Životné minimum od 1.7.2022 do 30.6.2023

Domov > Články a aktivity > Životné minimum od 1.7.2022 do 30.6.2023

Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav, ktorý sa označuje ako stav hmotnej núdze.

Životné minimum 2023 (od 1.7.2022 do 30.6.2023)

  • 234,42 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu;
  • 163,53 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu;
  • 107,03 € mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa.


Výpočet životného minima v modelových situáciách

  • Dospelý jednotlivec s nezaopatreným dieťaťom: 234,42 € + 107,03 € = 341,45 € mesačne.
  • Dvojica dospelých (spoločne posudzovaných osôb) bez detí: 234,42 € + 163,53 € = 397,95 € mesačne.
  • Dvojica s jedným nezaopatreným dieťaťom: 234,42 € + 163,53 € + 107,03 € = 504,98 € mesačne.
  • Dvojica s tromi nezaopatrenými deťmi: 234,42 € + 163,53 € + 107,03 € + 107,03 € + 107,03 € = 719,04 € mesačne.


Ako sa určí výška životného minima?

Životné minimum sa upravuje vždy k dátumu 1. júla (1.7.) kalendárneho roka na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tieto údaje poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR.

Suma  životného minima sa upravuje tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia:

  • koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky – ak koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu za obdobie 1. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo
  • koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie – ak koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácnosti za rozhodujúce obdobie je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom Slovenskej republiky za obdobie 1. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s 1. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.

Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roku.

Kto sú nízkopríjmové domácnosti?

Sú to domácnosti, ktoré majú príjem pod určitou hranicou stanovenou právnymi predpismi alebo štatistickými údajmi. Táto hranica sa často nazýva „prah chudoby“ a môže byť stanovená na základe percentuálneho podielu priemerného príjmu, minimálnej mzdy alebo iných ekonomických ukazovateľov. Nízkopríjmové domácnosti sú často oprávnené žiadať o rôzne sociálne dávky (za splnenia určitých kritérií), aby si mohli zabezpečiť aspoň základné životné potreby a zlepšiť svoju finančnú situáciu.

Čo je životné minimum?

Životné minimum je legislatívne stanovená finančná suma, ktorá predstavuje základný príjem, potrebný na pokrytie základných životných potrieb jednotlivca alebo rodiny. Tieto potreby zahŕňajú stravu, bývanie, oblečenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a ostatné nevyhnutné výdavky.

Konkrétna suma životného minima sa môže líšiť v závislosti od štátu, krajiny alebo regiónu. V niektorých krajinách je životné minimum upravené zákonom a môže byť pravidelne aktualizované v súlade s infláciou a zmenami v ekonomike. Jeho cieľom je poskytnúť minimálnu finančnú istotu občanom, ktorí nemajú dostatok príjmov na uspokojenie svojich základných potrieb.

V právnych predpisoch sa často spomína životné minimum v súvislosti s výpočtom sociálnych dávok, výživného, dlhovej úľavy alebo iných finančných záväzkov. Napríklad pri určovaní výšky výživného na dieťa môže súd zohľadniť životné minimum obidvoch rodičov a dieťaťa pri rozhodovaní o spravodlivom rozdelení finančných záťaží.

Životná úroveň

Životná úroveň sa zvyčajne definuje ako miera blahobytu alebo kvality života v danom spoločenstve alebo krajine. Meria sa na základe rôznych ukazovateľov, ako sú príjem, vzdelanie, zdravie, bezpečnosť, prístup k zdrojom a podobne.

Príjem je jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich životnú úroveň. Čím vyšší je priemerný príjem v danej krajine alebo spoločnosti, tým vyššiu môže mať populácia úroveň spotreby, prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, vyšší štandard bývania a podobne.

Okrem príjmu sa pri hodnotení životnej úrovne berie do úvahy aj mnoho iných faktorov, ako napríklad miera zamestnanosti (nezamestnanosti), pracovné podmienky, sociálna mobilita, prístup k zdrojom, kultúrne a umelecké vyžitie a mnoho ďalších.

Vzdelanie a zdravie sú tiež kľúčovými faktormi ovplyvňujúcimi životnú úroveň, pretože zlepšenie týchto oblastí môže zvýšiť príležitosti na trhu práce, prístup k vyššej kvalite zdravotnej starostlivosti a zlepšiť kvalitu života.

Hodnotenie životnej úrovne sa môže líšiť v závislosti od kultúry, spoločnosti, regiónu a mnohých ďalších faktorov. Napriek tomu sa snaha zlepšiť životnú úroveň obyvateľstva stáva cieľom mnohých krajín a organizácií na celosvetovej úrovni.

V akom zákone sa hovorí o životnom minime?

Na Slovensku je životné minimum stanovené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobúda účinnosť od 1. januára 2004. Tento zákon definuje životné minimum, určuje spôsob jeho výpočtu a zohľadňuje pravidelné aktualizácie sumy životného minima.

Výška životného minima sa upravuje podľa rôznych koeficientov, a preto suma životného minima nemôže klesnúť, ale jej výška môže ostať nezmenená.

Zákon o životnom minime stanovuje rôzne sumy pre rôzne kategórie obyvateľstva. Napríklad pre dospelú osobu, nezaopatrené dieťa alebo osobu v spoločnej domácnosti existujú rôzne sumy, ktoré sa môžu pravidelne meniť. Zákon tiež zohľadňuje počet osôb v domácnosti a ich vzájomné vzťahy.

Nevýhody životného minima?

Životné minimum má za cieľ poskytnúť základnú finančnú istotu jednotlivcom a rodinám s nízkymi príjmami, avšak s tým sú spojené aj určité nevýhody:

  • Nezohľadňujú sa individuálne potreby – životné minimum je stanovené ako jednotná suma pre určitú kategóriu obyvateľstva a nemusí zohľadňovať individuálne potreby, zdravotné problémy alebo iné osobitné okolnosti, ktoré môžu zvýšiť náklady na život.
  • Nezohľadňujú sa regionálne rozdiely – náklady na život sa môžu výrazne líšiť v závislosti od regiónu. Životné minimum stanovené na celoštátnej úrovni nemusí adekvátne zohľadňovať tieto rozdiely, čo môže viesť k nerovnováhe medzi obyvateľmi rôznych regiónov.
  • Dostatočne flexibilne sa nezohľadňuje inflácia a ekonomické zmeny v spoločnosti – aj keď sa životné minimum pravidelne aktualizuje (každý rok), môže byť jeho prispôsobenie inflácii a zmenám ekonomických podmienok nedostatočné alebo oneskorené, čo môže znižovať reálnu hodnotu životného minima.
  • Môže podporovať závislosť na sociálnych dávkach – stanovenie životného minima môže vytvoriť závislosť na štátnych sociálnych dávkach a odstraňovať stimuly na hľadanie zamestnania alebo zlepšovanie pracovných kvalifikácií, ak príjmy z práce “v čistom” (minimálna mzda) len mierne presahujú úroveň životného minima, poprípade dávky na to naviazané.
  • Možnosti zneužívania systému – vždy existuje riziko, že niektorí jednotlivci alebo rodiny budú zneužívať systém životného minima a poberať dávky, na ktoré nemajú nárok, čo môže viesť k vyšším sociálnym nákladom a neefektívnosti systému.


Životné minimum ovplyvňuje viac ako 60 ďalších veličín

Bežná vec, ktorá je viazaná na životné minimum sú často medializované dávky v hmotnej núdzi. Životné minimum ovplyvňuje aj desiatky sociálnych a zdravotných dávok či peňažných príspevkov naviazaných na životné minimum.

Životné minimum je napojené aj na niektoré daňové čísla. Napríklad nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, hranica zárobkov, z ktorej sa už musia platiť dane či výšku základu dane, pri ktorej sa kráti nezdaniteľné minimum a platí sa vyššia daň.

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny hovorí o takmer 60 veličinách, ktoré sú na životné minimum naviazané.

Životné minimum ovplyvňuje napríklad aj sumy rodičovského príspevku pre ľudí, ktorí majú nárok aj na materskú a pre rodičov, ktorí nepracovali a nárok na materskú nemajú. Obe sumy sa zvyšujú vždy od januára daného roka. Vďaka rastu životného minima sa od júla 2022 zvýšil napríklad aj resocializačný príspevok, kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia či výška opakovaných príspevkov náhradnému rodičovi.

Ďalšie články

KONTAKT

Potrebujete pomôcť alebo poradiť?

Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk

Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk

Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk