Regulované fondy, vyššie dane: Prečo slovenský daňový režim deformuje investovanie

Slovenské podielové fondy sú regulované, majú chrániť investorov a budovať dôveru v kapitálový trh. Napriek tomu ich daňové nastavenie v praxi často vychádza horšie než priame investovanie, investovanie cez obchodnú spoločnosť či dokonca „fondové“ štruktúry postavené na dlhopisoch. V tomto texte sumarizujeme kľúčové dôvody, prečo je to problém, čo tým štát (nevedomky) podporuje a aké racionálne úpravy by vedeli priblížiť slovenský režim k princípu daňovej neutrality. Téme sa venoval Peter Varga vo svojej prednáške na konferencii o kolektívnom investovaní, ktorú organizovala Slovenská asociácia správcovských spoločností.

Podielový fond nie je daňovník. A práve tu sa začína problém.

V slovenskom režime platí základná premisa: podielový fond nie je daňovníkom. Praktický dôsledok je, že výnosy sa typicky zdaňujú až na úrovni investora (napr. pri vyplatení podielového listu alebo pri výnose).

Tento „detail“ však začne byť zásadný najmä pri cezhraničných investíciách. Ak fond nie je pre zahraničie rozpoznateľným subjektom (napr. pre účely zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia), vedia sa uplatniť nevýhodnejšie zrážkové dane a investor tak zaplatí viac aj tam, kde by pri štandardnej právnej a daňovej subjektivite platil menej.

Nehnuteľnosti: fond vie vyjsť na 36 %, alternatívy na 0 % alebo 19 %

Pri typickej slovenskej realitnej fondovej štruktúre (fond + realitné spoločnosti pod ním) sa výsledné efektívne zdanenie môže dostať približne na úroveň 36 % (kombinácia korporátnej dane v realitnej spoločnosti a následného zdanenia na úrovni investora).

Keď to postavíme vedľa alternatív, vzniká tvrdý kontrast:

• Priama kúpa fyzickou osobou: pri splnení časového testu môže byť výnos z predaja nehnuteľnosti oslobodený (prakticky 0 %).
• Obchodná spoločnosť: korporátna daň + prípadná daň z dividend.
• „Dlhopisová“ štruktúra (daňovo uznateľný náklad na strane emitenta + zrážková daň na strane investora): v praxi vie vyjsť efektívne okolo 19 %, a to bez zdravotných odvodov.

Pointa nie je akademická. Pointa je, že daňový systém tlačí investorov do menej regulovaných (a často rizikovejších) štruktúr, hoci deklarovaným zmyslom regulácie fondov je ochrana investora a stabilita finančného trhu. Práve podielové fondy by preto nemali byť daňovo znevýhodňované.

Pri dividendách fond dopláca na „neviditeľnosť“ voči zmluvám

Pri akciách a dividendách sa problém ešte zvýrazňuje v medzinárodnom kontexte. Ak fond nie je rozpoznateľný subjekt pre účely zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, vie sa stať, že sa uplatní vyššia zrážka v zahraničí (napr. pri dividendách), a následne ešte zdanenie na úrovni investora.

Výsledok: fondové investovanie vychádza daňovo horšie než priame držanie alebo držanie cez spoločnosť, a to aj napriek tomu, že fond je prísne regulovaný (limity koncentrácie, pravidlá rozloženia rizika, governance a podobne),a teda prináša pre investora aj pre Slovensko stabilitu a predvídateľnosť.

Čo tým štát (nevedomky) podporuje

Zaujímavé je porovnanie s tým, čo štát deklaruje (explicitne aj implicitne):

• V daňových pravidlách vidno podporu dlhodobého sporenia (cez viacero režimov a motivačných prvkov).
• V ústavnom rámci existuje dôraz na podporu dobrovoľného sporenia na dôchodok.
• Zároveň však v realite vychádza, že regulované, dlhodobé a „štandardné“ riešenia sú zdaňované horšie než konštrukcie, ktoré stoja na hrane regulačnej alebo daňovej arbitráže.

To je presný opak toho, čo by mal robiť systém, ktorý chce budovať kapitálový trh a dôveru investorov.

Praktické dôsledky: prečo je to problém pre Slovensko

Takto nastavené pravidlá majú tri konkrétne dôsledky:

1. Diskriminácia slovenskej investičnej infraštruktúry – domáce fondy sú v nevýhode oproti zahraničiu.

2. Odklon investorov do menej regulovaných riešení – daňový systém deformuje rozhodovanie a zvyšuje riziko na trhu.

3. Export daňových príjmov – pri cezhraničných investíciách sa zbytočne platí viac v zahraničí, namiesto toho, aby sa pri efektívnejšom nastavení viac hodnoty „vracalo“ do slovenského systému.

Ako by mohol vyzerať racionálny „quick fix“

Jedna z realizovateľných ciest je priznať podielovému fondu daňovú subjektivitu sui generis pre účely dane z príjmov (aj bez toho, aby sa z neho robila právnická osoba). Následne je možné uvažovať o režime, ktorý:

• zníži medzinárodné zrážky na dividendách v súlade so zmluvami,
• priblíži sa k daňovej neutralite (aspoň smerovo),
• podporí dlhodobé investovanie a sporenie,
• nebude motivovať obchádzanie regulovaných riešení cez arbitrážne štruktúry.

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

• Peter Varga, e-mail: peter.varga@highgate.sk

Viac z tejto oblasti nájdete na našej webovej stránke v sekcii: Kapitálové trhy a investičné právne a daňové štruktúry

V prípade záujmu môžete odoberať náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách.

Svoje konkrétne otázky môžete prípadne adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu: