Švarc systém pod lupou: Ako môže jedna kontrola znásobiť vaše náklady?

Firmy dnes intenzívne počítajú dopady konsolidácie. Jedna potenciálna položka v podobe sankcií zo strany štátu však vie prekvapiť viac než akékoľvek vyššie dane. Je ňou reklasifikácia spolupráce so živnostníkmi/kontraktormi na nelegálne zamestnávanie. Nejde pritom len o pokutu z inšpektorátu práce, ale najmä o reťazové efekty, doplatenie odvodov, daní, úrokov a následné spory. O týchto rizikách a ich praktických dopadoch hovoril Peter Varga ako hosť v podcaste Forbes MONEY, kde tému rozobral z pohľadu práva, daní aj reálnej praxe firiem.

V rámci úprav súvisiacich s bojom proti nelegálnom zamestnávaní sa v zákonnej definícii závislej práce vypúšťa znak „pracovný čas určený zamestnávateľom“. Na prvé čítanie to môže vyzerať ako kozmetická právna úprava, keďže podľa niektorých výkladov bolo možné reklasifikovať kontraktora na zamestnanca aj v prípade, ak si sám určoval čas práce. V skutočnosti však ide hlavne o signál, ktorý môže ovplyvniť (povzbudiť), ako budú kontrolné orgány uvažovať o hranici medzi pracovným pomerom a spoluprácou na živnosť (resp. B2B).

Zároveň platí, že doteraz nebola prax úplne jednotná v tom, či musia byť znaky závislej práce naplnené „kumulatívne“ (t. j. všetky naraz). Týmto vypustením nám chcel akoby zákonodarca naznačiť, že doteraz museli byť kumulatívne splnené všetky znaky závislej práce. Aj preto je dôležité nepozerať sa na riziko iba cez text jedného ustanovenia, ale cez celkový kontext: zmluvy, reálny výkon práce, komunikáciu a organizáciu spolupráce.

Ale najdôležitejšie je radiť sa s advokátom s podnikateľskými skúsenosťami ako procesne a štrukturálne nastaviť podnikanie tak, aby sa rozumnou prevenciou útoku zo strany štátu predchádzalo a zároveň prípadné sankcie neboli pre podnikateľa likvidačné (napríklad ponechanie spoločnosti s dlhmi).

Kto kontroluje a čo sa typicky pýta: Realita „návštevy“ na pracovisku

Najčastejšie vstupuje do hry inšpektorát práce. Kontrola môže byť invazívna: inšpektori vstúpia na pracovisko, žiadajú zmluvy ľudí prítomných na mieste, pýtajú sa na obsah práce a na to, v akom režime dotyční pracujú.

Dôležitý praktický detail: ak inšpektor nepracuje s „reprezentatívnou vzorkou“ výpovedí a dôkazov, vytvára si tým procesnú slabinu. V praxi sa totiž často rozhoduje práve na tom, či kontrolný orgán dostatočne zistil skutkový stav (nielen „čo je napísané“, ale ako veci reálne fungujú). Tu sa oplatí mať už od začiatku nastavenú internú disciplínu, kto komunikuje s kontrolou, aké dokumenty sa predkladajú, ako sa zapisujú vyjadrenia.

Najväčšie riziko nie je pokuta: Súbeh s daňovým úradom a sociálnou poisťovňou

Pokuta z inšpektorátu práce je často „len“ prvá vlna. Skutočné náklady môžu vzniknúť až následne, ak sa pridá finančná správa a sociálna poisťovňa.

Logika je jednoduchá: ak sa určitý vzťah prekvalifikuje, štát začne spätne riešiť, či mali byť platené preddavky na daň, sociálne poistné, a k tomu úroky z omeškania. Pri dlhšom kontrolovanom období (typicky viac rokov dozadu) a pri väčšom počte kontraktorov sa suma môže vyšplhať na úroveň, ktorá firmu reálne bolí, niekedy až do režimu „znásobenia ročných nákladov“.

Zároveň je fér dodať aj druhú stranu: záver inšpektorátu práce automaticky neznamená, že rovnako rozhodne aj daňový úrad alebo sociálna poisťovňa. Ide o odlišné právne režimy. Prakticky to však neznamená, že riziko netreba riešiť. Znamená to len to, že v spore rozhodujú argumenty, dôkazy a proces.

Ako znížiť riziko: Tri vrstvy prevencie, ktoré dávajú zmysel

V Highgate Group k tejto téme pristupujeme pragmaticky: cieľom nie je „prekresliť realitu na papieri“, ale nastaviť spoluprácu tak, aby bola dlhodobo udržateľná a obhájiteľná (ak je to možné) a zároveň nastaviť štruktúru podnikateľa tak, aby bol chránený nielen jeho firemný a súkromný majetok, ale aj goodwill jeho podnikania.

1) Nastavenie štruktúry

Správne nastavená štruktúra môže nielen pomôcť pri znížení dopadov prípadných sankcií, ale aj prevenciou odvrátiť útok zo strany štátu. Je veľmi dôležité, aby podnikateľ vedel, aké sú konzekvencie v prípade, ak ponechá firmu „len tak“ alebo ju prepíše na „bieleho koňa“ a s týmto vopred vedel počítať pri nastavovaní štruktúry. Sankcie pri švarc systéme vedia byť, žiaľ, likvidačné, a preto je správne nastavená štruktúra základným kameňom komfortnejšieho podnikania.

2) Zmluva musí sedieť na realitu (a naopak)

Najčastejším problémom v praxi je, že firmy používajú „prelepené“ pracovné zmluvy, len s iným názvom. Štandardné červené vlajky sú napríklad dovolenky, PN-ky, fixná mesačná odmena bez väzby na výstup, alebo prílišné riadenie spôsobu práce. Odstrániť toto vo všeobecnosti nestačí.

3) Dôležité sú aj „mäkké“ dôkazy

Nielen text zmluvy, ale aj e-maily, task management, reporting, onboarding, vizitky, interné smernice, prístupy do systémov. Každý detail môže pomôcť (alebo uškodiť) pri tom, ako bude vzťah vyzerať navonok. Zároveň pri kontrole to treba „hrať“ na pozitívny sentiment. Radi Vám ukážeme ako.

V Highgate Group sa téme nastavenia B2B spoluprác, švarc systému a kontrol venujeme detailne, právne, daňovo aj procesne. Ak máte vyšší podiel živnostníkov/kontraktorov alebo čakáte zvýšené kontroly, vieme spraviť rýchly risk-check a nastaviť opatrenia, ktoré dávajú zmysel v praxi.

Tému širších súvislostí kontrol, švarc systému a praktických dopadov na podnikateľov rozoberá detailnejšie Peter Varga v Podcaste Forbes Money, kde vychádza z konkrétnych skúseností z praxe. Celý podcast si môžete vypočuť tu:

Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.

Prihláste sa do nášho newslettra a získajte viac takýchto praktických tém z podnikateľského prostredia.

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

Peter Varga, e-mail: peter.varga@highgate.sk

Svoje konkrétne otázky môžete prípadne adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu: