Firemné peniaze na súkromné účely: príklady a najčastejšie chyby

Domov > Firemné peniaze na súkromné účely: príklady a najčastejšie chyby

V slovenských podnikateľských reáliách je stále relatívne rozšírenou praxou využívať firemné prostriedky na súkromné účely. V tých najexplicitnejších prípadoch sa dokonca pokladňa spoločnosti doslova zamieňa s peňaženkou jej majiteľa/štatutára a ten na dovolenky a pre deti jazdí firemným vozidlom na ktoré si uplatnil úplný odpočet DPH.

„Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane? [ŠKOLENIE]

Hlavne menší podnikatelia podnikajúci napríklad prostredníctvom svojich s.r.o., zabúdajú na to, že obchodná spoločnosť (a teda aj s.r.o.) je korporačne, účtovne a ako aj daňovo striktne oddelená od jej majiteľa. Ak by tomu tak nebolo, spoločník s.r.o. by napríklad nemohol požívať výhody relatívne absolútneho obmedzeného ručenia za záväzky svojej spoločnosti. Bolo by totiž jednoduché podnikať s obmedzeným ručením spoločníka a zároveň firemný majetok využívať na súkromné účely.  

So stúpajúcou spoločenskou a ekonomickou situáciou na Slovensku a mierou informačného rozvoja vo verejnej správe bude pravdepodobne narastať aj vyspelosť slovenského podnikateľského sektora a možnosti štátu efektívnejšie bojovať proti týmto právnym a daňovým neduhom

Prvoplánovo sa to javí pre podnikateľa nerešpektujúceho tieto základné pravidlá ako zlá správa. Avšak práve súčasná legislatívna ako aj jej exekutívna poloha na Slovensku vie byť, po hlbšej úvahe, oveľa nekomfortnejšia.

S chaotickejším podnikateľským prostredím sa spája aj vyššia miera volatility predvídateľnosti rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy. Napríklad kauza Kiska a KTAG ukázala aká nevyspytateľná vie byť prax daňových úradov a orgánov činných v trestnom konaní. Išlo tam práve o uplatnenie si nákladov na údajnú súkromnú potrebu Andreja Kiska do daňových výdavkov spoločnosti. 

Ak by však na Slovensku týmto praktikám boli zavedené jasnejšie hranice a existovala by k tomu relevantná prax, daňovník by vedel dopredu odhadnúť, akú povahu bude mať sankcia za jeho daňový delikt (t.j. napríklad pokuta alebo trest odňatia slobody).

Firemné vs. súkromné peniaze

SZCO vs. jednoosobová s.r.o. vs s.r.o

Okrem veľmi veľkorysých paušálnych výdavkov (60 %), menšej administratíve a relatívne nízkemu daňovému zaťaženiu, si malí podnikatelia často vyberú SZČO (napr.: živnosť) aj vďaka jej praktickej flexibilite. Pri SZČO (aj živnosti) sa podnikateľ totiž nemusí zaoberať tým kedy a akým spôsobom si vyberie peniaze z podnikania, aby ich mohol využívať aj na súkromné účely. 

Jednoducho ich na súkromné účely použije.

Tzv. jednoosobé s.r.o. sú alternatívou k SZČO. Podnikatelia si ich vyberajú najmä vďaka: 

Na druhej strane medzi nevýhody zaraďujeme okrem rizík spojených s nevyplácaním si trhových miezd/odmien štatutára, používaním firemného majetku na súkromné účely aj praktické peripetie spojené so spomínaným právnym a daňovým oddelením spoločnosti od jej majiteľa. 

Ak chce totiž majiteľ legálne použiť zisk na súkromné účely, musí si vyplatiť dividendy (existujú aj iné možnosti, ale dividendy sú základnou, právom predpokladanou alternatívou), ktoré podliehajú zrážkovej dani.

Pri väčších spoločnostiach je účtovná a ekonomická transparentnosť prítomnejšia. Aj keď miera diskutovanej agresivity daňovníka je štandardne nižšia, ani väčšie spoločnosti sa nevyhnú technickým chybám. Ide napríklad o situácie, kedy sa využíva firemný majetok s plným odpočtom DPH pre súkromné účely zamestnancov, rozdávanie podielov na firme zamestnancom bez zdanenia a „zodvodnenia“ týchto príjmov, rôzne nepeňažné benefity a podobne. 

Platby z firemného vs súkromného účtu


V praxi nie sú zriedkavé situácie, kedy si podnikateľ z firemného účtu zaplatí zubára, lístky do kina alebo dovolenku v Thajsku. Okrem zjavných daňových dopadov, ktoré popisujeme čiastočne nižšie, alebo komplexnejšie vo videu („Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane?), tieto transakcie majú aj významné právne konotácie

V mimoprávnej terminológii ide o tunelovanie majetku spoločnosti za ktoré sú zodpovední nielen štatutár, ale aj samotný príjemca/príjemcovia týchto benefitov. A to môže mať trestnoprávne konzekvencie aj v súvislosti s inými, nedaňovými trestnými činmi (napríklad poškodzovanie veriteľa).

Najčastejšie príklady a chyby pri používaní firemných peňazí na súkromné účely


Nedávno som písal článok o „uznateľnosti“ nákladu na obstaranie drahých hodiniek. Inšpirovala ma aj prax pri vedení účtovníctva obchodných spoločností, kde svoju faktickú flexibilitu nezriedka dokazujú jej vlastníci/štatutári. Obdobne by sme mohli nazerať na obleky alebo drahšie automobily. Vzhľadom na súčasný apetít a nebojácnosť podnikateľov sa javí, že daňové benefity zahrnovania nákladov do daňových výdavkov ako aj pre účely DPH relatívne významne podporujú dopyt v ekonomike po luxusnejších statkoch.

Firemné auto a PHM na súkromné účely


Medzi takéto luxusnejšie statky patria v podnikateľskej praxi aj drahé automobily. Odpočet DPH spolu s možnosťou postupného uplatnenia obstarávacej ceny automobilu do daňových výdavkov je azda silnejší motivátor na kúpu automobilu na firmu ako dobre mierená reklama. 

Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ sa automobil využíva aj na súkromné účely, či už majiteľom spoločnosti, štatutárom alebo zamestnancom, je to potrebné zohľadniť nielen z daňového, ale aj z právneho hľadiska. Pokiaľ takýto majetok užíva vlastník spoločnosti bez primeraného protiplnenia (nájomné), je to v rozpore s Obchodným zákonníkom a štatutár ako aj predmetný vlastník, každý z inej právnej pozície, „ručia“ celým svojim majetkom.

Z daňového hľadiska je potrebné rozlišovať v akom režime sa predmetný automobil nachádza. Daňové zákony umožňujú daňovníkovi zohľadniť využívanie automobilu na súkromné účely. Dokonca v prípade dane z príjmov a sčasti aj DPH bol zákonodarca tak veľkorysý, že umožňuje daňovníkovi zahrnúť do daňových výdavkov 80 % nákladov na automobil (t.j. odpisy, opravy a ďalšie súvisiace náklady) a PHM bez toho, aby daňovník musel preukazovať rozsah využitia automobilu na súkromné účely. Je to významná pomôcka a v praxi časti využívaná.

Nie je to však také priamočiare. Problémom môže byť nejednoznačná klasifikácia nepeňažného príjmu či už zamestnanca alebo štatutára spoločnosti, ktorý im vzniká využívaním firemného majetku na súkromné účely. Problém je taktiež DPH, keďže zákon o DPH pri obstaraní automobilu sčasti aj na súkromné účely nepozná paušálny odpočet 80 % ako tomu je pri zákone o dani z príjmov. To, čo  sa tak javí veľkorysé z hľadiska dane z príjmov, môže byť pri krížovej daňovej kontrole na DPH trojským koňom

Rovnako ako aj pri iných typoch nákladov firmy, aj tu je dôležité pamätať na trestnoprávny rozmer prípadnej hrubo agresívnej daňovej optimalizácie. Klientom, aj v mnohých mojich prednáškach a článkoch zdôrazňujem, že hranica prekročenia z pásma „pokuty“ do pásma trestnoprávnej zodpovednosti je na Slovensku (nielen na Slovensku) veľmi nejasná. Tým je poskytnutý široký priestor pre orgány činné v trestnom konaní pri uplatňovaní vlastnej, aj svojvoľnejšej, úvahy. Viac k tejto téme nájdete vo videu („Zaplatenie dovolenky firemnou kartou“ – čo na to právo a dane?).

Dovolenka z firemných peňazí


Dovolenky daňovníci pre účely zníženia daňovej povinnosti radi označujú za pracovné cesty. Relatívne intenzívne som sa tejto téme aj z praktických skúseností z daňových kontrol venoval na mojej prednáške : Prináša „Dankova 15% daň“ nové možnosti pre daňovú optimalizáciu? 

Daňovníci tak napríklad výlety do juhovýchodnej Ázie klasifikujú za obchodné cesty s cieľom získať nových zákazníkov alebo dokonca ako nevyhnutnosť pre účely načerpania nových pracovných inšpirácií. V tomto článku na rozobratie tejto problematiky nie je úplne priestor, ale pri obhajovaní týchto pozícií treba mať na pamäti základnú procesný vzťah medzi daňovým úradom a daňovníkom. Dôkazné bremeno leží primárne na pleciach daňovníka.

Nehnuteľnosť z firemných peňazí


Investičným dopytom po nehnuteľnostiach otriasla novela zákona o DPH z roku 2018 na základe ktorej sa prenájom bytov, apartmánov a rodinných domov považuje ako oslobodený od DPH. 
To znamená, že štandardný business model s kúpou nehnuteľnosti s odpočtom DPH na prenájom už nie je možné praktizovať v takej forme a v takom rozsahu ako tomu bolo do konca roku 2018. 

