ESOP a zamestnanecké akcie

Zamestnaneckým akciám a celému ESOPu sa venujeme komplexne po právnej stránke (navrhujeme a draftujeme pravidlá pre ESOP) ako po účtovnej a daňovo-odvodovej stránke. Klient tak pod jednou strechou môže dostať kompletný servis.

Zamestnanecké akcie na Slovensku

Zamestnaneckým akciám a celému ESOPui sa venujeme komplexne po právnej stránke (navrhujeme a draftujeme pravidlá pre ESOP) ako po účtovno a daňovo-odvodovej stránke. Klient tak pod jednou strechou môže dostať komplexný servis zahrňujúci:

  • drafting tzv. ESOP zmlúv;
  • drafting tzv. “šuflíkových zmlúv”;
  • daňovo-odvodové posúdenie a návrh konkrétnej ESOP štruktúry;
  • návrhy na minimalizáciu rizík pri prípadnej daňovej kontrole;
  • samotná exekúcia korporátnych zmien; alebo
  • zakladanie ESOP štruktúry s využitím zahraničnej spoločnosti.

Téme sa venujeme dlhodobo, či poskytovaním služieb našim klientom, ale aj organizáciou konferencií a online školení na túto tému. A keďže aj my sme stále ešte mladá spoločnosť, ESOP nás zaujíma aj v praktickej rovine.

Zdaňovanie zamestnaneckých akcií

Základným problémom, ktorý na Slovensku v súvislosti s ESOP štruktúrami evidujeme, je okamih zdaňovania. Súčasný zákon o dani z príjmov totiž predpokladá vznik nepeňažného príjmu – zdanenie v momente nadobudnutia zamestnaneckých akcií zamestnancom. Pri opčných plánoch sú dokonca názory, že tento moment nastáva ešte o niečo skôr.

V každom prípade tento koncept odporuje základnému princípu zdaňovania, ktorým je postavený na tzv. “ability to pay” daňovníka. Inými slovami, k zdaneniu pri nadobudnutí zamestnaneckých akcií má totiž dôjsť v momente, kedy ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nedisponujú peňažným príjmom, z ktorého je možné daň a odvody zaplatiť. 

V praxi preto dochádza často k situáciám, kedy podnikateľ hľadá cesty ako sa vyhnúť tomuto momentu zdanenia. Našou úlohou v daných prípadoch je hľadať zákonné spôsoby ako nastaviť ESOP štruktúru v danom konkrétnom prípade s cieľom odkloniť moment zdanenia do momentu reálne získaného peňažného príjmu, eventuálne znížiť sadzbu daní a odvodov a taktiež aj minimalizovať riziká pri prípadnej daňovej kontrole. Nájdenie zákonnej a daňovo efektívnej štruktúry sa javí z nášho pohľadu kľúčové pre využívanie ESOP štruktúr. 

Na základe našich skúsenosti sa javí, že v opačnom prípade sa podnikateľ rozhoduje iba medzi dvoma možnosťami: 

  • do ESOP štruktúry neísť; alebo
  • vytvoriť ESOP štruktúru daňovo kontaminovaným spôsobom (t.j. protiprávne).
Zdaňovanie “zamestnaneckých akcií” u kontraktorov

U startupov je veľmi častým javom práve “zamestnávanie” kontraktorov. Odhliadnuc od toho, že sa môže jednať o zneužívajúce konanie na základe tzv. švarc systému (Pracovné právo vrátane problematiky tzv. švarcsystému), môže to mať negatívne daňovo a odvodové implikácie aj z hľadiska “ESOP zdaňovania”. Vychádza to z filozofickej premisy, že príjem daňovníka je potrebné subsumovať do tej kategórie aktivít, ktorej sa tento príjem dotýka. V kritických situáciách tak nadobudnutie akcií spoločnosti kontraktorom môže vyústiť do vyrubenia dane z príjmov a nedoplatku na zdravotnom a sociálnom poistení v ročnom zúčtovaní. 

Konečný daňovo odvodový dopad predmetnej ESOP štruktúry bude závisieť od viacerých skutočností ako napríklad: 

  • forma spolupráce medzi kontraktorom a spoločnosťou poskytujúca/sprostredkujúca podiel v spoločnosti;
  • miera angažovanosti kontraktora na dianie v spoločnosti;
  • pracovná pozícia kontraktora mimo spoločnosť;
  • reálna hodnota spoločnosti, respektíve jej aktuálne vývojové štádium.
Poskytnutie zamestnaneckých benefitov v kryptomenách (napr.: security token)

V praxi sa relatívne často stretávame s vydaním tokenov ako “stake” reprezentujúci určitú hodnotu platformy alebo spoločnosti na ktorej sa zamestnanec alebo kontraktor pracovne angažuje. Nemusí nevyhnutne ísť iba o tzv. security tokeny, ale aj o tzv. utility tokeny alebo nejaký ich derivát, ktorý na seba atrahuje potenciál kapitálových príjmov v budúcnosti. 

