Daň z finančných transakcií

Vláda SR predstavila nový balík konsolidačných opatrení, o ktorých aktuálne rokuje Národná rada Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je návrh zákona zavádzajúceho daň z finančných transakcií. Cieľom tohto návrhu má byť prioritne zdanenie finančných transakcií podnikateľských subjektov, ktoré súvisia s ich podnikateľskou činnosťou. V zmysle dôvodovej správy zavedenie tejto dane predstavuje konsolidačné opatrenie, realizáciou ktorého sa má prispieť k zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu a k stabilizácii verejných financií. S každou novou právnou úpravou v oblasti daní prichádza prirodzene niekoľko prvotných otázok. Čo je to vlastne daň z finančných transakcií? Kto bude povinný platiť daň? Ako bude táto daň v praxi fungovať? Odpovediam na tieto otázky sa venujeme v tomto článku.  

Dani z finančných transakcií sa budeme venovať aj na našej unikátnej októbrovej konferencii, ktorá sa zameriava na zdaňovanie a reguláciu krypta. Používanie kryptoaktív na platobné účely je stále rozšírenejšie, a to najmä v súvislosti s komplexnou reguláciou kryptoaktív, ktoré prináša Nariadenie MiCA. Aj daň k finančných transakcií môže paradoxne prispieť k rozšíreniu používania kryptoaktív na platobné účely.

Čo je daň z finančných transakcií?

Návrh zákona[1] zavádza novú daň – daň z finančných transakcií. Finančná transakcia je definovaná ako „platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb, vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka alebo obdobná platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky vykonaná na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka.“ Na účely pochopenia tejto definície je potrebné objasniť pojem „platobná služba“. Platobnou službou sa rozumie najmä:

(a) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb úhradou, prostredníctvom platobnej karty alebo iného platobného prostriedku a inkasom,

(b) vykonávanie platobných operácií z úveru,

(c) vydávanie platobného prostriedku alebo prijímanie platobných operácií, a tiež

(d) poukazovanie peňazí.

Zároveň, pod pojmom platobná operácia, ktorá je súčasťou platobných služieb sa rozumie najmä:

(a) vklad finančných prostriedkov,

(b) výber finančných prostriedkov, alebo

(c) prevod finančných prostriedkov

na pokyn platiteľa alebo v jeho mene alebo na pokyn príjemcu poskytovateľovi platobných služieb vykonávaný v rámci vyššie uvedených platobných služieb.

Tieto definície sú prebraté so zákona o platobných službách[2] a zahŕňajú celé spektrum rôznych transakcií na platobných účtoch. Konkrétne by sa tieto finančné transakcie by mali v zmysle návrhu zákona vykonávať na tzv. transakčnom účte. Pod transakčným účtom sa myslí platobný účet podnikateľa, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s výkonom jeho podnikateľskej činnosti.

Čo je predmetom dane z finančných transakcií?

Predmetom dane z finančných transakcií budú:

(a) finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka (teda bankové prevody);

(b) použitie platobnej karty vydanej k transakčnému účtu, na účely vykonania finančnej transakcie; a tiež

(c) preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v Slovenskej republike.

Predmetom dane však nebudú finančné transakcie predstavujúce platbu daní a odvodov, nákup cenných papierov obchodníkom s cennými papiermi v mene klienta, finančné transakcie súvisiace so správou starobného dôchodkového sporenia či doplnkového dôchodkového sporenia, nákup štátnych dlhopisov, zmenárenské činnosti a platby na pošte, prevody daňovníka medzi jeho účtami v jednej banke či tzv. cashpooling za predpokladu, že účty členov skupiny vedie ten istý poskytovateľ platobných služieb.

Predmetom dane nemá podľa návrhu zákona byť ani platobná operácia vykonaná platobnou kartou, okrem platobnej operácie, ktorou je výber finančných prostriedkov v hotovosti. Čo sa zamýšľa touto výnimkou, a ako je kompatibilná so zdaňovaním finančných transakcií, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka však nie je zatiaľ jasné.

Kto bude platiť daň z finančných transakcií?

Na úvod je potrebné rozlíšiť medzi daňovníkom a platiteľom dane. Daňovníkom je osoba, ktorej transakcia má byť zdanená, čiže zdaňovaná osoba. V zmysle návrhu zákona je daňovníkom dane z finančných transakcií:

(a) fyzická osoba – podnikateľ,

(b) právnická osoba, a

(c) organizačná zložka zahraničnej osoby

vykonávajúca podnikanie, a ktorá je zároveň klientom poskytovateľa platobných služieb.

Daňovníkom však nebude, a teda dani z finančných transakcií, nemajú podliehať niektoré subjekty, a to napríklad Sociálna poisťovňa, obce a VÚC a napokon rozpočtové a príspevkové organizácie.

Platiteľom je osoba, ktorá je povinná vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť takto vybratú daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane. Platiteľom dane budú spravidla poskytovatelia platobných služieb (napr. banky), ale za určitých okolností aj samotný daňovník. Pôjde najmä o prípady, ak má daňovník otvorený platobný účet v zahraničnej banke, ktorá na Slovensku nemá ani organizačnú zložku, alebo ak daňovník vykonáva transakcie na inom ako transakčnom účte, a to napríklad na osobnom účte.

Aký dopad bude mať daň z finančných transakcií na SZČO s paušálnymi výdavkami?

Ako uvádzame vyššie, daňovníkom dane z finančných transakcií bude aj fyzická osoba – podnikateľ, teda SZČO. Zavedenie dane z finančných transakcií sa však nebude priamo týkať spôsobu výpočtu paušálnych výdavkov, ani nijak nemá za cieľ žiadnym spôsobom osobitne zvýhodniť alebo znevýhodniť SZČO, ktoré si paušálne výdavky uplatňujú oproti tým, ktoré si ich neuplatňujú. Samozrejme, akékoľvek výbery z podnikateľského účtu alebo bankové prevody zadané podnikateľom budú predmetom dane, teda SZČO, ktorá má menej výdavkov, resp. realizuje menej prevodov alebo výberov bude zasiahnutá daňou z finančných transakcií v menšej miere.

Bude sa daň z finančných transakcií vzťahovať aj na zahraničné osoby?

Čo však z návrhu explicitne nevyplýva je otázka, či sa daná daň nebude vzťahovať na zahraničné osoby. Z jazykového znenia návrhu nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že zákon sa nemá týkať zahraničných osôb, pokiaľ nemajú na Slovensku umiestnenú organizačnú zložku. A teda tým, že návrh v pozitívnom vymedzení definuje daňovníka všeobecne ako fyzickú osobu – podnikateľa, alebo právnickú osobu (resp. jej organizačnú zložku) bez toho, aby explicitne vymedzil, že takáto osoba musí mať sídlo (prípadne miesto skutočného vedenia na území SR (alebo obdobný teritoriálny vzťah k SR), a súčasne z obsahu definície nevyníma zahraničné osoby, vyžaduje gramatický výklad nazerať aj na zahraničné osoby ako na daňovníkov v zmysle návrhu.

Zastávame však názor, že takýto výklad by bol v rozpore so základnými princípmi tvorby práva v kontexte suverenity štátov. Totiž návrh rozlišuje medzi daňovníkom a platiteľom dane. Zároveň návrh v situácii, kedy poskytovateľ platobných služieb (ako primárny platiteľ dane) daňovníka nemá sídlo na Slovensku, vytvára platiteľa dane zo samotného daňovníka (§ 3 ods. 3, písm. 3 návrhu). Ak by sme pripustili, že daňovníkom môže byť aj zahraničná osoba bez akéhokoľvek teritoriálneho vzťahu so Slovenskom, zákon by mal významné exteritoriálne účinky. A teda každý podnikateľ bez ohľadu na teritoriálnu príslušnosť by podliehal dani z finančných transakcií. A hoci je zrejmé, že uvedená interpretácia je absurdná, vylúčenie takéhoto vzťahu z právnej úpravy nemá oporu v paragrafovom znení návrhu, ale len v základných princípoch teórie štátu a práva.

Úprave navrhovaným smerom prisvedčuje aj dôvodová správa, ktorá nepriamo indikuje, že zákon má mať obmedzenú osobnú pôsobnosť. Konkrétne ide o výklad k § 3 návrhu, kde zákonodarca v kontexte definície daňovníka opisuje podnikateľa, okrem fyzickej osoby vykonávajúcej poľnohospodársku výrobu, ako majúceho istý formálny (administratívny) vzťah so Slovenskom a to bez toho, aby odkazovala na obdobný formálny vzťah vo vzťahu k zahraničiu. Ak by zákonodarca nechcel vyňať zahraničné osoby z pôsobnosti tohto zákona, nevidíme dôvod pre zahrnutie tohto odseku do dôvodovej správy.

Aká bude sadzba dane z finančných transakcií

Aktuálne navrhovaná sadzba dane z finančných transakcií je 0,4 % v prípade bankových prevodov, maximálne však 40 Eur za jednu finančnú transakciu, a 0,8 % pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti. Zároveň sa navrhuje ročná daň vo výške 2 eur za použitie platobnej karty vedenej k transakčnému účtu.

Pôvodne navrhovaná výška daní bola nižšia, a to 0,35 % v prípade bankových prevodov a 0,7 % pri výbere finančných prostriedkov v hotovosti, je teda ešte otázne aká bude finálna výška dane v závere legislatívneho procesu, a to aj s ohľadom na iné opatrenia v rámci konsolidačného balíčku.

Ako bude nová daň z finančných transakcií fungovať ?

Čo sa bude diať v praxi?

Platitelia dane budú musieť vypočítať daň z jednotlivých finančných transakcií, vybrať ju od samotného daňovníka (ak nie je daňovník zároveň aj platiteľom) a odviesť takto vybraté dane správcovi dane, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. Zdaňovacím obdobím by mal byť kalendárny mesiac, a pri dani za platobnú kartu je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá.

Okrem výpočtu, vybratia a odvedenia príslušnej dane bude platiteľ povinný v rovnakej lehote predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane, ktoré sa bude považovať za daňové priznanie. Platiteľ bude zároveň zodpovedať za správnosť výpočtu dane, vybratie dane a odvedenie dane.

Už na prvý pohľad je badateľné administratívne zaťaženie platiteľov, ktorý okrem už uvedeného, budú musieť aj viesť a uchovávať záznamy, ktoré si daňové úrady môžu vyžiadať na účely preverenia správnosti výpočtu, vybratia a odvedenia dane.

V praxi teda návrh zákona prinesie administratívnu záťaž tak pre platiteľov tejto dane (banky, ale aj samotných podnikateľov), ale aj vo sfére účtovníctva a daní, pri samotnom účtovaní, ale aj pri automatizovaní samotných procesov.

Bude podnikateľský účet povinný?

V súčasnosti je v praxi bežné, že malí podnikatelia majú jeden osobný účet, na ktorom majú finančné prostriedky jednak z ich podnikateľskej činnosti, ale taktiež aj svoje súkromné finančné prostriedky, ktoré s ich podnikateľskou činnosťou nesúvisia. V zmysle predloženého návrhu zákona si budú podnikatelia povinní založiť transakčný účet, transakcie na ktorom, ako uvádzame vyššie, budú podliehať dani z finančných transakcií. Navrhuje sa, že túto povinnosť si budú musieť splniť najneskôr do 31.03.2025.

Z návrhu zákona síce explicitne nevyplýva, že transakčným účtom musí byť podnikateľský účet, pravdepodobne však zákonodarca zamýšľal upraviť práve potrebu vytvorenia podnikateľského účtu (oddeleného od osobného účtu). Táto nepresnosť sa buď odstráni v legislatívnom procese alebo sa ukáže až v praxi.

Aké výzvy prinesie zavedenie dane z finančných transakcií z hľadiska účtovania?

Daň z finančných transakcií spôsobí dodatočnú administratívnu záťaž buď na strane samotnej firmy, alebo túto záťaž presunie firma na svoje účtovné oddelenie (či už interné, alebo externé). So zavedením tejto dane sa tak budú musieť popasovať nielen podnikatelia (zvýšia sa im náklady), prevádzkovatelia účtovných softvérov (budú musieť pravdepodobne zapracovať tlačivo na vykazovanie a metodiku výpočtu), ale aj samotní účtovníci (nová forma každomesačného vykazovania a ďalšia povinnosť do kalendára).

Pri podnikateľoch (fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby), ktorí majú svoj transakčný účet vedený v bankách, ktoré sídlia na Slovensku, budú vykazovanie zastrešovať banky. V prípade, ak má podnikateľ transakčný účet vedený v zahraničných bankách (napr. Revolut), ktoré nemajú na Slovensku organizačnú zložku, toto bremeno padne na plecia samotného podnikateľa. Bude sa jednať o mesačné vykazovanie bankových transakcií na výstupe, z ktorých sa podľa ich objemu vypočíta samotná daň. Jednotlivé transakcie bude potrebné rozdeľovať na základe ich charakteru a výšky: výber z účtu, platby za odvody (dane, zdravotné poistenie, sociálne poistenie a iné), ostatné platby a následne aplikovať sadzbu, ktorá danej transakcii prislúcha. Nakoľko sa intenzívne venujeme aj automatizácii procesov v účtovníctve, vieme Vám pomôcť aj v tejto oblasti.

Bude viac hotovostných transakcií?

Každá legislatívna zmena, ktorá má dopad na majetok daňovníkov sa prirodzene spája so snahou optimalizácie daňového zaťaženia alebo úplného vyhnutia sa plateniu príslušnej dane. V tomto prípade to prirodzene vedie k uvažovaniu nad hotovostnými transakciami. Je to jedna z možností ale pre mnohých stredne veľkých alebo väčších podnikateľov to nie je administratívne udržateľné riešenie. Navyše, na zreteli je potrebné mať aj zákaz platieb v hotovosti nad 15 000 eur.[3] Zmysel by to mohlo dávať len pri menších podnikateľoch, ktorí v rámci zdaňovacieho obdobia nerealizujú veľké množstvo transakcií.

Máme za to, že bezpochyby dôjde k zvýšeniu hotovostných transakcií, do akej miery však ukáže prax. Ako alternatíva do úvahy pripadajú aj platby kryptoaktívami, najmä platby tzv. e-money tokenmi.

Bude sa dať obísť daň z finančných transakcií?

Podnikatelia sa môžu snažiť obísť daň z finančných transakcií, avšak akákoľvek prijatá metóda musí byť legálna, v opačnom prípade za ňu podnikateľom môžu hroziť sankcie (počnúc od finančnej pokuty až po hrozbu trestného stíhania).

Prvým zo spôsobov, ako bude možné znížiť svoju expozíciu voči dani z finančných transakcií je nepochybne využívanie hotovosti, o ktorom píšeme vyššie. Máme za to, že bezpochyby dôjde k zvýšeniu hotovostných transakcií, do akej miery však ukáže prax.

Ako alternatíva k bankovým prevodom, ktoré sú predmetom dane z finančných transakcií,  do úvahy pripadajú aj platby kryptoaktívami, najmä platby tzv. e-money tokenmi.

Napokon, podnikatelia sa môžu snažiť aj o prenos svojho podnikania do zahraničia. Ak však napríklad bankové prevody na ich zahraničných účtoch budú súvisieť s ich podnikateľskou činnosťou na Slovensku, takéto prevody budú stále podliehať dani z finančných transakcií.

Maďarský model zdanenia

Ak sa pozrieme do zahraničia, tak veľmi podobný model dane z finančných transakcii má Maďarsko, kde bola daň z finančných transakcií zavedená v roku 2013. Sadzba dane z finančných transakcií pri bankových prevodoch je vo výške 0,3 % so stropom 25 eur na jednu finančnú transakciu, pričom od 1.10.2024 sa táto sadzba bude zvyšovať na 0,45 % pri maximálnej výške dane z jednej transakcie 50 eur. Daňová sadzba pri výbere hotovosti je v súčasnosti v Maďarsku vo výške 0,6 %, pričom od 1.10.2024 sa zvýši na 0,9%. Okrem Maďarska je táto daň zavedená aj v Peru, či v Argentíne.

Od kedy bude daň z finančných transakcií účinná a čo prinesie?

Zákon o dani z finančných transakcií by podľa aktuálneho návrhu mal nadobudnúť účinnosť 1.1.2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím by mal byť apríl 2025 (okrem paušálnej dane za platobnú kartu, kde je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá). 

Aký bude mať reálny dopad daň z finančných transakcií ostáva nateraz otázne, nakoľko táto daň predstavuje zvýšenú záťaž pre podnikateľské prostredie, ktoré sa už aj tak borí s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Okrem už uvedeného môže daň z finančných transakcií výrazne oslabiť konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov oproti zahraničným subjektom. Ako sme už načrtli vyššie, vedľajším efektom dane z finančných transakcii môže byť zvýšenie záujmu podnikateľov o platby kryptoaktívami.

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

• Peter Varga, e-mail: peter.varga@highgate.sk

Viac z oblasti daní a predovšetkým optimalizácie daňového a odvodového zaťaženia nájdete na tejto sekcii na našej webovej stránke: Daňová a odvodová optimalizácia

V prípade záujmu môžete odoberať aj náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách, a to bezplatne: Odoberaj newsletter   

Svoje konkrétne otázky môžete prípadne adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:

[1] K dispozícii tu: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9953  

[2] Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov.

[3] § 4 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, v znení neskorších predpisov.