Napriek tomu však záujem o „daňovo zvýhodnené“ kúpi investičných nehnuteľností je stále veľmi vysoký. 

Viac o daňovo – odvodových aspektoch kúpy a prenájmu nehnuteľnosti.

Okrem odpočtu DPH sú pre daňové modelovanie s nehnuteľnosťami v praxi štandardné rôzne ďalšie scenáre. Ide napríklad o prenájom kancelárie v byte alebo opravy na firemné účely. Ide o veľmi časté situácie z praxe. Viac o tom vo videu (Viac o daňovo – odvodových aspektoch kúpy a prenájmu nehnuteľnosti) alebo na osobnej konzultácií.

Reštaurácie a alkohol z firemných peňazí


Zákon o dani z príjmov vo veľmi obmedzenej miere umožňuje zaradiť náklady na reprezentáciu do daňových výdavkov. Obdobne je to aj pri DPH. V prípade, ak sa v účtovníctve spoločnosti objavia náklady na reprezentáciu vo väčšom rozsahu a bez relevantného zdôvodnenia, daňový úrad takéto náklady môže považovať za príjmy štatutára alebo vlastníka spoločnosti. V takom prípade v praxi potom vznikajú odlišnosti v klasifikácií týchto príjmov. Daňový úrad ich môže považovať za dividendypríjem zo závislej činnosti alebo ostatný príjem. Presná kvalifikácia závisí od okolností daného prípadu ako aj preferencie správcu dane. Z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia existuje významný rozdiel, či daňový úrad tieto príjmy reklasifikuje na dividendy a nie na príjem zo závislej činnosti alebo ostatný príjem.

Firemný telefón na súkromné účely


Veľmi častým prípadom v praxi je využívanie drobného hmotného majetku na súkromné účely. Asi najvypuklejším príkladom z praxe je práve firemný mobilný telefón na súkromné účely. Tu platia do veľkej miery rovnaké pravidlá ako pri automobiloch. Problematické to tak môže byť hlavne z hľadiska DPH.

Daňová optimalizácia

Vo všeobecnosti o možnostiach daňovej optimalizácie nájdete viac informácií v sekcii: “Daňová optimalizácia” alebo na stránkach našej advokátskej kancelárie Highgate Group. Aj manévrovanie a schopnosť obhájenia nákladov ako daňové výdavky alebo dodania, pri ktorých je možné uplatniť odpočet DPH je súčasťou daňovej optimalizácie. O to viac je daňová optimalizácia komplexnejšia, ak klienta zastupujeme pri prípadných daňových kontrolách.

Príklad z praxe


Pozrime sa na prípad z praxe: náklady na sponzoring športového klubu alebo nejakého spoločenského podujatia. Prax daňových úradov je dnes taká, že takéto sponzorovanie vo všeobecnosti nepovažujú za relevantnú aktivitu pre subsumovanie daného nákladu pod daňový výdavok a náklad pri ktorom je možné uplatniť si odpočet DPH. 

Avšak, pokiaľ danému nákladu vtesnáte inú praktickú optiku, daňový úrad sa už na predmetné náklady môže pozerať ako náklady súvisiace s dosahovaním príjmov a uskutočňovania zdaniteľných obchodov na výstupe. Pre identifikáciu tejto hranice je potrebné poznať príslušnú slovenskú, ale aj českú judikatúru, ktorá v tomto smere poskytla celkom zmysluplné poznatky. 

Okrem sponzoringu v ekonomickej praxi existuje množstvo iných prípadov, pri ktorých hranica medzi „uznateľnosťou“ a „neuznateľnosťou“ nie je v praktickej rovine jednoznačne rozpoznateľná. Môže ísť napríklad o náklady na kúpu nehnuteľnosti s odpočtom DPH, pri zdaňovaní kryptomien alebo spomínanej kúpe drahých hodiniek

Daňová optimalizácie je hlavne o poznaní práva a hraníc v ktorých sa daňovník môže pohybovať. S tým vám radi pomôžeme

Na záver


Téma využívania firemného majetku na súkromné účely je tak veľmi komplexná a prípadné sankcie za daňové ako aj právne delikty môžu byť rôznorodé. Nejde iba o to, či si môžete „dať mikrovlnku do nákladov, lebo si v nej zohrievate obed počas home office“. Aj vzhľadom na spomínanú nepredvídateľnosť rozhodovacej činnosti rozhodovacích orgánov, odporúčam minimálne pri väčších transakciách posudok advokáta. Pri zachovaní dobrej viery práve takýto posudok chráni pred trestnoprávnou zodpovednosťou.

Ďalšie články

KONTAKT

Potrebujete pomôcť alebo poradiť?

Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk

Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk

Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk