Peter Varga o výzvach transakčnej dane na konferencii SKDP

16 júna, 2025

Domov > Peter Varga o výzvach transakčnej dane na konferencii SKDP

Peter Varga z Highgate Group vystúpil ako rečník na odbornej konferencii organizovanej Slovenskou komorou daňových poradcov, ktorá bola venovaná problematike zákona o dani z finančných transakcií.

Vo svojom príspevku sa venoval nielen samotnému konceptu transakčnej dane a jej praktickým výzvam, ale aj výkladu jedného z kľúčových pojmov zákona – „vykonáva činnosť v tuzemsku“. V diskusii načrtol racionálny prístup k interpretácii tohto pojmu, ktorý je zásadný pre správne určenie daňovej povinnosti.

Na podujatí nechýbali ani zástupcovia Ministerstva financií SR a autori legislatívneho návrhu, čo vytvorilo priestor pre otvorenú odbornú diskusiu medzi praxou a tvorcami práva.

Nižšie si môžete prečítať aj odborný príspevok Petra Vargu k tejto téme.

Výklad pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ v kontexte ZDFT

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií vyvoláva v odbornej verejnosti množstvo otázok. Jedným z najvýraznejších problémov, ktorý zasahuje samotný základ daňovo-právneho vzťahu, je formulácia daňovníka v § 3 ZDFT a to hlavne s poukazom na pojem „vykonáva činnosť v tuzemsku“[1].

ZDFT tento pojem nedefinuje a jeho výklad je tak ponechaný na prax a v nejakej miere aj na usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „MF SR“), ktoré však nemá bez zmocňujúceho ustanovenia v ZDFT, dostatočný normatívny rozmer[2]. Rýchlosť prijatia ZDFT, ktorý podliehal len skrátenému legislatívnemu procesu sa významne odráža na jeho kvalite a zdá sa, že napraviť nedokonalosti a chyby pôvodného návrhu zákona[3] sa zákonodarcovi nedarí ani za pomoci noviel[4].

Základné náležitosti daňovo-právneho vzťahu – problém ZDFT a úloha zákonodarcu

Každý zákon v oblasti daní (vrátane ZDFT) musí v súlade so zásadou zákonnosti obsahovať štyri základné prvky daňovo-právneho vzťahu, a to subjekt, objekt, základ dane a sadzbu[5]. Ak ktorýkoľvek z týchto prvkov absentuje alebo je nejasný, vznikajú pochybnosti o legitimite samotného zdanenia.

V prípade ZDFT narážame na problém hneď pri prvom prvku – subjekt dane. Zavedením neurčitého pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ bez jeho jasného vymedzenia, zákonodarca vytvoril právnu neistotu a nepredvídateľnosť, ktorá je v rozpore s požiadavkou na právny štát v jeho materiálnom význame tak ako ho relatívne asertívne formuluje vo svojej rozhodovacej činnosti Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“)[6]. Navyše absencia vymedzenia tohto absolútne zásadného prvku daňovo-právneho vzťahu hrá aj v neprospech štátu a jeho verejných príjmov, keďže vytvára priestor pre správne súdy rozhodnúť v prospech daňovníka aj v situáciách, kedy by domnelý účel ZDFT chcel predpokladať existenciu osobnej pôsobnosti ZDFT v konkrétnom prípade zahraničnej osoby.

ÚS SR totiž opakovane konštatoval, že nedostatočne vymedzený základný prvok daňovo-právneho vzťahu nemožno nahrádzať výkladom. V zmysle čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), dane môže verejná moc ukladať a vyberať len zákonom alebo na základe zákona, čo sa deje v rámci legislatívneho procesu na základe zákonom stanoveného postupu. Vo svojej podstate ide o ústavnú poistku, účelom ktorej je znemožniť výkonnej moci ukladať fyzickým a právnickým osobám daňové na základe vlastného uváženia s tým, že ukladanie takýchto povinností je výsadou zákonodarnej moci a môže k nemu preto dôjsť len zákonom alebo na základe zákona.[7] Iba pri dodržaní zákonných podmienok možno určenie predmetu a rozsahu zdanenia považovať za legitímne. Je preto neprípustné, aby určenie toho, čo má byť zdanené a odňaté z majetkovej sféry daňovníka, bolo určené akýmkoľvek iným spôsobom mimo moci zákonodarnej (napríklad mocou výkonnou – prostredníctvom usmernenia MF SR k ZDFT[8]. V takomto prípade dochádza k porušeniu ústavného princípu deľby moci[9].

Primárnym zdrojom normatívnej informácie teda musí byť ZDFT. K jeho výkladu v kontexte pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ je v teórii možné pristúpiť rôznymi výkladovými metódami. Vydanie Usmernenia MF SR bezprostredne po tlaku odbornej verejnosti a niekoľko mesiacov predtým ako adresáti ZDFT majú realizovať prvé platby dane a jeho samotný obsah indikuje, že interpretovať tento pojem nie je jednoduché a nie je ani možné štandardnými a častými výkladovými metódami ako je napríklad gramatický alebo teleologický výklad. O to viac, ak výkladovú konzistentnosť tohto pojmu neposkytuje ani samotné MF SR[10].

Navzdory tomu je, podľa nášho názoru, možné pristúpiť k výkladu tohto pojmu cez kombináciu logicko-systematického výkladu s prvkami teleologického výkladu v spojení s historickým vývojom tvorby ZDFT a lojality k právu Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Naznačená a nižšie detailnejšie popísaná výkladová metodika zníži pravdepodobnosť vzniku absurdných záverov pri interpretáciách pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ in concreto [11].

Výklad pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ v kontexte snahy o splnenie požiadaviek materiálneho právneho štátu

Podľa dôvodovej správy k novele ZDFT[12] (ďalej len „Novela“), ktorou bol pojem „vykonáva činnosť v tuzemsku“ do § 3 ZDFT zavedený (ďalej len „Dôvodová správa“), išlo len o legislatívno-technické spresnenie[13]. V pôvodnom znení ZDFT (t. j. do prijatia Novely) (ďalej len „Pôvodný zákon“) definícia daňovníka v § 3 neobsahovala pojem „vykonáva činnosť v tuzemsku“.

Ak by zákonodarca mal zámer Novelou rozšíriť osobnú pôsobnosť ZDFT o novú kategóriu daňovníkov pridaním prívlastku „vykonáva činnosť v tuzemsku“, bolo by to v rozpore so zásadou účelnosti a publicity a princípov právnej istoty, ak by tak urobil bez jasného vysvetlenia a zdôvodnenia. Zároveň by to bolo v rozpore so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoTPP“) (ako je uvedené nižšie v texte).

Teória racionálneho zákonodarcu a jej význam pri výklade ZDFT

To, že pojem „vykonáva činnosť v tuzemsku“ nemá ambíciu vytvárať novú kategóriu daňovníkov je do určitej miery možné overiť a obsah tohto pojmu ďalej priblížiť cez teóriu racionálneho zákonodarcu.

Ide o právno-filozofickú koncepciu, ktorá predpokladá, že zákonodarca koná logicky, systematicky a cieľavedome, aby dosiahol spravodlivé a koherentné právne normy. Táto teória slúži ako výkladový nástroj ktorý umožňuje predpokladať, že zákonodarca mal rozumný zámer a nevydal normy, ktoré by boli nezmyselné, nelogické alebo v rozpore s inými právnymi normami[14]. Práve výklad cez teóriu racionálneho zákonodarcu je nápomocný tam, kde jazykový výklad alebo iné metódy výkladu nie sú dostačujúce na odstránenie nejasnosti právnej normy. V prípade výkladu pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ nám táto teória pomáha nasledovne:

Pojem zahraničná osoba, ktorá vykonáva činnosť v tuzemsku nemôže zahrňovať širší okruh situácií ako zahraničná osoba, ktorá má v SR zriadenú organizačnú zložku. Ak by táto hypotéza neplatila, zmienka o organizačnej zložke zahraničnej osoby by bola v definícii daňovníka v § 3 ZDFT absolútne redundantná, keďže každá zahraničná osoba s organizačnou zložkou v SR by napĺňala znaky vykonávania činnosti v tuzemsku.
Zároveň dôvodová správa k Pôvodnému Zákonu pri organizačnej zložke dopĺňa prívlastok „vykonávajúca podnikanie“. Pojem činnosť je pojmom obsahovo širším ako pojem podnikanie. A teda každé podnikanie je činnosťou, ale nie každá činnosť je podnikaním. Bolo by tak zbytočné ponechávať v definícii daňovníka v § 3 ZDFT organizačnú zložku zahraničnej osoby, ak je tá pokrytá pôsobnosťou znaku výkonu činnosti v tuzemsku.

Na základe vyššie uvedeného je možné dospieť k záveru, že pojem „vykonáva činnosť v tuzemsku“ nemôže zahrňovať väčšiu množinu prípadov ako je množina prípadov v ktorých zahraničná osoba má v SR zriadenú organizačnú zložku.

Dôvodová správa k Pôvodnému zákonu a racionálny výklad

Keďže Novela nemala za cieľ zavedením pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ vytvoriť novú kategóriu daňovníkov, je možné (a v zásade ide o jedinú alternatívu) pri interpretácii tohto pojmu vychádzať z dôvodovej správy[15] k Pôvodnému zákonu. Tá pre pripísané obsahovej črty zahraničnej osobe v súvislosti s § 3 Pôvodného zákona dopĺňa vyššie spomenutý prívlastok „vykonávajúca podnikanie“.

To naznačuje, že subjektami dane podľa ZDFT by mali byť iba tie zahraničné osoby, ktoré v tuzemsku (kvalifikovane) podnikajú. Zákonodarca v Pôvodnom zákone preto relatívne správne v normatívnom texte potrebu zachytenia tejto skupiny osôb adresoval cez zmienku o organizačnej zložke zahraničnej osoby. Zároveň tým mohol chcieť povedať, že miera pôsobenia zahraničnej osoby z hľadiska podnikania v SR musí byť tak silná, že si vyžaduje zriadenie organizačnej zložky. To znamená, že podnikanie v SR prostredníctvom poskytovania služieb zo zahraničia (napríklad využitím práva na voľné poskytovanie služieb v zmysle Zmluvy o fungovaní EÚ) nie je dostatočným kvalifikačným znakom na subsumovanie takejto zahraničnej osoby do pozície daňovníka v zmysle ZDFT.

A ďalej v súlade s týmto uvažovaním, zavedenie pojmu „(alebo) vykonáva činnosť v tuzemsku“ v Novele má za účel slúžiť ako tzv. proti únikové opatrenie pre všetky zahraničné osoby, ktoré v SR podnikajú a miera ich prítomnosti v SR je natoľko silná, že by v SR mali mať zriadenú organizačnú zložku alebo právnickú osobu.

V súlade s vyššie uvedeným je preto možné prijať predbežný záver, že pojem „vykonáva činnosť v tuzemsku“ je potrebné vykladať tak, že sa má vzťahovať na tie zahraničné osoby, ktoré na území SR vykonávajú podnikateľskú činnosť spôsobom, ktorý si vyžaduje formalizáciu tohto podnikania cez organizačnú zložku alebo právnickú osobu, ale k takejto formalizácii (ešte) nepristúpili (ďalej len „Racionálny výklad“). Takýto Racionálny výklad má svoj racionálny základ a bezpochyby predvídateľnejšie právne konotácie.

Správnosť Racionálneho výkladu

Keďže predmetom dane podľa ZDFT u zahraničných osôb je každá finančná transakcia, a teda aj tá, ktorá nesúvisí so SR[16], rozširujúci výklad, ktorý predkladá Usmernenie MF SR by bol v značnom rozpore s princípom teritoriality, ktorý je základným kameňom verejného práva[17]. To potvrdzuje správnosť uvažovania smerom k Racionálnemu výkladu.

