ESOP novela opäť demaskovala (ne)kvalitu normotvorného procesu na Slovensku

ESOP novela opäť demaskovala (ne)kvalitu normotvorného procesu na Slovensku. Ako je to vlastne s tým oslobodením od dane?

Podnikateľská komunita s nadšením prijala nedávno schválenú novelu zákona o dani z príjmov („ESOP novela“), ktorá má za cieľ nezdaňovať/nezodvodňovať nadobudnuté podiely v spoločnostiach pre tzv. ESOPistov.

Žiaľ, existuje relatívne zreteľný rozkol medzi ambíciou ESOP novely a schopnosťou jej jazykového vyjadrenia priniesť všeobecnú zhodu o jej obsahu.

S kolegyňou Vladimíra Mačuhová sme napočítali 5 úplne odlišných výkladov ESOP novely. Napríklad:

➡️ Získanie podielov v rámci ESOP sa nezdaňuje nikdy;
➡️ Získanie podielov v rámci ESOP sa zdaní aj spätne 10 rokov potom ako spoločnosť vyplatí dividendy.

Je síce pravda, že právny text (t.j. ESOP novela) musí vzhľadom na jeho prijatie vopred na neurčitý počet prípadov požívať istú mieru jazykovej otvorenosti, ESOP novela však vykazuje bazálne znaky významového a sčasti aj jazykového chaosu.

Navyše, okrem interpretačných problémov má ESOP novela aj viaceré ďalšie nedostatky:

➡️ nevenuje žiadnu pozornosť kontraktorom SRO;
➡️ nevenuje žiadnu pozornosť reálnym podielom, ktorých kvalita je právne obmedzená (bad leaver klauzuly, prevoditeľnosť, …);
➡️ neumožňuje získavanie podielov napríklad na družstve;
➡️ má obmedzený aplikačný potenciál na absolútne štandardné ESOP štruktúry, pri ktorých sa napríklad podiely nezískavajú priamo na TARGETe;
➡️ nemusí zachytávať ani situácie, kedy podiel na spoločnosti ESOPista získava od spoločníka a nie od TARGETu;

A to, že ESOP novela spolu s krypto novelou zdaňujú predaj ESOP podielov v SRO, ale z dôvodu medzi nebom a zemou, nezdaňujú predaj ESOP akcií už asi ani nie je treba riešiť.

Akokoľvek. My sme tak stále nútení hľadať/dopĺňať pre klientov alternatívne právne štruktúry a nastavenia ako ESOP intra legem nezdaňovať. A v horšom prípade sú dokonca v praxi alternatívou situácie, kde spoločnosti zdaňovaniu ESOPov nepripisujú žiadnu imperatívnu váhu. V oboch prípadoch je to podnikateľské prostredie, ktoré na tom z dlhodobého hľadiska tratí. A to zbytočne vyššími nákladmi na poradcov (nás) a/alebo existenciou neférového, arbitrážneho a netransparentného prostredia.

Koho by téma viac zaujímala (hlavne advokáti a daňoví poradcovia), viac o tom píšem v technickej rovine (vrátane analýzy tých rôznych výkladov) v nasledujúcom blogu.

Tak ostáva len veriť, že nová vláda prinesie rozvahu, štandardizáciu, reformy a kvalitu do legislatívneho procesu 🙂