Slovenské podnikateľské prostredie má jednu nepríjemnú vlastnosť: často netrestá nepoctivosť, ale poctivosť robí drahou. Podnikateľ sa preto v praxi nerozhoduje medzi „dobrom a zlom“, ale medzi naivitou a pragmatizmom. Na konferencii o ochrane podnikania a majetku sme sa preto vedome vyhli moralizovaniu a sústredili sa na jedinú otázku, ktorá má v praxi význam, čo je v súlade so zákonom a zároveň dlhodobo obhájiteľné.
Keď systém formuje správanie
Príbeh troch parkovísk z Tatier nie je anekdota (jedno parkovisko nevydávalo bločky, druhé malo čierneho zamestnanca a tretie prevádzkovalo občianske združenie), ale presná metafora fungovania systému. Nie je podstatné, kto bol „nepoctivý“. Podstatné je, že v prostredí so slabým vymáhaním pravidiel sa ľudia správajú konformne len do výšky reálneho rizika sankcie.
Rovnaká logika funguje aj v podnikaní. Ak:
- kontrola prichádza zriedka,
- sankcie pôsobia vzdialene,
- a dodržiavanie pravidiel zvyšuje náklady,
systém prirodzene vytvára tlak na obchádzanie. To neznamená, že podnikatelia sú „zlí“. Znamená to, že reagujú na nastavenie prostredia, v ktorom fungujú.
Preto je ochrana podnikania na Slovensku menej o morálke a viac o pochopení reality systému.
Prečo nestačí hovoriť o spravodlivosti
Pojmy ako spravodlivosť, férovosť či poctivosť znejú dobre, no v práve a daniach sú neuchopiteľné. Stačí sa spýtať, aká má byť sadzba dane, a dostaneme množstvo úplne legitímnych, no protichodných odpovedí.
Právo však ponúka jeden objektívny kompas:
je to v súlade so zákonom alebo nie.
Právny pragmatizmus stojí práve na tomto bode. Nehodnotí, či je niečo „pekné“ alebo „morálne“, ale či je:
- legálne,
- systematicky obhájiteľné,
- a zmysluplné aj pri nepriaznivom výklade zo strany štátu.
Čo znamená právny pragmatizmus v praxi
Pragmatický prístup k podnikaniu má vždy tri roviny:
1. Hmotnoprávnu – čo zákon umožňuje (napr. nastavenie odmeny konateľa, štruktúra holdingov, klasifikácia príjmov).
2. Ekonomickú – či má riešenie zmysel aj bez daňového efektu.
3. Procesnú – čo sa stane, ak úrad zvolí iný výklad.
Práve tretia rovina je na Slovensku kľúčová. Nestačí mať „pravdu v zákone“. Rozhodujúce je, kto bude adresátom kontroly, kde vzniká riziko a či je štruktúra obhájiteľná aj v spore.
Príklady namiesto teórie
Či už ide o odmeny konateľov, zdaňovanie investícií, kryptomeny alebo zahraničné holdingové štruktúry, spoločný menovateľ je rovnaký: zákon často umožňuje viac riešení, než sa na prvý pohľad zdá.
Rozdiel medzi legálnou optimalizáciou a problémom pritom zvyčajne neleží v percentách, ale:
- v dôvodoch, prečo bola štruktúra vytvorená,
- v jej načasovaní,
- a v schopnosti preukázať ekonomickú realitu.
Právny pragmatizmus neznamená hľadať skratky, ale rozumieť systému a pracovať s ním tak, aby podnikateľ nebol zbytočne exponovaný.
Záver
Právny pragmatizmus nie je o obchádzaní zákona. Je o tom, nebyť naivný v prostredí, ktoré samo nefunguje ideálne, a zároveň zostať v rámci objektívneho práva.
V Highgate Group sa ochrane podnikania, majetku a daňovo-právnym štruktúram venujeme práve týmto spôsobom, bez moralizovania, s dôrazom na zákonnosť, procesnú obranu a dlhodobú udržateľnosť riešení.
Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.
Ak chcete viac takýchto praktických pohľadov z podnikateľského prostredia, prihláste sa na odber nášho newslettra.
Ak vás zaujíma, ako podnikať legálne, ale zároveň pragmaticky v prostredí, ktoré vám to neuľahčuje, budeme sa týmto témam detailne venovať na našej konferencii „Prečo (ako) ostať na Slovensku?“
Pozrite si aftermovie z našej poslednej konferencie na jeseň 2025:
Svoje konkrétne otázky môžete adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:

