Peter Varga pre TA3: Oplatí sa ešte podnikať na Slovensku?

Oplatí sa slovenským podnikateľom zostať doma alebo je výhodnejšie presunúť podnikanie do Česka, Dubaja či Estónska? Slovensko má napriek rastúcemu daňovo-odvodovému zaťaženiu stále niekoľko konkurenčných výhod. O tom, kedy má odchod do zahraničia ekonomický zmysel, aké riziká podnikatelia podceňujú a ako možno na Slovensku podnikať efektívnejšie, hovoril Peter Varga, daňový advokát a partner Highgate Group, v relácii Ekonomika+ na TA3.

Debata o odchode podnikateľov zo Slovenska sa často zjednodušuje na porovnanie daňových sadzieb. Ak je niekde nižšia daň, podnikateľské prostredie sa automaticky považuje za výhodnejšie. V praxi je však rozhodovanie podstatne komplexnejšie.

Práve tejto problematike sa venoval náš partner Peter Varga v rozhovore pre televíziu TA3. V relácii Ekonomika+ porovnával podnikateľské prostredie na Slovensku s vybranými zahraničnými jurisdikciami a vysvetľoval, prečo presun podnikania do zahraničia nemusí byť vždy ekonomicky ani právne výhodnejší.

V Highgate Group sa pri cezhraničných štruktúrach slovenských podnikateľov pravidelne stretávame s tým, že atraktívnosť konkrétnej krajiny treba hodnotiť cez celý súbor právnych, daňových, regulačných aj praktických faktorov. Niektoré nevýhody zahraničia sa totiž ukážu až vtedy, keď tam podnikateľ začne reálne fungovať.

Dubaj, Česko či Estónsko: Nižšie dane nie sú všetko

Dubaj sa stal jedným zo symbolov podnikateľského presunu do zahraničia. Najmä podnikatelia, ktorých činnosť nie je fyzicky viazaná na Slovensko, v ňom vidia alternatívu k domácemu podnikateľskému prostrediu.

Ako však Peter Varga upozornil v rozhovore pre TA3, každá zahraničná jurisdikcia má aj svoje nevýhody, ktoré podnikatelia často identifikujú až po presune do danej krajiny.

Príkladom je Španielsko, ktoré je medzi slovenskými investormi obľúbené pri nákupe nehnuteľností. Okrem samotnej ceny nehnuteľnosti však treba počítať aj s miestnymi daňami a poplatkami súvisiacimi s jej nadobudnutím či prevodom. V určitých prípadoch môže byť relevantná aj daň z darovania.

Podobne ani podnikateľsky a geograficky blízke Česko nemusí byť vo všetkých ohľadoch jednoduchšie.

Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť v Česku časovo a finančne náročnejšie ako na Slovensku. Pri komplexnejších korporátnych transakciách, napríklad pri rozdelení spoločnosti, odštiepení alebo zavádzaní zamestnaneckých akciových programov, môže byť české právne prostredie komplikovanejšie.

Samotná výška dane preto nie je dostatočným kritériom na rozhodnutie o presune podnikania.

Podnikateľ by mal vždy posudzovať celkové náklady, administratívnu náročnosť, regulačné požiadavky aj praktické fungovanie podnikania v konkrétnej krajine.

Pozrite si celý rozhovor Petra Vargu pre TA3

V relácii Ekonomika+ náš partner Peter Varga vysvetľuje, aké konkurenčné výhody má Slovensko, kedy dáva zmysel presun podnikania do zahraničia a ako môžu podnikatelia efektívnejšie nastaviť svoje podnikanie.

Celý rozhovor nájdete tu.

Slovensko má stále konkurenčné výhody. Niektoré sú prekvapivo významné

Napriek negatívnej nálade v podnikateľskom prostredí má Slovensko viacero vlastností, ktoré môžu byť pre podnikateľov a investorov atraktívne.

Jednou z nich je relatívne priaznivé zdaňovanie dividend. Peter Varga v rozhovore poukázal na 7 % sadzbu dane z dividend pri príslušnom režime, ktorá je v porovnaní s viacerými okolitými krajinami výhodná. Napríklad v Rakúsku sa pri príjmoch z kapitálového majetku uplatňuje sadzba 27,5 %.

Pri posudzovaní dividend je však potrebné zohľadniť konkrétny rok, z ktorého zisk pochádza, daňovú rezidenciu príjemcu a ďalšie zákonné podmienky. Na Slovensku totiž neplatí jednotná sadzba pre všetky dividendy.

Výhodou Slovenska je aj absencia niektorých daní, ktoré sú v zahraničí bežné. Slovenský právny poriadok napríklad nepozná samostatnú daň z dedičstva ani daň z darovania.

Ďalšou výhodou môže byť relatívne jednoduchšie právne prostredie pri niektorých podnikateľských operáciách. Slovensko je menší podnikateľský ekosystém, čo v určitých situáciách znamená nižšiu komplexnosť a nižšie náklady na realizáciu transakcií.

Peter Varga zároveň upozornil na rozdiely v intenzite vynucovania pravidiel medzi jednotlivými krajinami. Na Slovensku môže byť v niektorých oblastiach kontrolná a sankčná prax menej intenzívna ako v zahraničí.

To však nemožno zamieňať za právnu istotu alebo za odporúčanie nerešpektovať zákonné povinnosti. Pri podnikateľskom rozhodovaní treba posudzovať nielen znenie právnych predpisov, ale aj spôsob ich praktického uplatňovania.

Kto by mal zostať na Slovensku a pre koho má odchod zmysel?

Pri rozhodovaní o presune podnikania do zahraničia je jedným z najdôležitejších faktorov samotný charakter podnikateľskej činnosti.

Majiteľ výrobnej spoločnosti, ktorý má na Slovensku fabriku, zamestnancov a prevádzkovú infraštruktúru, má prirodzene menšiu flexibilitu ako podnikateľ poskytujúci digitálne služby alebo investor spravujúci finančný majetok.

Čím menej je podnikanie geograficky viazané na Slovensko, tým väčší priestor existuje na zvažovanie zahraničných alternatív.

Pri niektorých podnikateľských modeloch však nemusí byť presun motivovaný iba daňami.

Ako Peter Varga vysvetlil pre TA3, existujú oblasti, v ktorých slovenské právne a regulačné prostredie neposkytuje dostatočne konkurencieschopnú infraštruktúru. Ide napríklad o určité investičné a fondové štruktúry, pri ktorých môže zahraničná jurisdikcia ponúkať vhodnejšie právne alebo regulačné podmienky.

Osobitnou skupinou sú investori, ktorí nemusia uvažovať o presune podnikania, ale o zmene spôsobu držby a zdaňovania svojich investícií.

Pri investovaní do akcií, nehnuteľností alebo iných aktív môže byť rozhodujúce, či investíciu realizuje fyzická osoba, slovenská spoločnosť alebo zahraničná právnická osoba.

V Highgate Group sa práve týmto otázkam intenzívne venujeme. Pri návrhu cezhraničných štruktúr posudzujeme nielen možné daňové výhody, ale aj daňovú rezidenciu, skutočné miesto vedenia spoločnosti, ekonomickú podstatu zahraničnej štruktúry a súvisiace právne riziká.

Zaujímavá je však aj situácia začínajúcich podnikateľov.

Podľa Petra Vargu môže byť pre väčšinu slovenských startupov v počiatočnej fáze podnikania racionálnejšie zostať na Slovensku. Založenie spoločnosti je tu relatívne jednoduché a zahraničná štruktúra by v úvodnej fáze mohla priniesť viac nákladov a komplikácií ako skutočných výhod.

Výnimkou sú podnikateľské modely, ktoré už od začiatku potrebujú špecifické zahraničné právne alebo regulačné prostredie.

Ako zostať na Slovensku a podnikať efektívnejšie?

Rozhodovanie podnikateľov nemusí byť iba o dvoch možnostiach – zostať na Slovensku alebo odísť do zahraničia.

Existuje aj tretia cesta: nastaviť podnikanie, investície a ochranu majetku na Slovensku efektívnejšie v rámci existujúcich právnych pravidiel.

Práve tejto problematike sa bude venovať konferencia Highgate Group „Prečo a ako ostať na Slovensku?“, ktorá sa uskutoční 25. novembra 2026 v A4 Studio v Bratislave.

Konferencia prinesie praktické riešenia otázok, s ktorými sa slovenskí podnikatelia pravidelne stretávajú.

Pôjde napríklad o efektívne vyplácanie peňazí z vlastnej spoločnosti, využívanie firemných áut na súkromné účely, nastavenie spolupráce so živnostníkmi a riziká švarc systému, ochranu majetku či využívanie domácich a zahraničných podnikateľských štruktúr.

Samostatnou témou bude aj hranica medzi legálnou daňovou optimalizáciou a konaním, ktoré už môže mať trestnoprávne následky.

Práve táto hranica je pre podnikateľov mimoriadne dôležitá. Nesprávne nastavená optimalizácia totiž nemusí viesť iba k dorubeniu dane a sankciám, ale za určitých okolností aj k trestnoprávnej zodpovednosti.

Cieľom konferencie preto nie je presviedčať podnikateľov, že zo Slovenska nemajú odchádzať. Naopak, chceme im ukázať, aké možnosti majú podľa aktuálneho právneho a daňového prostredia a ako si svoje podnikanie, investície a majetok nastaviť efektívne a právne bezpečne.

---