2 000 EUR brutto vs. 2 000 EUR faktúra

2 000 EUR brutto vs. 2 000 EUR faktúra =
1 492 EUR v čistom vs. 1 867 EUR v čistom =
2 724 EUR náklad zamestnávateľa vs. 2 000 EUR náklad „zamestnávateľa“

To je bez sociálnych odvodov. So sociálnymi odvodmi by ten čistý príjem bol 1 684 EUR (16 % efektívna sadzba). Ak by bola suma na faktúre 2 724 EUR (+- rovnaký náklad pre „zamestnávateľa“), tak ten čistý príjem aj so sociálnymi odvodmi by bol 2 331 EUR (14 % efektívna sadzba). A to je o cca 850 EUR viac ako čistá mzda „zamestnanca“, ak by bol zamestnaný (niekoľko detailov navyše nájdete v mojom ďalšom newslettri).
Tieto čísla sú fenoménom slovenského podnikateľského prostredia. Bojovať proti tomu nechcela len nezrealizovaná „Matovičová daňová reforma“, ale aj 2. Ficová vláda. Tá však aj úspešne presadila zníženie paušálnych výdavkov u SZČO na 40 % do maximálnej sumy 12 000 EUR. Aby ich potom 3. Ficova vláda zvýšila na 60 % do maximálnej sumy 20 000 EUR 😊

Tieto čísla sú však len časťou komplexnej debaty. Tá totiž zahŕňa aj:

🔹 Porovnanie s ďalším konkurentom – jednoosobovou SRO;
🔹 Identifikáciu hranice (kedy môže byť živnostník a kedy nie);
🔹 Rozdielnosť v právach a povinnostiach pri oboch režimoch;
🔹 Potenciálne sankcie zo strany kontrolných orgánov pri zneužívaní;
🔹 Dopady na dôchodok, materské a iné dávky zo sociálneho poistenia.

Čo sa zmestilo do 25 minút, to som povedal v ďalšom našom podcaste, tentokrát s Adam Sipos (link na podcast v komentári). Viac a detailnejšie však až na našej konferencii (https://lnkd.in/eHqtUCj4) dedikovanej iba tejto téme, kde budem spolu s:

👉 Martin Vlachynsky – ekonomický analytik z INESS – Institute of Economic and Social Studies;
👉 Katarina Matulnikova – partner Wolf Theiss a odborníčka na pracovné právo;
👉 Tomáš Strémy – prodekan Právnickej fakulty UK a odborník na trestné právo;

Budeme okrem vyššie uvedených tematických okruhov prezentovať/diskutovať napríklad aj tieto témy:

🔹Ekonomické súvislosti (t.j. makro ako aj detailnejšie daňovo-odvodové dopady vrátane porovnania s SRO);
🔹 Môže ísť teoreticky v niektorých prípadoch o trestný čin?
🔹 Nastavovanie zmlúv s cieľom eliminovať riziko „švarcsystému“;
🔹 Problémy a výzvy zamestnaneckých pomerov vs. freelancerstva.

A ako to vnímate vy?