Zároveň legitimitu Racionálneho výkladu je možné overiť:

prostredníctvom ZoTPP;

(i) pojem „vykonávať činnosť v tuzemsku“ je pojmom neurčitým. Je to pojem, ktorý nie je v právnom poriadku normatívne ukotvený a zároveň ani neexistuje všeobecná zhoda o obsahu tohto pojmu[18]. V zmysle § 3 ods. 5 ZoTPP je používanie neurčitých pojmov možné len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu právneho predpisu;

(ii) keďže Novela iné zdôvodnenie pre zavedenie tohto pojmu nepriniesla a zároveň účel Pôvodného zákona sa Novelou nezmenil, zmyslom jeho zahrnutia do definície Novelou tak musela byť ochrana účelu zákona tak ako bol konštruovaný v Pôvodnom Zákone a jeho dôvodovej správe (t.j. nami predpokladaný účel pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ ako anti-únikové opatrenie);

(iii) z dôvodovej správy[19] k Pôvodnému Zákonu sa javí, že účelom Pôvodného zákona v tomto rozsahu bolo, zamerať sa na také podnikateľské subjekty, ktoré v SR (kvalifikovane) podnikajú. Ambíciou zavedenia pojmu „vykonávať činnosť v tuzemsku“ tak nemohlo byť rozšírenie pôsobnosti Zákona aj na subjekty, ktoré v SR nepodnikajú.

cez základný teoreticko-právny imperatív pre tvorbu noriem, ktorý vyžaduje, aby normy boli spôsobilé dodržiavania. Ak by zákonodarca chcel rozšíriť pôsobnosť ZDFT tak ako to stanovuje v Usmernení MF SR aj na subjekty, ktoré v SR nepodnikajú alebo podnikajú iba na základe cezhraničného poskytovania služieb, musel by sa ďalej vedieť vysporiadať napríklad s nasledujúcimi praktickými otázkami, ktoré naznačujú objektívnu nemožnosť pre takýchto daňovníkov regulovať svoje správanie tak, aby ZDFT s určitosťou neporušovali:

(i) Podlieha ZDFT aj taká debetná transakcia, ktorou zahraničná osoba platí za jej dodané služby, ktoré sa týkajú okrem SR aj iných krajín (napríklad globálne cloudové služby za aplikáciu)?

(ii) Ak áno, tak ako vypočítať daň nielen metodicky, ale aj s ohľadom na technické možnosti tak, aby ZDFT dokázal prejsť testom ústavnosti[20] z hľadiska proporcionality a primeranosti vo vzťahu napríklad k administratívnej záťaži a sledovanému verejnému záujmu?

prostredníctvom znenia niektorých výnimiek z predmetu dane:

(i) § 4 ods. 2 písm. a) ZDFT nepovažuje za predmet dane finančnú transakciu, ktorá súvisí s platením odvodov do Sociálnej poisťovne[21].

Nezahŕňa to však finančnú transakciu, ktorou dochádza k úhrade odvodov poistného na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte EÚ. Ak by mal platiť výklad, ktorý predkladá Usmernenie MF SR, dochádzalo by k významne väčšiemu počtu finančných transakcií na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte EÚ podliehajúcich dani zo strany zahraničných osôb ako v prípade, ak by mal platiť Racionálny výklad.

Je tomu tak preto, lebo so znížením kvalitatívnych predpokladov na naplnenie znakov pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ (t.j. výklad, ktorý predkladá Usmernenie MF SR) stúpa počet zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí v zmysle Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov („Nariadenie“), nespadajú do slovenského systému sociálneho zabezpečenia, ale spadajú do systému sociálneho zabezpečenia iného členského štátu EÚ alebo tretieho štátu.

Použitím výkladu, ktorý predkladá Usmernenie MF SR, by tak dochádzalo k významne väčšiemu množstvu diskriminačných situácií (potenciálne v rozpore s právom EÚ) ako v prípade Racionálneho výkladu. Racionálny výklad (na rozdiel od výkladu, ktorý predkladá Usmernenie MF SR) má dokonca potenciál, aby v spojení s eurokonformným výkladom viedol k interpretácii, ktorá by nemusela byť vôbec diskriminačná[22].

(ii) § 4 ods. 2, písm. e) ZDFT vylučuje z predmetu dane určité finančné transakcie, ktoré sa týkajú slovenského obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „OCP“) alebo pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi (ďalej len „PZOCP“).

Zákonodarca pri vymedzení tejto výnimky nielenže odkazuje na zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZCP“), ale selektívne používa pojmy zo ZCP. Je preto možné rozumne predpokladať, že zákonodarca pri tvorbe ZDFT detailnejšie analyzoval ZCP.

A teda zákonodarca musel konať ex causa rationabili (vychádzajúc aj z teórie racionálneho zákonodarcu), keď do výnimky nezahrnul zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (ďalej len „ZOCP“), ktorí v SR podnikajú na základe voľného poskytovania služieb v zmysle § 65 ZCP[23]. Ak by sme ale pripustili výklad, ktorý predkladá Usmernenie MF SR, kritická časť ZOCP, ktorí v SR poskytujú služby na základe voľného poskytovania služieb v zmysle § 65 ZCP by napĺňala znaky pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“.

A tak ich nezahrnutím do výnimky by ich zákonodarca diskriminoval oproti OCP a PZOCP, čo by mohlo byť v rozpore s právom EÚ. A teda výklad, ktorý predkladá Usmernenie MF SR nie je pravdepodobný. Oveľa pravdepodobnejší je Racionálny výklad, ktorý predpokladá, že zákonodarca nezahrnutím ZOCP, ktorí v SR poskytujú služby na základe voľného poskytovania služieb v zmysle § 65 ZCP chcel potvrdiť, že takíto ZOCP nenapĺňajú kvalitatívne znaky pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“. A to je v súlade so závermi, ktoré som k tejto téme formuloval v odseku 2.2 vyššie.

(iii) § 4 ods. 2, písm. g) ZDFT vylučuje z predmetu dane finančné transakcie banky, zahraničnej banky a pobočky zahraničnej banky v rozsahu oprávnenia vykonávať zmenárenskú činnosť s odkazom na príslušný slovenský právny predpis. Obdobne ako v dvoch prípadoch vyššie, nezahrnutie (do tejto výnimky) zahraničných bánk vykonávajúcich zmenárenskú činnosť v zmysle zahraničných právnych predpisov a zároveň vykonávajúcich činnosť v SR spôsobom napĺňajúcim znaky pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ podľa výkladu, ktorý predkladá Usmernenie MF SR by bolo opäť diskriminačné.

Interpretácia pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ in concreto

Výklad, ktorý predkladá Usmernenie MF SR by v konkrétnych situáciách s veľkou pravdepodobnosťou narazil na ústavnoprávne limitácie.

Jednou z nich je preferencia výkladu, v kontexte materiálneho chápania právneho štátu, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, respektíve plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou SR garantovaných práv fyzických a právnických osôb.[24] Tento princíp vyplýva priamo z Ústavy SR a ide o štrukturálny princíp liberálne demokratického štátu, ktorý vyjadruje prednosť slobody fyzických a právnických osôb pred štátom[25].

Je totiž vecou a zodpovednosťou štátu (zákonodarcu), aby v prípade, ak chce určitú daň zaviesť a vyberať, určil podmienky stanovenia a výberu tejto dane jednoznačne a určito (t.j. pojem vykonáva činnosť v tuzemsku). Ak sa mu to nepodarí, musí počítať s tým, že pri výklade príslušného ustanovenia správny súd uprednostní tú alternatívu, ktorá nezasahuje, resp. čo najmenej zasahuje do vlastníckeho práva daňovníka[26][27].

Je nepravdepodobné, že by zákonodarca chcel postupovať pri výklade pojmu „vykonáva činnosť v tuzemsku“ spôsobom, akým sa uberá MF SR v Usmernení MF SR. V spore o preferovaný výklad by totiž oproti Racionálnemu výkladu mohlo poľahky „ťahať za kratší koniec“. Usmernenie MF SR totiž nielenže ide nad rámec ZDFT, ale v porovnaní s Racionálnym výkladom v otázke osobnej pôsobnosti a teritoriality pôsobí signifikantne absurdnejšie, diskriminačnejšie, nelogicky a v rozpore s pravidlami o tvorbe právnych predpisov.

Záver

Zastávame názor, že výklad, ktorý predkladá Usmernenie MF SR ide nad rámec ZDFT. Takýto výklad vedie k absurdnejším záverom v otázke teritoriálnej pôsobnosti ZDFT ako Racionálny výklad, je diskriminačnejší ako Racionálny výklad, nelogický a v rozpore s dôvodovou správou ZDFT a ZoTPP (t.j. zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov).

Oproti tomu Racionálny výklad, ktorý interpretuje pojem „vykonáva činnosť v tuzemsku“ tak, že má zachytávať tie zahraničné osoby, ktoré na území SR vykonávajú podnikateľskú činnosť spôsobom, ktorý si vyžaduje formalizáciu tohto podnikania cez organizačnú zložku alebo právnickú osobu, ale k takejto formalizácií (ešte) nepristúpili je logickejší, v súlade s dôvodovou správou ZDFT a ZoTPP.

[1] § 3 ods. 1 ZDFT.

[2] Usmernenie MF SR predstavuje interný normatívny akt, ktorý je záväzný len vo vzťahu k orgánom vykonávajúcim správu daní, nie však vo vzťahu k daňovým subjektom, či orgánom súdnej moci. Usmernenie MF SR nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a nemôže meniť alebo rozširovať pôsobnosť samotného zákona, ktorého výkon má uľahčovať. Napríklad Nález ÚS SR PL. ÚS 12/01: „Zo základných ústavných princípov i konkrétnych ustanovení ústavy obsahujúcich odkazy na zákonnú úpravu možno vyvodiť, že všetky základné spoločenské vzťahy, ktoré nie sú upravené priamo v ústave, musia byť upravené zákonom. Vyplýva to najmä z demokratického charakteru tvorby práva a poňatia princípu deľby moci medzi zákonodarnou a výkonnou mocou v Slovenskej republike. Súčasne sa tým chráni jednotlivec pred ľubovôľou verejnej moci. Zo zákona musí byť jasný obsah, účel a rozsah pôsobenia orgánov výkonnej moci. Rozsah minimálneho zákonného základu nemožno stanoviť vo všeobecnej rovine, tento totiž bude vždy vykazovať odlišnosti podľa predmetu právnej úpravy. Do akej miery zákonodarca túto oblasť minimálneho zákonného základu využije, závisí hlavne na tom, ako posúdi jej potrebnosť, pričom táto hranica je premenná. Je nutné pritom pamätať na účel a zmysel vydávania aktov exekutívy. Do ich sféry patria predovšetkým veci, ktoré zákonodarca vzhliadol nepodstatnými z hľadiska zákonnej formy, a preto ich priamo neupravil, ale ktorých právna úprava, hoci druhotnou normou delegovaného orgánu, je však napriek tomu nutná alebo aspoň vhodná, či účelná. V neposlednom rade ide taktiež o veci nepredvídateľné vo chvíli prijatia zákona, teda o veci, ktoré môžu podliehať zmenám, ale rovnako podrobnosti hlavne technického či vysoko expertného charakteru a pod.“

[3] Znenie ZDFT vyhlásené v Zbierke Zákonov dňa 25.10.2024.

[4] Zákon č. 354/2024 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom

[5] Pauličková A. a Grúň L., Finančné právo na Slovensku, Eurounion, 2007, 246 s. ISBN 8088984948, s. 62.

[6] „Materiálny právny štát sa zásadne odlišuje od formálneho právneho štátu, ktorý favorizuje princíp legality v úzkom význame „bezhodnotového pozitívneho práva“ Podstatou materiálneho štátu je vnášať do systému pozitívneho práva a formálnej legality aj základné princípy a hodnoty, na ktorých je založená demokratická spoločnosť….“ ÚS SR v náleze PL. ÚS 17/08.

[7] Nález ÚS SR, č. k. II. ÚS 362/2019

[8] Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

[9] Najvyšší správny súd ČR, 5Afs/45/2011.

[10] Porovnaj napríklad slide 51 prezentácie pána Toška Berana a pani Ildigo Virágovej Milkovičovej zo dňa 15.01.2025 alebo zo dňa 03.02.2025 s Usmernením MF SR v otázke vzťahu stálej prevádzkarne s naplnením znaku „vykonáva činnosť v tuzemsku“ v zmysle ZDFT.

[11] Na závery v konkrétnych prípadoch je však predurčený výklad, ktorý predkladá MF SR v Usmernení MF SR.

[12] Novela č. 354/2024 Z. z.

[13] V odôvodnení Novely k tejto úprave definície daňovníka sa uvádza nasledovné: „K bodom 1 až 4 ide o legislatívno-technické spresnenia a zmeny vo vzťahu k spresneniu existujúcej poznámky pod čiarou k odkazu 1 a vo vzťahu k spresneniu pojmu platobný účet, ktorý je definovaný v § 2 ods. 9 zákona č. 492/2009 Z. z.“

[14] HODÁS, M.: Odstraňovanie kontradiktórnosti noriem v aplikačnej praxi a doktrína racionálneho zákonodarcu, Právny obzor, 94, 2011, č. 4, s. 372 – 375.

[15] Dôvodová správa k Pôvodnému zákonu, s. 24.

[16] Napríklad poskytovatelia informačných služieb v oblasti donášky jedla, ktorí v SR podnikajú na základe práva na voľné poskytovanie služieb by museli podrobovať pôsobnosti ZDFT aj finančné transakcie, ktoré sa týkajú ich podnikania v Austrálii.

[17] GERLOCH A.: Teorie práva, 8. aktualizované vydání, Praha, Aleš Čeněk, 2021, 352 s., ISBN 9788073808389, s. 69.

[18] To, okrem iného, potvrdzuje rozsiahla diskusia k tejto téme ako aj samotné Usmernenie MF SR.

[19] Dôvodová správa k Pôvodnému zákonu, s. 24.

[20] Nález ÚS SR PL. ÚS 14/2014-72, bod 77

[21] Predpokladáme, že zákonodarca mal na mysli odvod poistného do Sociálnej poisťovne.

[22] Pojem „vykonáva činnosť v tuzemsku“ by sa vykladal v súlade s Racionálnym výkladom, pričom v prípade finančných transakcií v súvislosti so zamestnancami by dani podliehali iba tie, pri ktorých zamestnanci spadajú do režimu sociálneho zabezpečenia v SR v zmysle Nariadenia.

[23] V zmysle Zmluvy o fungovaní EÚ v spojení so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a dokumentu ESMA (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy): MiFID II Supervisory briefing: Supervision of cross-border activities of investment firms zo 14. 12. 2022 je základným rozdielom medzi ZOCP a PZOCP skutočnosť geografického ukotvenia miesta poskytovania príslušných služieb. Kým PZOCP podniká z územia krajiny v ktorej má pobočku zriadenú, ZOCP poskytuje služby na území hostiteľskej krajiny (t.j. SR) zo svojej domovskej krajiny.

[24] Nález ÚS SR, II ÚS 148/06-33, Nález ÚS SR, I. ÚS 241/07

[25] Najvyšší správny súd ČR, 1As 21/2010, 4Afs 68/2015, 2Afs 4/2014, 7Afs 54/2006, 2Afs 16/2011, 5Afs 86/2009, 7Afs 69/2007, 3Afs 106/2017.

[26] A to dokonca aj v prípade, že taký výklad bude v rozpore so základnými (štrukturálnymi či inými) princípmi príslušnej dane.

[27] Najvyšší správny súd ČR, 7Afs 54/2006. 7Afs 301/2016.