Daň z finančných transakcií a Slovensko ako právny štát

Daň z finančných transakcií a Slovensko ako právny štát

Čokoľvek si môžete myslieť, ale SR je právny štát (Ústava SR)

📌! Táto veta totiž nie je výrokovou vetou. Nehodnotíme ju ÁNO/NIE. Je to totiž norma. A norma vyjadruje ideálny stav – TAKTO BY TO MALO BYŤ.

Môžeme však porovnávať súlad hodnotových viet (Občan: „SK nie je právny štát, lebo…“) s normatívnymi (Ústava: „SK je právny štát.“). A ak je veľký kontrast, je problém.

Skúsme si to izolovane zanalyzovať na transakčnej dani.

Zahraničný klient sa nás pýta: „Podliehame dani?“ Totiž celé to v jeho prípade stojí a padá na tom, či „na Slovensku vykonáva činnosť“.

Čo to ale znamená?
Zákon nič nehovorí.

Samozrejme, nie je úlohou zákonov všetko explicitne a detailne popisovať. Preto, ak do Medickej záhrady majú zakázaný vstup psy, neznamená to, že tam môžete prísť s tigrom. Prečo? Lebo: argumentum a simili alebo a minori ad maius.

Ak sa aj nejakému pojmu ponechá významová otvorenosť, tak by sme my, právnici, jej mali vedieť pripísať v konkrétnom skutkovom kontexte význam.

A to interpretáciou práva. V prípade transakčnej dani je to síce objektívne náročné, ale dá sa napríklad cez:

➡️ teóriu racionálneho zákonodarcu (zákony sa lepšie interpretujú, pokiaľ predpokladáme racionálneho autora). A teda napríklad „na Slovensku vykonáva činnosť“ sa nemôže vykladať široko, lebo potom by organizačná zložka v definícií daňovníka bola absolútne redundantná;
➡️ rôzne ďalšie metódy.

Príde však finančná správa a instantne nasúka príklady, ktoré aj z predajcu kebabu vo Viedni v spojitosti so zákazníkmi, ktorým sčasti ten kebab dotrávi na SK robia potenciálneho daňovníka transakčnej dani.

Ale asi je v tom finančná správa nevinne, lebo problémový je priamo zákon a jeho „okolie“. Zákon totiž:

➡️ nebol výsledkom štandardného legislatívneho procesu;
➡️ nemá vnútornú záväznosť (návrh politickej elity s oslabenou faktickou legitimitou)
➡️ nemá vonkajšiu morálku (nesleduje morálny cieľ) a hlavne
➡️ nemá vnútornú morálku (t.j. nejasný, niekde nesplniteľný, nepresný);

V takomto marazme kvality práva sa daňovník stáva jeho objektom a nie subjektom. Štát mu totiž neposkytuje férovú šancu zistiť ako sa má správať, aby mohol regulovať svoje správanie. A tu už môže platiť výroková veta: SK nie je právny štát.

A môže to slúžiť aj ako dôkaz, že spoločenský jav, ktorí niektorí nazývajú „dezolatizácia“ presakuje aj do normotvornej činnosti. Dôsledkom je labyrintózna povaha právneho poriadku s podkopanou inštrumentálnou funkciou, čo na konci dňa podkopáva lojalitu voči štátu a pravidlám.

U tohto klienta to ustojíme, lebo v práve platia určité princípy, ktoré naše správne súdy majú tendenciu rozpoznávať. A už v nedávnej minulosti sa nám podarilo odvrátiť jeho zdaňovanie na Slovensku práve využitím týchto princípov. Z dlhodobého hľadiska je to však nedobré.

Ale iné som chcel. Rastie nám dopyt po zahraničných riešeniach/štruktúrach. Ak vás to zaujíma, kľudne dajte vedieť.

Highgate Law & tax