Maximálna materská vs. poslanecký klub SNS vs zahraničná štruktúra na (aj) daňovú optimalizáciu.

Na prvý pohľad úplne nesúvisiace témy. Na štvrtý pohľad však v ich metadátach nájdete jeden spoločný menovateľ.

📌 Inštitút zneužitia práva.

Píše sa 4.2.2025 a otecko – podnikateľ chce ísť na materskú. Chce ju mať maximálnu, a preto:

➡️ k 4.2. si nastaví odmenu konateľa 1 EUR/mesačne;
➡️ k 31.8. si zruší odmenu konateľa;
➡️ k 1.9. sa zamestná v inej firme so mzdou 2 850 EUR/mesačne;
➡️ k 1.11. ju zníži na 100 EUR/mesačne;
➡️ k 30.11. nastúpi na materskú.

Číselne to potom vychádza takto:

➡️ za obdobie 4.2. – 30.11. je jeho superhrubá mzda cca 7 900 EUR;
➡️ za obdobie 4.2. – 30.11. je jeho čistá mzda cca 4 250 EUR;
➡️ „štátu“ teda pošle 7 900 EUR – 4 250 EUR = 3 650 EUR;
➡️ tých 7 900 EUR je však „daňový štít“, a tak oteckova firma ušetrí pri sadzbe 21 % a dani z dividend 7 % sumu cca 2 100 EUR, takže efektívne „štátu zaplatí“ iba 3 650 EUR – 2 100 EUR = 1 550 EUR;
➡️ za 28 týždňov na materskej dostane otecko cca 13 800 EUR + 420 EUR mamička jeden rodičovský príspevok navyše (preto ten nástup presne 30.11);
➡️ v čistom na tom bude rodina + cca 12 700 EUR.

Všetko je „na oko“, a to vrátane prevzatia starostlivosti o dieťa…. A Sociálna poisťovňa (štát) to konkludentne toleruje – možno aj preto má taký deficit…

✅ Čo na to povie otecko – zamestnanec, ktorý má hrubú mzdu 2 000 EUR, a ktorý počas tých 10 mesiacov odviedie do sociálnej poisťovne cca 7 000 EUR (otecko – podnikateľ iba cca 2 000 EUR), ale jeho materská má byť o cca 30 % nižšia?

Táto bazálna nespravodlivosť má svoje dôvody v:

👉 rozmáhajúcom sa trende na Slovensku interpretovať právny štát reduktívne („Problém 1“);
👉 nekompetentnosť zákonodarcu reagovať na ekonomické zmeny (dnes už aj v USS Košice štikajú živnostníci dnu a von) a prispôsobovať pravidlá hry ekonomickej realite („Problém 2“); pričom zákon o sociálnom poistení (2003) je vo svojom fundamente kus kvalitnej technickej práce, a teda dá sa (dalo sa) na čom stavať.

O Probléme 1, a o tom aký to má súvis s poslaneckým klubom SNS a zahraničnými štruktúrami (a aj daňovými optimalizáciami) píšem ďalej v mojom ďalšom Linkedin bloku (nižšie). 📌

Problém 2 v širších súvislostiach zhrnul Robert Chovanculiak: „Nefunkčný kataster, prázdne sklady hmotných rezerv po vypuknutí pandémie,… Niečo to vypovedá o kompetenčnej kapacite štátu. A najmä o tom aká je pravdepodobnosť, že dokáže prísť s riešeniami v prípade komplexných a zložitých reforiem.“ Špecificky to možno v kontexte posledných daňových zmien najlepšie zhrňuje náš zákonodarca, ktorý:
👉 má problém napísať bezchybne definíciu daňovníka v zákone o dani z finančných transakcií, a zároveň
👉 nemá problém zdaňovať SRO s výnosmi 100 000 EUR sadzbou 10 % (a popri tom paradoxne bojovať proti švarc systému) a tú s 100 001 EUR výnosmi zdaňovať celú 21 %.

Ak sa Vám páči môj/náš obsah, budem veľmi vďačný za odber nášho Highgate Law & Tax Youtube kanálu (https://lnk.sk/mqbl).