Daňovo odvodové implikácie týchto režimov budú závisieť od konkrétneho nastavenia ESOP štruktúry. Napríklad vydanie tokenov a ich ďalší osud (napr.: disponovanie na sekundárnom trhu) môže byť kopírované aj nadväzujúcim právnym “offline” režimom. V takom prípade daňovo odvodový režim kopíruje ten, ktorý sa aplikuje v tom paralelnom právnom “offline” svete. 

Môže ísť napríklad o štruktúru, kedy spoločnosť vydá tokeny, ktoré sú kryté tzv. “fantómovými” zmluvami a príjem z držania tokenov tak sleduje rovnaký daňový a odvodový režim ako predpokladá príslušné zmluvy. Nič na tom nemusí meniť ani likvidita týchto tokenov na sekundárnom trhu.

Kryptomeny nám priniesli do právneho a daňového sveta novú rozmanitosť a našou úlohou ako právnych, daňových a účtovných poradcov je vedieť pripísať tomuto fenoménu relevantné a primerané právne, daňové a odvodové účinky.

Zdaňovanie zamestnaneckých opcií

Často sa stretávame s tým, že spoločnosť najprv udelí alebo predá svojim zamestnancom opcie. Následne, po splnení určitých podmienok, môže zamestnanec opciu “premeniť” na reálny podiel na spoločnosti. V praxi sa vyskytujú aj rôzne deriváty týchto možností ako napríklad: 

  • predaj opcie zamestnancovi za symbolickú cenu;
  • poskytnutie opcie zamestnancovi zadarmo;
  • predaj/poskytnutie opcie zamestnancovi zahraničnou firmou zo skupín;
  • predaj/poskytnutie opcie zamestnancovej firme slovenskou alebo zahraničnou firmou;
  • predaj/poskytnutie opcie kontraktorovi – fyzickej osobe slovenskou alebo zahraničnou firmou;
  • predaj/poskytnutie opcie kontraktorovi – právnickej osobe slovenskou alebo zahraničnou firmou;
  • predaj/poskytnutie opcie ESOP spoločnosti združujúcej zamestnancov a/alebo kontraktorov slovenskou alebo zahraničnou firmou;
  • zahraniční zamestnanci/kontraktori;
  • moment (možnosti) nadobudnutia podielu.

Keďže náš zákon o dani z príjmov neposkytuje adresné pravidlá pri identifikovaní daňových a odvodových rámcov týchto typov ESOP štruktúr, pri analyzovaní daňových dopadov musíme hľadať analógie v zahraničných právnych úpravách a vychádzať z príbuznej judikatúry a zo základných filozofických konceptov v daňovom práve.

Ako vyhodiť zlého zamestnanca/”kontraktora”? (Bad leaver a good leaver)

Rozmanitosť daňovej a odvodovej úpravy zamestnaneckých akcií dotvára aj právna komplexnosť. Vo viacerých ESOP štruktúrach riešime rôzne “bad leaver” situácie, ktoré si vyžadujú sofistikovanejší prístup z právneho a praktického hľadiska. Tomuto elementu je potrebné “pod jednou strechou” prisúdiť aj relevantné daňové a odvodové implikácie. V tejto súvislosti je treba mať na zreteli stále pokrivenú rozhodovaciu prax na Slovensku. Na jednej strane je to akási ochranárska rola sudcov v zamestnaneckých sporoch, ktorá znevýhodňuje zamestnávateľov, na strane druhej je to časový a nákladový element. 

Preto na “bad leaver” situácie je potrebné sa pripravovať preventívne jasným, priamočiarym a prakticky exekuovateľným jazykom a spôsobom.

Príklady zamestnaneckých akcií z praxe


Viac informácií o zamestnaneckých akciách a príkladoch z praxe nájdete na našej stránke  Highgate Group.

Our courses and training

For those who want to educate themselves

For those who want to educate themselves

CONSULTATIONS

Personal 1:1 consultation with

/

CONTACT

Need help or advice? Reach out to us.

Law & Tax
Tomas Demo
tomas.demo@highgate.sk

Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk

Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk