Zverenecký alebo nadačný fond: Ochrana majetku, ktorá sa môže predražiť

Domov > Zverenecký alebo nadačný fond: Ochrana majetku, ktorá sa môže predražiť

Zverenecké a nadačné fondy sa medzi slovenskými podnikateľmi stávajú čoraz populárnejšími nástrojmi ochrany majetku. Umožňujú oddeliť vlastníctvo majetku od jeho pôvodného majiteľa, nastaviť pravidlá dedenia a zabezpečiť kontinuitu rodinného podnikania. Nie sú však univerzálnym riešením. Nesprávne nastavená štruktúra môže priniesť komplikácie pri správe majetku, vysoké náklady či dokonca neprimerané daňové zaťaženie. Kedy sa preto oplatí založiť český nadačný alebo zverenecký fond a kedy je vhodnejšie hľadať riešenie v inej krajine?

Ochrana majetku sa stáva jednou z kľúčových tém slovenských podnikateľov, najmä majiteľov rodinných firiem. Dôvodom nie sú len riziká podnikania či obavy z veriteľov, ale aj otázky nástupníctva, dedenia a dlhodobého zachovania rodinného bohatstva.

Práve preto rastie záujem o zverenecké a nadačné fondy, ktoré umožňujú majetok oddeliť od jeho pôvodného vlastníka a nastaviť pravidlá jeho správy aj pre ďalšie generácie.

Hoci sa tieto štruktúry často prezentujú ako univerzálny nástroj ochrany majetku, ich využitie má aj významné právne, daňové a praktické obmedzenia.

V 58. epizóde podcastu Highgate Talks sa Peter Varga a Tomáš Demo venujú tomu, ako tieto štruktúry fungujú, prečo slovenskí podnikatelia využívajú najmä české riešenia a aké riziká môžu pri ich zakladaní prehliadnuť.

Čo je zverenecký a nadačný fond a ako chránia majetok?

Zverenecký fond si možno zjednodušene predstaviť ako trezor, do ktorého zakladateľ vloží svoj majetok a určí pravidlá jeho správy a využívania.

Majetkom môžu byť napríklad obchodné podiely v rodinnej firme, nehnuteľnosti, cenné papiere alebo iné investície. Zakladateľ zároveň stanoví, kto a za akých podmienok môže z majetku čerpať výhody.

Samotný zverenecký fond nemá právnu subjektivitu. Ide o účelovo vyčlenený majetok, ktorý spravuje správca podľa pravidiel stanovených v štatúte fondu.

Nadačný fond funguje na podobnom princípe, zásadný rozdiel však spočíva v jeho právnej subjektivite.

Na rozdiel od zvereneckého fondu je nadačný fond samostatnou právnickou osobou, ktorá vlastní majetok vo vlastnom mene. Nemá však spoločníkov ani akcionárov, ako ich poznáme pri obchodných spoločnostiach.

Jeho správu zabezpečuje správna rada, ktorej členmi môžu byť rodinní príslušníci, profesionálni správcovia alebo nezávislé osoby.

Oba mechanizmy umožňujú nastaviť pravidlá nakladania s majetkom tak, aby jeho správa nebola závislá výlučne od rozhodnutí pôvodného vlastníka.

To je dôležité najmä pri rodinných firmách, kde môže byť cieľom predísť rozdrobeniu vlastníctva medzi dedičov, zabezpečiť kontinuitu podnikania alebo upraviť pravidlá vyplácania výnosov jednotlivým členom rodiny.

Ochrana majetku preto neznamená iba ochranu pred veriteľmi. Zahŕňa aj ochranu pred jeho nekontrolovaným delením, rodinnými konfliktmi a rizikami spojenými s generačnou výmenou.

Prečo slovenskí podnikatelia uprednostňujú české nadačné fondy?

Slovenský právny poriadok zatiaľ neponúka plnohodnotný ekvivalent českého súkromného nadačného alebo zvereneckého fondu, ktorý by umožňoval rovnakým spôsobom spravovať a chrániť súkromný rodinný majetok.

Situácia sa však začína meniť. Národná rada SR schválila nový Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. júla 2027, ktorý do slovenského práva po prvýkrát zavádza pojem súkromného fondu. Samotný zákonník však tento inštitút upravuje len rámcovo. Podrobnosti jeho zakladania, správy a fungovania má upraviť osobitný zákon, ktorý zatiaľ prijatý nebol. Kým sa tak nestane, súkromný fond nie je možné v praxi využívať. Do budúcna však možno očakávať, že porovnateľná alternatíva bude dostupná aj na Slovensku.

Hoci na Slovensku už dnes existuje register zvereneckých fondov, jeho účelom je najmä evidencia relevantných zahraničných štruktúr. Samotná existencia registra neznamená, že slovenské právo umožňuje zakladať domáce zverenecké fondy podľa českého modelu.

Pre slovenských podnikateľov preto zatiaľ zostáva jednou z najdostupnejších alternatív Česká republika.

Ani české riešenia však nie sú z praktického hľadiska rovnocenné.

Pri zvereneckom fonde môže byť problematické zapísať majetok nachádzajúci sa na Slovensku do príslušných registrov. Ide napríklad o nehnuteľnosti evidované v katastri, obchodné podiely v slovenských spoločnostiach alebo cenné papiere.

Keďže zverenecký fond nemá právnu subjektivitu, slovenské registre môžu mať problém identifikovať subjekt, na ktorý má byť majetok prevedený.

Práve preto môže byť český nadačný fond pre slovenského podnikateľa praktickejším riešením.

Ako samostatná právnická osoba je jednoduchšie identifikovateľný pre kataster nehnuteľností, obchodný register, centrálny depozitár cenných papierov aj banky.

To však automaticky neznamená, že český nadačný fond je vhodný pre každého podnikateľa.

Založenie fondu totiž predstavuje zásadnú zmenu vo vlastníckej štruktúre. Pôvodný vlastník prevádza majetok na samostatnú entitu a jeho ďalší vplyv na správu majetku závisí od nastavenia konkrétnych pravidiel.

Pre podnikateľov, ktorí sú zvyknutí rozhodovať o svojom majetku priamo, môže byť práve strata priameho vlastníctva významnou psychologickou aj praktickou prekážkou.

Najväčšie riziko? Zdanenie výnosov môže dosiahnuť približne 45 %

Jedným z najvýznamnejších problémov zahraničných nadačných a zvereneckých fondov je ich daňové posudzovanie na Slovensku.

Slovenská finančná správa zatiaľ podľa odborníkov Highgate Group pristupuje k zdaňovaniu niektorých plnení zo zahraničných fondových štruktúr mimoriadne prísne.

Problém vzniká najmä pri vyplácaní prostriedkov osobám, ktoré majú z fondu prospech, teda beneficientom.

Predstavme si podnikateľa, ktorý vloží obchodné podiely svojich spoločností do zahraničného nadačného fondu. Spoločnosti následne generujú zisk, ktorý sa prostredníctvom holdingovej štruktúry dostane do fondu a následne sa vyplatí rodinným príslušníkom.

Z ekonomického hľadiska môže ísť o distribúciu zisku z podnikania.

Kým pri priamom vyplatení dividendy fyzickej osobe môže byť za splnenia príslušných podmienok uplatniteľná napríklad 7 % zrážková daň, pri výplate zo zahraničného fondu môže podľa prístupu finančnej správy vzniknúť podstatne vyššie daňové a odvodové zaťaženie.

V určitých situáciách sa tak celkové zaťaženie môže pohybovať približne na úrovni 45 %.

Ešte problematickejšie môže byť posudzovanie vrátenia pôvodne vloženého majetku.

Ak zakladateľ do fondu vloží určitý kapitál a neskôr dôjde k jeho distribúcii beneficientovi, vzniká otázka, či má byť takéto plnenie vôbec predmetom zdanenia a akým spôsobom.

Z pohľadu odborníkov Highgate Group je potrebné rozlišovať ekonomickú podstatu jednotlivých plnení. Prístup finančnej správy, ktorý môže viesť k vysokému zdaneniu aj pri návrate pôvodne vloženého kapitálu, preto považujeme za problematický.

Konkrétne daňové dôsledky však vždy závisia od typu fondu, právneho charakteru plnenia, daňovej rezidencie príjemcu a ďalších okolností.

Nesprávne nastavená fondová štruktúra tak môže síce zabezpečiť ochranu majetku, ale zároveň výrazne skomplikovať jeho daňovo efektívne využívanie.

Práve preto v Highgate Group pri navrhovaní zahraničných majetkových štruktúr prepájame právne, daňové a účtovné poradenstvo.

Nestačí totiž vyriešiť samotné založenie fondu. Rovnako dôležité je nastaviť spôsob vkladania majetku, jeho správy, distribúcie výnosov a prípadného návratu kapitálu tak, aby celá štruktúra fungovala dlhodobo a predvídateľne.

Česko, Lichtenštajnsko alebo Malta? Rozhoduje veľkosť majetku aj náklady

Česká republika je pre slovenských podnikateľov prirodzenou voľbou najmä pre geografickú blízkosť, podobné právne prostredie a relatívne dostupné náklady.

Nie vždy však musí ísť o najvhodnejšiu jurisdikciu.

Pri väčších majetkoch môže byť relevantnou alternatívou napríklad Lichtenštajnsko, Malta alebo tradičné trustové jurisdikcie, ako sú Jersey či Guernsey.

Lichtenštajnsko má v oblasti správy súkromného majetku a trustových štruktúr takmer storočnú tradíciu. Výhodou je rozvinutá právna infraštruktúra, rozhodovacia prax a dlhodobá skúsenosť s podobnými mechanizmami.

Vyššia predvídateľnosť však spravidla znamená aj vyššie náklady.

Orientačné náklady diskutované v podcaste:

Typ štruktúryZaloženieRočná správa
Jednoduchá česká fondová štruktúraJednotky tisíc eurPodľa rozsahu správy
Individuálne nastavená česká štruktúraNízke desiatky tisíc eurJednotky tisíc eur
Sofistikovaná zahraničná štruktúraSpravidla výrazne vyššie nákladyMôžu dosahovať nižšie desiatky tisíc eur

Ide o orientačné sumy z diskusie, nie o univerzálny cenník. Výsledná cena závisí od jurisdikcie, objemu a typu majetku, zložitosti štruktúry a požadovaného rozsahu správy.

Pri rozhodovaní preto nie je vhodné porovnávať iba cenu založenia fondu.

Podstatné je aj to, aké právne a daňové riziká konkrétna jurisdikcia prináša, aké možnosti kontroly nad majetkom zakladateľovi zostávajú a či je štruktúra prakticky využiteľná pre jeho podnikateľské a rodinné potreby.

Zároveň platí, že zverenecké a nadačné fondy nie sú vhodným riešením na účelové vyvádzanie majetku pred veriteľmi.

Ak už spoločnosť čelí veriteľským nárokom, prevod majetku do fondu môže byť právne napadnuteľný. V závislosti od okolností môže mať takéto konanie aj trestnoprávne dôsledky.

Fondové štruktúry rovnako nemajú slúžiť primárne na anonymizáciu majetku alebo obchádzanie daňových povinností. Pri účelových konštrukciách môže prichádzať do úvahy aj aplikácia pravidiel proti zneužitiu práva.

Ochranu majetku je preto potrebné riešiť preventívne, nie až v okamihu, keď podnikateľovi hrozí exekúcia, konkurz alebo daňová kontrola.

V niektorých prípadoch môže byť dostatočným riešením správne nastavená holdingová štruktúra. V iných situáciách môže mať zmysel zahraničný nadačný alebo zverenecký fond.

V Highgate Group sa dlhodobo venujeme ochrane majetku podnikateľov, návrhu holdingových a zahraničných štruktúr, nástupníctvu v rodinných firmách aj ich právnym a daňovým dôsledkom. Naším cieľom nie je vytvárať zbytočne komplikované štruktúry, ale navrhovať riešenia, ktoré zodpovedajú reálnym potrebám klienta.

Podrobnejšie sa týmto otázkam budeme venovať aj na našej konferencii „Prečo a ako zostať na Slovensku?“, ktorá sa uskutoční 25. novembra 2026 v Bratislave.

V rámci programu vysvetlíme, kedy dáva zmysel zahraničný nadačný fond, kedy postačuje holding a ako môže podnikateľ diverzifikovať ochranu svojho majetku bez toho, aby musel odísť zo Slovenska.

Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.


Ak Vás táto téma zaujala,
neváhajte nás kontaktovať

Viac z oblasti ochrany majetku (rodinných) firiem a ich majiteľov nájdete na našej webovej stránke v sekcii Ochrana majetku a podnikania.

V prípade záujmu môžete odoberať náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách.

Svoje konkrétne otázky môžete adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Tomášom Demom, ktorý sa špecializuje na oblasť ochrany majetku a nastavenia právne bezpečných a daňovo efektívnych štruktúr podnikania. Konzultáciu si môžete objednať tu.

Ďalšie články

NAŠE KURZY A ŠKOLENIA

Pre tých, ktorí sa chcú vzdelávať

KONTAKT

Potrebujete pomôcť alebo poradiť?

Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk

Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk

Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk