Peter Varga o tzv. dorovnávacej dani

V posledných rokoch EÚ prijala viaceré legislatívne predpisy s cieľom bojovať proti nelegitímnej daňovej optimalizácii pri cezhraničných podnikateľských aktivitách. Viacero z nich, vrátane aj tohto návrhu, vychádza z dielne OECD, ktorá je v tejto téme veľmi aktívna. Tento návrh o tzv. dorovnávacej dani, ako aj mnoho už existujúcich legislatívnych zmien, môžeme zjednodušene charakterizovať ako také, ktoré majú za cieľ presúvať zdanenie ziskov do krajín, v ktorých sa tieto zisky vytvárajú. Častokrát totiž dochádzalo a stále v nejakej miere dochádza k tomu, že tieto zisky sú presúvané do krajín s nižším daňovým zaťažením, čím tak trpia daňové príjmy a celková férovosť konkurenčného boja. Na túto tému sme sa pozreli bližšie s Petrom Vargom.

1/ Ministerstvo financií SR predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré začalo 3. 8. 2023  Návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín. Čo hovoríte na túto novinku, ktorá nadväzuje na aktivity EÚ?

Peter Varga: Tento návrh globálnej minimálnej dane predstavuje pokračujúce úsilie eliminovať daňové praktiky nadnárodných spoločností, prostredníctvom ktorých tie presúvajú zisky do jurisdikcií, kde nepodliehajú žiadnemu alebo veľmi nízkemu zdaneniu. Práve minimálna daň má za cieľ demotivovať nadnárodné spoločnosti v toto snaženie a zrovnoprávniť tak celkovo konkurenčné prostredie. Známe sú totiž prípady veľkých technologických gigantov, ktorí vďaka otvorenosti krajín ako Holandsko alebo Írsko dokážu zdaňovať svoje zisky z krajín akou je napríklad Slovensko minimálnymi sadzbami. Týmto sa tak dostávajú do ekonomicky možno nespravodlivej konkurenčnej výhody. Akýkoľvek konkurent takýchto spoločností nedisponujúci infraštruktúrou na to, aby dokázal presúvať zisky do priaznivejších jurisdikcií je tak vystavený ekonomickej nevýhode. Svoje zisky totiž musí zdaňovať aj keby ich chcel reinvestovať, čím tak znižuje svoj investičný potenciál a je znevýhodnený pred spoločnosťami efektívne (zneužívajúco) využívajúcimi rozdielne daňové režimy v jednotlivých štátoch.

A teda z pohľadu myšlienky a vízie sa to javí ako zmysluplný krok. Mám však obavu, či nebude postupovanie dotknutých spoločností a skupín v súlade s požiadavkami tejto právnej úpravy príliš veľkým administratívnym sústom. Napríklad relatívne nedávno prijatá EÚ smernica DAC 6, ktorá sleduje podobný zámer, predstavuje pre dotknuté subjekty často možno až neprimerane vysokú administratívno-interpretačnú výzvu. Viaceré dotknuté subjekty túto výzvu riešia ignoranciou tejto právnej úpravy. Určite v tom potenciáli jednoduchej implementácie a jednoznačnej interpretácie bude mať slovo aj samotné Slovensko, ktoré je za konkrétne prevedenie do praxe najviac zodpovedné. Ostáva preto dúfať, že samotná implementácia v jednotlivých členských štátov bude jednoduchšia, a že dotknuté subjekty si budú vedieť relatívne svižne nastaviť svoje procesné postupy.

2/ Problémom v praxi sú aj rôzne položky nevstupujúce do výpočtu základu dane či rôzne daňové úľavy. Znamená to, že reálne by sa tieto položky už zdanili, alebo ako to možno chápať? Spresnite nám to.

Peter Varga: Presne tak. Na úrovni EÚ totiž neexistuje v súčasnosti harmonizácia základov dane pri zdaňovaní príjmov tak ako to poznáme pri DPH. Členské štáty totiž v primárnom práve nezverili túto pôsobnosť na EÚ, a preto otázka priamych daní spadá do normotvornej pôsobnosti členských štátov. Existujú samozrejme výnimky, kedy právo EÚ má v otázkach priamych daní prednosť pred právom členským štátov, ale tieto výnimky sa týkajú primárne základných ekonomických slobôd a to najmä slobody usadzovania sa. A teda pri doterajšej absencii väčšej harmonizácie v oblasti dani z príjmov, musí táto smernica riešiť aj otázku harmonizácie výpočtov efektívnej daňovej sadzby. Tú tak nie je možné vypočítať jednoduchým prevzatím daňovej povinnosti dotknutého subjektu a porovnaním s výnosmi alebo zdaniteľnými príjmami podľa lokálnych pravidiel. Je potrebné pre tento účel aplikovať relatívne komplexný postup výpočtu akéhosi harmonizovaného základu a harmonizovanej efektívnej daňovej sadzby.

Smernica napríklad pre výpočet efektívnej daňovej sadzby rozlišuje medzi dividendami z tzv. portfóliových investícií a ostatnými dividendami. Na základe tejto diferenciácie dochádza k modifikácií na podklade slovenských predpisov vypočítanej efektívnej daňovej sadzby. Totiž slovenské daňové predpisy medzi dividendami v tomto kontexte nerozlišujú. A takýchto príkladov je tam mnoho. Vo výsledku tak efektívna daňová sadzba určená podľa smernice sa nemusí nevyhnutne ani približovať efektívnej daňovej sadzbe vypočítanej podľa slovenských predpisov. Keďže tie harmonizačné modifikácie sú relatívne zložité a na smernicu má nadväzovať lokálna slovenská právna úprava, určite by prospelo slovenským adresátom týchto zmien, aby zákon implementujúci smernicu bol prijatý čo najskôr a bol v požadovanej interpretovateľnej podobe.

3/ Dorovnávacia daň sa zrejme reálne dotkne len veľkých subjektov, ktoré patria do nadnárodných skupín alebo veľkých vnútroštátnych skupín. Skúste konkrétnejšie spresniť o aké firmy pôjde, koho sa to reálne dotkne a akou výškou daňovej sadzby sa subjekty zdania oproti súčasným podmienkam na trhu?

Peter Varga: Nemusí nevyhnutne ísť iba o nadnárodné subjekty. Právna úprava sa dotýka aj spoločností z tzv. „large-scale domestic group“, kde všetky spoločnosti sa nachádzajú v jednom členskom štáte EÚ. Konečný reálny dopad na zdanenie skupiny je ťažko z tejto pozície predvídateľný, lebo sa odvíja od množstva individuálnych okolností, ako je napríklad nastavenie štruktúry, štruktúra príjmov a nákladov alebo existujúce daňové stimuly a podobne.

4/ Ide o veľmi špecifickú daň, ktorá sa dotkne veľmi málo subjektov. Keďže konsolidovaný obrat 750 miliónov eur bol stanovený pre všetky štáty Únie, pre Slovensko je takto stanovená výška obratu zrejme veľmi vysoká. Ako to reálne vidíte? Dosiahne takýto obrat vôbec nejaká spoločnosť pôsobiaca v tuzemsku?

Peter Varga: Na Slovensku máme niekoľko desiatok spoločností, ktoré samostatne dosahujú tržby vyššie ako 750 miliónov eur. Ak k tomu pripočítame slovenské spoločnosti, ktorých skupinové tržby dosahujú túto úroveň, dostávame určite zaujímavý počet spoločností, ktorých sa v nejakej miere táto regulácia dotýka. To v akej miere závisí najmä od postavenia týchto spoločností v skupinách alebo miery zdanenia a jurisdikcia jednotlivých spoločností v konkrétnej skupine. Istú komplexnosť do toho pridáva aj skutočnosť, že aj slovenské spoločnosti môžu zdaňovať svoje zisky pri efektívnej sadzbe nižšej ako 15 %, a to podľa slovenských právnych predpisov (nezohľadňujúc spomínané harmonizačné modifikácie), čo má tiež dopad na povinnosti vyplývajúce z tejto právnej úpravy. Takže rozsah dopadov tejto právnej úpravy na slovenské podnikateľské subjekty nie je v tomto momente asi plne uchopiteľný.

5/ Aký predpokladáte dosah tento legislatívnej novinky na trh – konkrétne na biznis, štátny rozpočet a podobne? Aké tam vidíte nejaké prínosy či riziká? Nejde len o formálnu daň, ktorej podmienky sa do praxe reálne nepretavia?

Peter Varga: Domnievam sa, že hlavným motívom tejto regulácie nie je nevyhnutne zvýšiť daňové príjmy jednotlivým členským štátom, ale dosiahnuť väčšiu mieru spravodlivosti v zdaňovaní. Práve veľké zahraničné konglomeráty majú prostriedky a flexibilitu usporadúvať si svoje daňové záležitosti spôsobom, ktorý dokáže znížiť efektívne zdanenie korporátnych ziskov v tzv. „onshore“ jurisdikciách na jednociferné čísla, v niektorých prípadoch dokonca blížiace sa aj k nule. Avšak aké to bude mať reálne dopady, ukáže až prax.

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.