hodnoty vlastného imania spoločnosti pod hodnotu jej základného imania spolu s rezervným fondom a ostatnými fondmi, ktoré nemôžu byť rozdelené medzi spoločníkov.

Takýto právny názor tak môže otvárať podnikateľom určitý priestor na vyplatenie dividend aj v čase pandémie. Inak povedané, ak aj výplata povedie k úpadku spoločnosti v podobe platobnej neschopnosti, ale účtovne zvládne test vlastného imania (ktoré neklesne v dôsledku vyplatenie pod hodnotu základného imania), takéto vyplatenie dividendy nebude v rozpore s § 179 ods. 4 ObZ.

V prípade neoprávnenej výplaty je štatutárny orgán povinný od spoločníkov vymáhať vrátenie protiprávne vyplatených dividend späť do spoločnosti. V prípade porušenia tejto povinnosti štatutárny orgán zodpovedá za škodu spôsobenú spoločnosti (§ 194 ods. 6 ObZ). K tejto zodpovednosti v zmysle novely č. 87/2015 Z.z. od 1. januára 2016 pribudlo tiež zákonné ručenie štatutárneho orgánu za vrátenie neoprávnene vyplateného plnenia.

Ide o jedno z vyjadrení široko koncipovaného zákazu vrátenia vkladov, ktorý bol vyššie uvedenou novelou do Obchodného zákonníka výslovne implementovaný ustanoveniami § 67j a 67k ObZ, spolu s ďalšími ustanoveniami týkajúcimi sa nového inštitútu spoločnosti v kríze. Štatutárny orgán podľa novelizovanej úpravy ručí za vrátenie neoprávnene vyplatenej dividendy naspäť do spoločnosti, a to voči spoločnosti aj voči jej veriteľom.

Zodpovednosť nie je absolútna

S účinnosťou od 1. januára 2018 bol do Obchodného zákonníka zavedený nový inštitút zodpovednosti ovládajúcej osoby za úpadok ovládanej osoby, prelamujúci dovtedy pomerne pevný korporátny závoj chrániaci spoločníkov.

Podľa novo zavedeného ustanovenia § 66aa ObZ „ovládajúca osoba zodpovedá veriteľom ovládanej osoby za škodu spôsobenú úpadkom ovládanej osoby, ak svojím konaním podstatne prispela k úpadku ovládanej osoby. Tejto zodpovednosti sa ovládajúca osoba zbaví, ak preukáže, že postupovala informovane a v dobrej viere, že koná v prospech ovládanej osoby“.

Vzhľadom na vyššie citované znenie ustanovenia § 66aa je však otázne, do akej miery a či vôbec sa toto ustanovenie môže aplikovať aj na rozhodovanie spoločníkov o výplate dividend (a iných vlastných zdrojov), ktoré by potenciálne mohlo prispieť k úpadku spoločnosti. Ustanovenie § 66aa ObZ podmieňuje zodpovednosť ovládajúceho spoločníka za škodu spôsobenú veriteľom tým, „ak svojím konaním podstatne prispeje k úpadku ovládanej osoby“.

Na rozdiel od toho ustanovenie § 179 ods. 4 ObZ, špecificky upravujúce podmienky rozdelenia zisku, zakazuje spoločnosti rozdeliť čistý zisk medzi akcionárov iba v prípade, „ak tým s prihliadnutím na všetky okolnosti spôsobí svoj úpadok“. Miera, v akej má podľa zákonodarcu výplata dividend prispieť k úpadku spoločnosti, je tak v oboch prípadoch odlišná.

Po druhé, akékoľvek rozhodnutie spoločníkov (ako ovládajúcich osôb) o výplate dividend alebo kapitálových fondov je svojím spôsobom vždy konaním v neprospech spoločnosti (ako ovládanej osoby), keďže vedie k odčerpaniu finančných prostriedkov z jej majetku v prospech spoločníkov.

Ak by sa preto §66aa ObZ mal vzťahovať aj na prípady výplaty dividend, ktoré by potenciálne mohli prispieť k úpadku spoločnosti, spoločníci by sa v týchto prípadoch nikdy nemohli oprieť o liberačný dôvod v podobe „konania v prospech ovládanej osoby“ a ich zodpovednosť by tak bola absolútna.

To by v praxi znamenalo, že úmyslom zákonodarcu bolo postihovať konanie spoločníkov vedúce k výplate dividend prísnejšie ako ich iné konanie s rovnakými následkami. Dôvodová správa ani odborná literatúra k tomuto ustanoveniu však takémuto zámeru zákonodarcu nenasvedčujú.

Online verzia článku je dostupná tu https://pravo.sme.sk/c/22388093/ako-si-vyplatit-zisk-z-firmy-v-case-pandemie.html