ROZMOHL SE NÁM TADY TAKOVÝ NEŠVAR. PRI OCEŇOVANÍ PODIELOV NA SPOLOČNOSTI.
Nedávno sa k nám dostal daľší z prípadov, ktorý sa v praxi vracia ako bumerang. V spoločnosti dochádza k nezhodám medzi spoločníkmi a väčšinový spoločník chce odkúpiť podiel toho menšinového, ktorý s predajom súhlasí. Zatiaľ dobre. Potom príde menšinový spoločník s návrhom kúpnej ceny za jeho podiel. A už zle. 🙉
Na otázku, ako dospel k ním požadovanej výške kúpnej ceny za jeho obchodný podiel prichádza často rovnaká odpoveď – kúpna cena zodpovedá výške jeho zákonom stanoveného vyrovnacieho podielu v spoločnosti.
Čo to je zákonný vyrovnací podiel? Zjednodušene ide o podiel spoločníka na čistom obchodnom majetku spoločnosti (t.j. majetok – záväzky). Prečo táto metóda ocenenia nie je vo väčšine prípadov správna?
🚫 ocenenie podielu na spoločnosti cez vyrovnací podiel čerpá primárne zo súvahy spoločnosti, z ktorej sa vychádza skôr pri likvidačných metódach ocenenia (t.j. v prípadoch, kedy spoločnosť nie je schopná ďalej pokračovať v podnikaní a generovať cash);
🚫 účtovná (súvahová) hodnota majetku spoločnosti, z ktorej sa pri tejto metóde vychádza, vo väčšine prípadov nezodpovedá skutočnej (trhovej) hodnote spoločnosti a jej majetku; a
🚫 táto metóda nepoužíva žiadny diskontný faktor (napríklad v tomto prípade diskont z titulu toho, že sa predával menšinový podiel na spoločnosti, s ktorým neboli spojené kontrolné práva v spoločnosti).
Klientom vždy radíme, ako z pozície buy side, tak aj sell side, aby sa pri oceňovaní „going concern“ spoločností (t.j. spoločností ktoré sú aktívne a generujú cash 💶 ) pridržiavali štandardných a na trhu všeobecne akceptovaných oceňovacích metód. Napríklad výnosových (DCF – diskontovanie budúceho cash flow generovaného spoločnosťou), alebo porovnávacích (násobok ❎ EBITDA spoločnosti typický pre sektor, v ktorom spoločnosť pôsobí).
Aj o oceňovaní spoločností (nielen pre účely predaja podielov a vstupu investora) budeme rozprávať na našej najbližšej M&A a investičnej konferencii už 13. marca 2025 📆