Môže sa niekto rozhodnúť neplatiť dane?

V pravidelných vlnách sa v spoločnosti objavujú myšlienky, ktoré sľubujú jednoduché riešenia zložitých problémov. Jednou z nich je presvedčenie, že jednotlivec sa môže autonómne (a „len tak“) rozhodnúť, že nebude podliehať pravidlám štátu, najmä daňovým povinnostiam. Tento názor sa v poslednom období začal na Slovensku šíriť aj medzi podnikateľmi, často verejne, otvorene a s odvolávaním sa na rôzne medzinárodné dokumenty či abstraktné pojmy osobnej slobody.

Na prvý pohľad môže takýto postoj pôsobiť ako legitímna kritika systému. Pri bližšom pohľade však ide o zásadné nepochopenie fungovania práva, štátu a samotnej podstaty spoločenského usporiadania.

Základným problémom tejto argumentácie je predstava, že právne normy fungujú na princípe dobrovoľnosti. Že si jednotlivec môže vybrať, ktoré pravidlá bude rešpektovať, a ktoré nie, podľa vlastného presvedčenia či hodnotového nastavenia. Právny poriadok však takto nefunguje. Daňové, podnikateľské aj trestnoprávne predpisy majú všeobecnú osobnú pôsobnosť. Nevzťahujú sa len na tých, ktorí s nimi súhlasia, ale na všetkých, ktorí napĺňajú ich zákonné znaky. Neexistuje právny mechanizmus, ktorým by sa niekto mohol jednostranne „vyňať zo systému“ len preto, že ho považuje za nespravodlivý alebo nefunkčný.

Jedným z takýchto príkladov je predaj kávy na podklade súkromného neformálneho samosprávneho spoločenstva Ónyx, ktoré prevádzkuje spevák Robo Papp. Toto zoskupenie neplatí dane. Právnym zdôvodnením je rezolúcia OSN A/RES/53/144.

Táto rezolúcia však nemá právne záväzný charakter a nepredstavuje tak prameň práva aplikovateľný v slovenskom právnom poriadku. Navyše, jej obsah sa týka ochrany základných ľudských práv a podpory aktivít smerujúcich k ich ochrane, nie legitimizácie podnikania bez registrácie, bez daní a bez dodržiavania základných pravidiel trhu.

Keď sa podnikanie tvári ako „alternatíva systému“

Práve v tejto rovine sa v praxi objavujú prípady, keď je reálna podnikateľská činnosť navonok prezentovaná ako „alternatíva systému“. Predaj tovaru alebo služieb prebieha verejne, sústavne a s ekonomickým výsledkom, no súčasne je komunikovaný ako aktivita, ktorá údajne nepodlieha daňovým ani regulačným povinnostiam. Takýto prístup je z právneho hľadiska neudržateľný, no zároveň mimoriadne nebezpečný z hľadiska spoločenského efektu. Ak je totiž takýto model dlhodobo prezentovaný bez zjavnej odozvy zo strany štátu, vytvára sa ilúzia jeho legitimity a vysiela sa signál, že dodržiavanie základných pravidiel podnikania je len otázkou osobnej voľby.

Ešte problematickejší je samotný koncept „života mimo systému“. Aj človek, ktorý tvrdí, že nevyužíva verejné služby, je neustále beneficientom verejných statkov. Právna ochrana pred násilím, ochrana vlastníctva, funkčné trestné právo, základná infraštruktúra či samotná existencia pravidiel, ktoré bránia silnejším uplatňovať hrubú moc voči slabším, sú hodnoty, ktoré využíva každý, často bez toho, aby si to uvedomoval. Predstava, že by bolo možné niekoho z tohto systému úplne vyňať, by viedla k absurdným dôsledkom a popierala samotný dôvod existencie štátu ako organizovaného spoločenstva.

Právna realita a dôsledky pre podnikateľov

Z praktického hľadiska je situácia jednoznačná. Osoba, ktorá sústavne predáva tovar alebo poskytuje služby za účelom dosiahnutia zisku, napĺňa znaky podnikania bez ohľadu na to, ako svoju činnosť pomenúva. Ak tak robí bez príslušných oprávnení, bez evidencie príjmov a bez platenia daní, vystavuje sa nielen administratívnym sankciám, ale aj trestnoprávnym následkom. Argumenty o „dobrovoľných príspevkoch“, „daroch“ či osobnom rozhodnutí nepodliehať systému v takýchto prípadoch neobstoja.

Osobitne závažný je vplyv tohto správania na podnikateľské prostredie ako celok. Ak sa podobné konania tolerujú alebo ostávajú bez následkov, oslabuje sa dôvera v právny štát a deformuje sa konkurenčné prostredie. Poctiví podnikatelia sa oprávnene pýtajú, prečo by mali dodržiavať pravidlá, ak iní môžu otvorene deklarovať ich porušovanie bez viditeľných dôsledkov. Z dlhodobého hľadiska ide o jav, ktorý podkopáva lojalitu voči štátu a jeho inštitúciám.

V Highgate Group sa s týmito otázkami stretávame v praxi čoraz častejšie. Nielen pri riešení konkrétnych daňových a právnych rizík klientov, ale aj pri vysvetľovaní hranice medzi legitímnou kritikou systému a správaním, ktoré už predstavuje vážne právne riziko. Komplexnejší právny aj filozofický pohľad na túto problematiku rozoberá Peter Varga v podcaste Highgate Talks, kde tému zasadzuje do širšieho kontextu fungovania právneho štátu a spoločenskej zmluvy.

Celý rozhovor 27. dielu podcastu Highgate Talks si môžete vypočuť tu:

Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.
Ak chcete viac praktických a odborných pohľadov na aktuálne témy z podnikateľského prostredia, prihláste sa na odber nášho newslettra.

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

Peter Varga, e-mail: peter.varga@highgate.sk

Svoje konkrétne otázky môžete prípadne adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu: