Fond, dlhopisy alebo crowdfunding: Ako získať kapitál na podnikateľský projekt?

Máte investičný alebo podnikateľský projekt a potrebujete naň získať kapitál? Fond nemusí byť jediným ani najvhodnejším riešením. V závislosti od projektu, investorov a plánovaného spôsobu financovania môže dávať väčší zmysel fondová štruktúra, emisia dlhopisov, crowdfunding alebo iný model. Rozhodujúce pritom nie sú iba náklady, ale aj regulácia, dane či spôsob, akým chcete investorov osloviť.

Slovenský trh nie je v poslednom období jednoduchým prostredím na získavanie kapitálu od venture capital alebo private equity investorov. Podnikatelia preto prirodzene hľadajú alternatívne možnosti financovania svojich projektov.

Téme sme sa venovali aj v epizóde #56 podcastu Highgate Talks, v ktorej diskutovali Roman Baranec a Peter Varga.

Celý podcast si môžete vypočuť tu:

Kedy potrebujete investičný fond a kedy nie?

Základná otázka nemusí znieť „aký fond si mám založiť?“, ale skôr „potrebujem vôbec fond?“

Typickým príkladom je podnikateľ, ktorý identifikuje investičné aktívum, napríklad nehnuteľnostný projekt, a chce od viacerých investorov získať kapitál na jeho financovanie.

Samotné získavanie peňazí od viacerých osôb ešte automaticky neznamená, že každá takáto štruktúra musí fungovať ako investičný fond. Pri posudzovaní sa skúma viacero zákonných znakov kolektívneho investovania a zároveň existujú situácie, v ktorých môže byť možné využiť výnimku.

V praxi preto pri nastavovaní štruktúry analyzujeme konkrétny biznis model a pripravujeme feasibility study jednotlivých možností. Výsledkom môže byť fond, ale aj úplne iná forma financovania.

Rozdiel môže byť zásadný. Fondová štruktúra štandardne prináša reguláciu, požiadavky na správu a ďalšie náklady. Ak však projekt spĺňa podmienky kolektívneho investovania a neuplatní sa naň výnimka, reguláciu nemožno jednoducho obísť.

Prevádzkovanie modelu, ktorý má znaky kolektívneho investovania, bez potrebného povolenia môže viesť k dohľadu Národnej banky Slovenska, sankčnému konaniu, zákazu činnosti a potenciálne aj k trestnoprávnym dôsledkom, ktoré Národná banka Slovenska často iniciuje.

Preto je dôležité vyriešiť regulačné posúdenie ešte predtým, ako podnikateľ začne reálne získavať kapitál od investorov.

Slovensko, Česko alebo zahraničie? Pri fondoch rozhodujú detaily

Právna úprava alternatívnych investičných fondov je v Európskej únii do určitej miery harmonizovaná. To však neznamená, že založenie fondu na Slovensku, v Česku, Chorvátsku či Luxembursku prinesie rovnaký výsledok.

Rozlišovať treba najmä regulatórnu formu fondu a jeho právnu formu.

Regulatórne nastavenie určuje napríklad to, do čoho môže fond investovať, ako má byť spravovaný alebo aké pravidlá riadenia rizika musí dodržiavať. Právna forma môže ovplyvňovať napríklad druhy akcií, hlasovacie práva investorov či možnosti ich vstupu a výstupu.

Rozdiely medzi jednotlivými krajinami preto môžu byť významné aj pri obdobných projektoch. Iné požiadavky môže mať realitný fond, iné kryptofond, venture capital fond či fond investujúci do umenia.

Pri výbere jurisdikcie zároveň vstupujú do hry náklady. Vo všeobecnosti platí, že etablovanejšie západoeurópske fondové jurisdikcie môžu prinášať určité výhody, ale zároveň sú spravidla drahšie.

Slovensko pritom nemusí byť automaticky horšou alternatívou. V určitých prípadoch môže byť slovenská štruktúra lacnejšia a efektívnejšia ako zahraničné riešenie. Výhodou môžu byť nižšie náklady, určité daňové charakteristiky či nižšie praktické nároky na fungovanie štruktúry.

Preto neexistuje univerzálna odpoveď, že fond treba vždy založiť v konkrétnej krajine. Vhodná jurisdikcia závisí od aktíva, typu investorov, plánovaného objemu kapitálu, spôsobu distribúcie aj daňového nastavenia.

Dlhopisy alebo crowdfunding môžu byť jednoduchšou cestou

Fond je iba jednou z možností získavania externého kapitálu.

Pre stredne veľkú spoločnosť, ktorá nedokáže alebo nechce projekt financovať prostredníctvom bankového úveru, môže byť alternatívou napríklad emisia dlhopisov.

Pri dlhopise investor štandardne poskytuje emitentovi kapitál, pričom emitent má povinnosť splatiť istinu a dohodnutý výnos. Investor preto nenesie investičné riziko rovnakým spôsobom ako investor vo fonde, ale je vystavený kreditnému riziku emitenta.

Pri niektorých projektoch môže byť dlhopisová štruktúra zároveň podstatne lacnejšia ako budovanie komplexného fondu, pričom dokáže cieliť na podobnú skupinu investorov.

Ďalšou alternatívou je crowdfunding. Projekt môže byť zalistovaný na crowdfundingovej platforme a kapitál môže získavať napríklad prostredníctvom pôžičiek, dlhopisov alebo akcií.

Do úvahy môžu prichádzať aj ďalšie modely vrátane peer-to-peer financovania, emisie kryptoaktív alebo pri väčších projektoch dokonca IPO.

Správna otázka preto nie je, ktorý z týchto nástrojov je všeobecne najlepší. Dôležité je, ktorý model najlepšie zodpovedá konkrétnemu projektu, investorom a obchodnej stratégii.

Slovensko má pri získavaní kapitálu aj praktické výhody

Hoci Slovensko nemožno považovať za tradičnú európsku fondovú jurisdikciu, pri niektorých štruktúrach môže ponúknuť zaujímavé praktické výhody.

Jednou z nich môžu byť nižšie náklady v porovnaní s niektorými zahraničnými jurisdikciami. Rozdiely sa môžu prejaviť nielen pri samotnom založení štruktúry, ale aj pri nákladoch na poradcov a pri požiadavkách na jej ďalšie fungovanie.

Praktickou výhodou slovenského prostredia môže byť aj dostupnosť regulátora. Podľa našich skúseností je v určitých prípadoch možné ešte pred samotným licenčným konaním alebo iným procesným úkonom predstaviť Národnej banke Slovenska pripravovaný biznis model a konzultovať problematické otázky. Takýto postup môže pomôcť identifikovať potenciálne problémy ešte pred podaním žiadosti.

Aj preto sa na možnosti podnikania a investovania na Slovensku chceme pragmaticky pozrieť na našej konferencii „Prečo a ako ostať na Slovensku?“, ktorá sa uskutoční 25. novembra 2026. Venovať sa budeme okrem iného tomu, aké podmienky dnes Slovensko ponúka podnikateľom a investorom a kde naopak dáva zmysel uvažovať o zahraničných riešeniach.

Pri získavaní kapitálu tak nemusí byť rozhodujúcou otázkou iba to, kde je regulácia najjednoduchšia alebo daňové zaťaženie najnižšie. Dobre nastavená štruktúra musí fungovať ako celok – právne, regulačne, daňovo aj komerčne.

V Highgate Group sa právu kapitálových trhov a nastavovaniu investičných štruktúr venujeme dlhodobo. Pomáhame klientom pri zakladaní fondov, emisiách cenných papierov, crowdfundingu aj ďalších formách získavania kapitálu a posudzujeme ich nielen z právneho, ale aj daňového a praktického pohľadu.

Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre Vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.

---