Čo je ekonomická trestná činnosť

Ekonomická trestná činnosť predstavuje významnú oblasť kriminálnej aktivity, ktorá zahŕňa rôzne formy nelegálneho konania zameraného na získanie finančného prospechu alebo výhod. Tento typ trestnej činnosti môže mať rôzne podoby, vrátane podvodov, korupcie, daňových únikov, prania špinavých peňazí a sprenevery, a často zahŕňa sofistikované metódy na obídenie zákona. Ekonomická trestná činnosť má vážne dôsledky nielen pre obete, ale aj pre celú ekonomiku, keďže vedie k deformácii trhov, znižuje dôveru v hospodárske inštitúcie a vytvára nerovnosti v spoločnosti. Boj proti tejto forme kriminality vyžaduje kombináciu efektívnej legislatívy, prísneho dozoru a medzinárodnej spolupráce.

Čo je ekonomická trestná činnosť?

Ekonomická trestná činnosť je typ kriminality, ktorá sa zameriava na finančné zisky alebo majetkové výhody prostredníctvom nelegálnych alebo neetických praktík. Tento druh trestnej činnosti môže zahŕňať rôzne formy podvodov, korupciu, pranie špinavých peňazí, daňové úniky, spreneveru a ďalšie nelegálne aktivity spojené s obchodovaním, podnikaním a správou financií.

Ekonomická trestná činnosť je často spojená s komplikovanými transakciami a sieťami, čo môže sťažiť jej odhalenie a vyšetrovanie. Môže mať závažné dôsledky nielen pre jednotlivcov a spoločnosti, ale aj pre ekonomiku ako celok, keďže môže podkopávať dôveru v ekonomické inštitúcie a destabilizovať trhy. Príkladmi môžu byť podvody v oblasti investícií, zneužitie verejných prostriedkov, korupčné praktiky alebo falšovanie účtovných výkazov.

Pre boj s ekonomickou trestnou činnosťou existujú špeciálne orgány a právne nástroje, ktoré sa zameriavajú na odhalenie a potrestanie páchateľov týchto činov.

Terminológia

V oblasti ekonomickej trestnej činnosti sa používajú špecifické pojmy a terminológia, ktoré opisujú rôzne druhy a aspekty tejto trestnej činnosti. Tu sú niektoré z najčastejších pojmov:

1. Podvod (Fraud): je zámerné uvedenie do omylu s cieľom dosiahnuť finančný zisk alebo inú výhodu. Podvod môže zahŕňať klamstvá, falšovanie dokumentov, zatajenie dôležitých informácií alebo iné manipulatívne praktiky.

2. Korupcia: neetické alebo nelegálne konanie, pri ktorom osoba vplyvná v nejakej oblasti (napr. verejný činiteľ) prijíma alebo ponúka úplatky, aby získala alebo poskytla neoprávnené výhody.

3. Pranie špinavých peňazí (money laundering): proces, ktorým sa nelegálne získané peniaze (napr. z trestnej činnosti) premieňajú na legálne prostriedky prostredníctvom série transakcií, aby sa zakryl ich skutočný pôvod.

4. Daňové úniky (tax evasion): nezákonné praktiky zamerané na vyhýbanie sa plateniu daní, napríklad prostredníctvom falšovania daňových priznaní alebo zatajenia príjmov.

5. Sprenevera (embezzlement): neoprávnené použitie alebo prevod majetku, ktorý bol zverený osobe alebo subjektu na základe dôvery, s cieľom obohatiť sa na úkor vlastníka tohto majetku.

6. Insider trading: neoprávnené obchodovanie s cennými papiermi na základe dôverných informácií, ktoré nie sú verejne dostupné, s cieľom dosiahnuť finančný zisk.

7. Úplatkárstvo (bribery): poskytovanie alebo prijímanie peňazí, darov alebo služieb s cieľom ovplyvniť rozhodovanie osoby vo verejnej alebo súkromnej sfére.

8. Falšovanie (forgery): vytváranie falošných dokumentov alebo iných materiálov s cieľom podviesť alebo oklamať iných ľudí či inštitúcie.

9. Zneužitie dôverných informácií (breach of confidentiality): nepovolené využitie dôverných informácií získaných v rámci pracovného alebo iného vzťahu na vlastný prospech alebo prospech tretích strán.

10. Kartelové dohody (cartel agreements): nelegálne dohody medzi konkurentmi, ktoré majú za cieľ obmedziť konkurenciu na trhu, napríklad stanovovaním cien, obmedzovaním produkcie alebo rozdelením trhu.

11. Hospodárska kriminalita (white-collar crime): kriminalita páchaná osobami z vyšších spoločenských vrstiev alebo zamestnancami na vysokých pozíciách, často v rámci ich profesionálnych činností. Tento pojem sa používa na označenie zločinov, ktoré sú spojené s ekonomickou aktivitou, ako sú podvody, sprenevera alebo insider trading.

12. Finančné podvody (financial fraud): zločiny spojené s finančnými operáciami, ako napríklad falošné investičné schémy, podvodné úvery alebo bankové podvody.

Tieto pojmy sú kľúčové pre porozumenie a analýzu ekonomickej trestnej činnosti a často sa používajú v právnom kontexte na označenie špecifických druhov protiprávneho konania.

Aké typy ekonomickej trestnej činnosti poznáme?

Ekonomická trestná činnosť zahŕňa široké spektrum nezákonných aktivít zameraných na finančný zisk. Hlavné typy ekonomickej trestnej činnosti, s ktorými sa bežne môžete stretnúť:

Podvody

• Úverové podvody: získanie úveru na základe falošných informácií alebo s úmyslom nevrátiť ho.
• Poisťovacie podvody: zámerné spôsobenie alebo predstieranie škody za účelom neoprávneného získania poistného plnenia.
• Investičné podvody: podvody ako Ponziho schéma, kde páchateľ sľubuje vysoké výnosy z investícií, ktoré sú financované z peňazí nových investorov.
• Podvody s kreditnými kartami: neoprávnené používanie cudzích kreditných alebo debetných kariet na nákupy alebo výbery.

Korupcia

• Úplatkárstvo: poskytovanie alebo prijímanie úplatkov za účelom ovplyvnenia rozhodnutí vo verejnom alebo súkromnom sektore.
• Zneužitie právomoci: verejní činitelia alebo zamestnanci využívajú svoje postavenie na osobný prospech alebo zvýhodňovanie určitých subjektov.

Pranie špinavých peňazí

• Pranie peňazí: proces, pri ktorom sú nelegálne získané prostriedky „očistené“ tak, aby sa javili ako legálne.
• Financovanie terorizmu: poskytovanie finančných prostriedkov na podporu teroristických aktivít, často prepojené s praním špinavých peňazí.

Daňové úniky

• Zatajenie príjmov: skrytie časti alebo celého príjmu pred daňovými orgánmi.
• Fiktívne výdavky: uplatňovanie neexistujúcich alebo nafúknutých výdavkov s cieľom znížiť daňovú povinnosť.
• Offshore účty (daňové raje): ukrytie príjmov na účtoch v zahraničí, kde je nižšia alebo žiadna daňová povinnosť.

Sprenevera

• Sprenevera firemných prostriedkov: neoprávnené použitie finančných prostriedkov zamestnávateľa na osobné účely.
• Zneužitie finančných prostriedkov zvereneckých fondov: použitie prostriedkov zvereneckých fondov alebo iných foriem zvereného majetku na iné ako určené účely.

Falšovanie

• Falšovanie dokumentov: vytváranie alebo úprava dokumentov (napríklad zmlúv, zmeniek, šekov, identifikačných dokladov) za účelom podvodu.
• Falšovanie peňazí: vytváranie nepravých bankoviek alebo mincí.

Insider Trading

• Obchodovanie na základe dôverných informácií: nákup alebo predaj cenných papierov na základe informácií, ktoré nie sú verejne dostupné, s cieľom dosiahnuť zisk.

Kartelové dohody

• Stanovovanie cien: dohody medzi konkurentmi o spoločnom stanovovaní cien, čo je proti princípom voľnej konkurencie.
• Rozdelenie trhu: dohody medzi konkurentmi o rozdelení trhov podľa geografických oblastí alebo zákazníkov.

Hospodárska kriminalita

• Podvody voči investorom: napríklad falošné informácie v prospektoch cenných papierov alebo finančných správach spoločností.
• Podvody v rámci firiem: falošné účtovníctvo, zatajovanie finančných problémov alebo klamanie akcionárov.

Tieto typy ekonomickej trestnej činnosti môžu byť prepletené a môžu mať vážne dôsledky. Regulačné orgány preto venujú značnú pozornosť ich prevencii, odhaľovaniu a postihovaniu.

Tresty za ekonomickú trestnú činnosť

Tresty za ekonomickú trestnú činnosť na Slovensku závisia od konkrétneho druhu trestnej činnosti, závažnosti skutku, výšky spôsobenej škody a iných okolností. Slovenský trestný zákon obsahuje špecifické ustanovenia týkajúce sa rôznych druhov ekonomickej trestnej činnosti a stanovuje za ne príslušné sankcie. Niektoré výšky trestov ako ich definujú zákony: 

Trest za podvod

Za podvod môže byť páchateľ potrestaný odňatím slobody od 1 do 15 rokov, v závislosti od výšky spôsobenej škody a toho, či išlo o organizovanú skupinu alebo opakovaný čin. Čím väčšia je spôsobená škoda, tým vyšší je trest.

Trest za korupciu

Korupčné praktiky, ako prijímanie alebo dávanie úplatku, môžu byť potrestané odňatím slobody od 2 do 12 rokov. Ak je páchateľ verejný činiteľ alebo ide o veľkú výšku úplatku, tresty sa zvyšujú.

Pranie špinavých peňazí

Pranie špinavých peňazí môže byť potrestané odňatím slobody od 2 do 20 rokov, v závislosti od výšky „očistených“ peňazí a ďalších okolností, ako napríklad členstvo v organizovanej skupine.

Trest za daňové úniky

Daňové úniky môžu viesť k trestu odňatia slobody od 1 do 12 rokov, v závislosti od výšky zatajovanej sumy a toho, či išlo o organizovanú skupinu.

Trest za spreneveru

Za spreneveru môže byť páchateľ potrestaný odňatím slobody od 1 do 15 rokov, v závislosti od hodnoty sprenevereného majetku. Vyššie tresty sa uplatňujú pri veľkých hodnotách a opakovanom páchateľstve.

Trest za falšovanie

Falšovanie dokumentov, peňazí alebo iných materiálov môže byť potrestané odňatím slobody od 1 do 10 rokov, v závislosti od toho, aké dokumenty boli falšované a aké škody to spôsobilo.

Trest za kartelové dohody

Účasť na kartelovej dohode môže byť potrestaná odňatím slobody od 2 do 8 rokov. Záleží na závažnosti dohody a následkoch na trh.

Okrem trestov odňatia slobody môžu byť páchateľom ekonomickej trestnej činnosti uložené aj ďalšie sankcie, ako napríklad peňažné pokuty, zákaz činnosti (napríklad zákaz výkonu povolania alebo podnikania), prepadnutie majetku alebo zákaz pobytu.

Súd môže tiež zohľadniť rôzne poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti, ako sú spolupráca s orgánmi činnými v trestnom konaní, poľahčujúce rodinné pomery, predchádzajúce trestné konanie alebo rozsah spoluúčasti na čine.

Koľko trestných činov spojených s ekonomickou trestnou činnosťou sa pácha na Slovensku

Ekonomická trestná činnosť patrí na Slovensku medzi sledované oblasti kriminality, zahŕňajúce rôzne formy hospodárskej kriminality, ako sú podvody, korupcia, daňové úniky, falšovanie, pranie špinavých peňazí a ďalšie trestné činy spojené s finančnou sférou.

Podľa dostupných štatistík Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Policajného zboru SR:

• Rok 2022: na Slovensku bolo evidovaných približne 10 000 trestných činov spojených s ekonomickou trestnou činnosťou.
• Rok 2021: okolo 9 500 prípadov ekonomických trestných činov.

Najčastejšie sa páchané ekonomické trestné činy zahŕňajú:

• Daňové podvody a úniky: jedny z najrozšírenejších, najmä v oblasti DPH a daní z príjmu.
• Korupcia a úplatkárstvo: Prípady spojené s poskytovaním alebo prijímaním úplatkov, zneužívaním postavenia.
• Podvody: Zahŕňajú rôzne formy finančných podvodov, vrátane poisťovacích podvodov, bankových podvodov a pod.
• Pranie špinavých peňazí: legalizáciA príjmov z trestnej činnosti prostredníctvom rôznych finančných transakcií.

Počet ekonomických trestných činov môže kolísať v závislosti od rôznych faktorov, ako sú hospodárske krízy, zmeny v legislatíve, alebo zlepšovanie techník na odhaľovanie kriminality. V posledných rokoch sa zaznamenáva rastúci počet sofistikovaných foriem ekonomickej kriminality, vrátane kybernetických podvodov.

Medializované prípady ekonomickej trestnej činnosti na Slovensku

Na Slovensku bolo v posledných rokoch medializovaných viacero prípadov ekonomickej trestnej činnosti, ktoré vyvolali veľkú pozornosť verejnosti. Medzi najznámejšie patria:

Kauza Váhostav

Váhostav, jedna z najväčších stavebných spoločností na Slovensku, sa dostala do finančných problémov a v roku 2015 sa rozhodla pre reštrukturalizáciu. Pri tejto reštrukturalizácii však došlo k tomu, že mnohí malí veritelia prišli o veľkú časť svojich pohľadávok. Tento prípad vyvolal obrovský ohlas, keďže sa ukázalo, že zatiaľ čo malí veritelia prišli o peniaze, majitelia spoločnosti a niektorí veľkí veritelia dostali výhodné podmienky.

Kauza Ladislav Bašternák

Ladislav Bašternák, podnikateľ blízky politickým kruhom, bol obvinený z daňových podvodov súvisiacich s fiktívnymi obchodmi s nehnuteľnosťami. Tento prípad sa stal symbolom problémov s korupciou a zneužívaním daňového systému na Slovensku. V roku 2019 bol Bašternák odsúdený na päť rokov väzenia.

Kauza Bonul

Bezpečnostná služba Bonul, ktorú vedie nitriansky podnikateľ Miroslav Bödör, bola spájaná s podozreniami z korupcie a ovplyvňovania verejných zákaziek. Bödör bol blízky vládnym politikom a jeho spoločnosť získala mnohé lukratívne štátne zákazky, čo vyvolalo otázky o možnej korupcii a klientelizme.

Kauza Jozef Majský

Jozef Majský, bývalý podnikateľ, bol zapletený do prípadu nebankových spoločností BMG Invest a Horizont Slovakia, ktoré skrachovali v roku 2002 a pripravili tisíce ľudí o svoje úspory. Majský bol obvinený z vytunelovania týchto spoločností a po dlhých súdnych prieťahoch bol v roku 2020 právoplatne odsúdený na deväť rokov väzenia.

Kauza Slovenský pozemkový fond

Tento prípad sa týkal podozrivých prevodov štátnych pozemkov na súkromné osoby za podozrivo nízke ceny. Kauza sa stala verejne známou po tom, čo sa zistilo, že pozemky, ktoré mali byť v rukách štátu, sa dostali do vlastníctva súkromných osôb blízkych vládnym politikom.

Kauza Dobytkár

Ide o rozsiahly korupčný škandál týkajúci sa agrodotácií, kde bolo obvinených viacero osôb vrátane bývalých vysokopostavených úradníkov a podnikateľov. Prípad sa týkal údajného vybavovania dotácií za úplatky a ovplyvňovania verejných súťaží.

Tieto prípady sú len časťou zo série kauz, ktoré otriasli dôverou verejnosti v štátne inštitúcie a právny systém na Slovensku. Všetky tieto prípady mali široký mediálny ohlas a prispeli k zvýšeniu verejnej diskusie o boji proti korupcii a ekonomickej trestnej činnosti v krajine.

Na záver

Ekonomická trestná činnosť na Slovensku predstavuje vážny problém, ktorý má rozsiahle dopady na hospodárstvo, verejné financie a dôveru občanov v právny systém. Hoci sa kompetentné orgány snažia aktívne bojovať proti tejto forme kriminality, vývoj a sofistikovanosť ekonomických trestných činov si vyžaduje neustále zlepšovanie technológií a legislatívnych opatrení. Spolupráca medzi štátom, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou je nevyhnutná na efektívne obmedzenie ekonomickej trestnej činnosti a zabezpečenie zdravého ekonomického prostredia pre všetkých.