Dedenie zo zákona sa uplatní vtedy, keď poručiteľ nezanechal platný závet alebo keď jeho závet nerieši celý majetok. V takom prípade rozhoduje zákon, nie rodinné dohody či osobné očakávania. Mnohí ľudia sa až počas dedičského konania dozvedia, že nemajú nárok na dedičstvo, hoci to považovali za samozrejmé. Neznalosť pravidiel zákonného dedenia môže viesť k tomu, že budete z dedičstva úplne vylúčení alebo výrazne ukrátení. V tomto článku vám zrozumiteľne vysvetlíme, ako funguje dedenie zo zákona, kto dedí v jednotlivých skupinách, aké sú najčastejšie chyby dedičov a ako sa nenechať vydediť. V prípade dedičských sporov o malé aj rozsiahle majetky, na Slovensku aj v zahraničí, vám radi poskytneme odborné poradenstvo, prevezmeme vaše právne zastupovanie a aktívne vymôžeme vaše práva, diskrétne a efektívne.
Dedenie zo zákona je zákonom stanovený spôsob rozdelenia majetku po zosnulej osobe (poručiteľovi), ktorý sa uplatní vtedy, ak poručiteľ nezanechal platný závet, alebo ak závet rieši len časť jeho majetku. V takom prípade rozhoduje zákon, nie vôľa poručiteľa, a presne určuje kto je dedičom, v akom poradí dedí a aký podiel z dedičstva mu patrí. Zákonné dedenie sa uplatňuje automaticky a bez ohľadu na rodinné dohody, ústne sľuby či osobné očakávania dedičov. Pravidlá dedenia zo zákona sú záväzné a notár je povinný sa nimi riadiť. Ide o najčastejší spôsob dedenia na Slovensku, s ktorým sa stretáva väčšina rodín po úmrtí blízkej osoby. Práve neznalosť pravidiel dedenia zo zákona často vedie k nedorozumeniam, sporom medzi dedičmi alebo k nesprávnym predstavám o tom, kto má na dedičstvo nárok.
Ak poručiteľ (zosnulý) nezanechá závet, dedenie sa riadi zákonom. Slovenské právo rozdeľuje dedičov do štyroch zákonných dedičských skupín, ktoré nastupujú postupne. Ak dedí niekto z prvej skupiny, ďalšie skupiny dedičov už nededia.
V prvej dedičskej skupine dedia:
Dedičstvo sa rozdelí na 2 časti: 1/2 automaticky pre manžela/manželku, 1/2 pre deti (rovnomerne).
Príklad 1: Byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
Zosnulý + manželka vlastnili byt spoločne. Zanechal 2 deti.
Dedí sa:
Príklad 2: Nehnuteľnosť vlastní len zosnulý (100% jeho vlastníctvo)
Zosnulý vlastnil dom sám, zostali manželka + 2 deti.
Delenie dedičstva:
Prípad 3: Zosnulé dieťa (substitúcia vnukov)
Byt spoluvlastníctvo (zosnulý 50%), 1 žijúce dieťa + 1 zosnulé dieťa (2 vnukov).
Delenie 50% zosnulého:
Prípad 4: Žiadne deti, len manžel/manželka
Automaticky zdedí všetko manžel/manželka (§ 485 OZ)
Za dieťa poručiteľa sa považuje:
Druhá dedičská skupina prichádza na rad v momente, ak poručiteľ nemal žiadne deti (potomkov). Kto patrí do druhej dedičskej skupiny? V tejto skupine nededia všetci automaticky, ale musia spĺňať zákonné podmienky. Patria sem:
1. Manžel / manželka: musí ním byť v čase smrti poručiteľa (rozvedený manžel nededí).
2. Rodičia poručiteľa: tí, ktorí sú ako rodičia zapísaní v rodnom liste.
3. Spolužijúce osoby: osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť, alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa.
Pravidlá delenia majetku sú v tejto skupine špecifické a chránia predovšetkým pozostalého partnera:
V druhej skupine nemôže dediť spolužijúca osoba sama. Ak niet manžela ani rodičov, dedičstvo prechádza do tretej dedičskej skupiny (súrodenci).
Tretia dedičská skupina nastupuje v momente, keď poručiteľ (zomrelý) v čase smrti nemal manžela a zároveň už nežijú a nededia ani jeho rodičia.
V tejto skupine sa majetok delí medzi dve kategórie osôb:
1. Súrodenci poručiteľa: či už ide o vlastných súrodencov (spoloční obaja rodičia) alebo nevlastných (spoločný aspoň jeden rodič).
2. Spolužijúce osoby: osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa (napr. druh, družka, dlhoročný partner).
Zákon stanovuje, že všetci dedičia v tejto skupine dedia rovnakým dielom.
Rozdiel oproti 2. skupine je ten, že v tretej skupine môže spolužijúca osoba dediť aj sama, ak poručiteľ nemal súrodencov. V druhej skupine spolužijúca osoba sama dediť nemohla.
Toto je jedna z najčastejších situácií v praxi. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nežije, jeho dedičský podiel nezaniká, ale prechádza na jeho deti, teda na synovcov a netere poručiteľa. Právo zastúpenia v 3. skupine končí pri deťoch súrodencov. Deti synovcov a neterí už v tejto skupine nededia. Ak by nebolo nikoho z uvedených, prechádza sa do 4. dedičskej skupiny (strýkovia, tety).
Ak poručiteľ nezanechal závet a niet nikoho, kto by dedil v prvej, druhej alebo tretej skupine (deti, manžel, rodičia, súrodenci či spolužijúce osoby), majetok prechádza do štvrtej dedičskej skupiny. Tento prípad nastáva najčastejšie u starších, bezdetných osôb, ktoré už nemajú žijúcich súrodencov ani rodičov.
Zákon v tejto skupine definuje dedičov nasledovne:
1. Prarodičia poručiteľa: teda starí rodičia z otcovej aj matkinej strany.
2. Deti prarodičov: ak nežijú prarodičia, ich podiel preberajú ich deti, čo sú pre poručiteľa strýkovia a tety.
Bratranci a sesternice podľa slovenského Občianskeho zákonníka nie sú zákonnými dedičmi. Ak chce niekto odkázať majetok bratrancovi, musí tak urobiť výlučne prostredníctvom závetu.
Ak sa nenájde žiaden dedič ani v tejto skupine (teda nežijú prarodičia ani ich deti), majetok sa stáva tzv. odúmrťou. To znamená, že celé dedičstvo prepadá štátu (Slovenskej republike).
Otázka, či sa dedia dary, je jednou z najčastejších tém v dedičskom práve. Odpoveď nie je úplne jednoduchá. Dary ako také sa nededia (pretože už patria obdarovanému), ale výrazne ovplyvňujú to, koľko dotyčný dedič nakoniec z dedičstva dostane. V slovenskom práve tento proces nazývame započítanie daru (kolácia). Hlavným cieľom zákona je spravodlivosť medzi dedičmi (najčastejšie medzi súrodencami). Ak jeden súrodenec dostal od rodičov byt ešte počas ich života a druhý nedostal nič, zákon sa snaží tento rozdiel pri dedení vyrovnať.
Príklad z praxe:
Otec zomrel a zanechal majetok v hodnote 100000 €. Mal dvoch synov. Staršiemu synovi však počas života daroval byt v hodnote 40000 €.
1. K hodnote dedičstva sa pripočíta hodnota daru (100 000 + 40 000 = 140 000 €).
2. Tento súčet sa rozdelí medzi dvoch synov (každý by mal dostať 70 000 €).
3. Staršiemu synovi sa odpočíta to, čo už dostal (70 000 – 40000 = 30000 €).
4. Výsledok: starší syn dostane z dedičstva $30000 € a mladší syn dostane 70000€.
Hoci je dedenie v priamej línii (z rodičov na deti) teoreticky najjasnejšie, v praxi generuje najviac súdnych sporov. Tu sú hlavné dôvody:
Najväčším jablkom sváru je, ak jeden zo súrodencov dostal počas života rodičov významný dar (napr. dom alebo finančnú pomoc na stavbu), zatiaľ čo druhý nie. Pri dedení sa potom otvára otázka kolácie (započítania), kedy sa žiada, aby sa o to znížil dedičský podiel obdarovaného.
Spory často vznikajú, ak rodič v závete uprednostní jedno dieťa alebo majetok odkáže tretej osobe. Opomenutí dedičia potom napádajú závet z dôvodov:
Potomkovia sú podľa slovenského zákona neopomenuteľní dedičia. Ak ich rodič v závete vynechá (bez zákonného dôvodu vydedenia), majú nárok na svoj zákonný podiel (u dospelých detí je to 1/2 ich zákonného podielu). Neplatné alebo neodôvodnené vydedenie je takmer vždy predmetom žaloby.
Súrodenec, ktorý sa o rodiča roky staral (často na úkor vlastnej práce či rodiny), má nezriedka pocit morálneho práva na väčší podiel než súrodenec, ktorý rodiča nenavštevoval. Zákon však toto úsilie automaticky neodmeňuje, čo vedie k rodinným rozporom.
Spor o to, akú má dedičstvo hodnotu. Jedna strana chce nehnuteľnosť predať za trhovú cenu, druhá v nej chce zostať bývať a vyplatiť súrodencov z nereálne nízkej sumy.
Obrátiť sa na advokátsku kanceláriu HighGate Law & Tax sa oplatí najmä vtedy, ak váš dedičský prípad presahuje rámec bežného úmrtia v rodine a vyžaduje si komplexné právne riešenie. Tu sú konkrétne situácie, kedy je naša odborná pomoc najprínosnejšia:
Ak poručiteľ zanechal rozsiahly majetok (firmy, nehnuteľnosti, investičné portfóliá), HighGate pomáha s nastavením štruktúr, ktoré zabránia triešteniu majetku v dôsledku dedenia. Sme experti na:
Hoci na Slovensku aktuálne neexistuje daň z dedičstva, proces nadobudnutia majetku a jeho následný predaj (napr. predaj zdedeného podielu vo firme) má vážne daňové a odvodové dôsledky. HighGate dokáže analyzovať:
Ak sa ocitnete v situácii, kde hrozí neplatné vydedenie alebo súdny spor o neopomenuteľného dediča, potrebujete advokátov s precíznou znalosťou judikatúry. HighGate vás zastúpi v prípadoch:
Ak poručiteľ žil v zahraničí alebo vlastnil nehnuteľnosti a účty v iných štátoch, dedičské konanie sa riadi európskymi nariadeniami a v mnohých prípadoch aj právom iného štátu. HighGate poskytuje poradenstvo v angličtine a iných jazykoch a rieši:
Najlepšie je na HighGate sa obrátiť ešte počas života. Pomôžeme vám nastaviť plán odovzdania firmy alebo majetku tak, aby po vašej smrti nevznikli v rodinné spory a štát nezískal na daniach viac, než je nutné.
V dedičskom konaní sa to formálne realizuje dohodou dedičov. Vy neodmietate dedičstvo ako celok (to by prešlo na vaše deti), ale súhlasíte, že váš podiel nadobudne iný dedič (rodič).
Toto je najväčšie riziko. Akonáhle sa vzdáte podielu na dome či byte, majiteľom sa stáva rodič. Rodič môže s majetkom nakladať podľa vlastného uváženia. Môže ho predať, darovať tretej osobe (napr. novému partnerovi alebo len jednému zo súrodencov) alebo založiť v prospech banky. Vy už nemáte žiadne právne páky, ako tomu zabrániť.
Ak sa rodič, v ktorého prospech ste sa vzdali majetku, dostane do finančných problémov, celý majetok (vrátane vášho pôvodného podielu) môže byť predmetom exekúcie. Ak by ste si podiel ponechali, exekútor by mohol siahnuť len na časť rodiča, nie na vašu.
Z ekonomického hľadiska ide o neefektívny krok. Ak sa teraz sa vzdáte podielu po otcovi v prospech matky. Zaplatíte odmenu notárovi. Keď o niekoľko rokov zomrie matka, budete ten istý majetok (podiel po otcovi) dediť druhýkrát. Opäť budete platiť odmenu notárovi z hodnoty majetku, ktorý už raz mohol byť váš.
Ak rodič uzavrie nové manželstvo, jeho nový partner sa stáva zákonným dedičom v prvej a druhej skupine. Časť majetku, ktorého ste sa vzdali, môže po smrti rodiča prejsť na jeho nového manžela/manželku, a nie späť k vám (pokrvným potomkom).
Ak sa v prospech rodiča vzdáte len vy, ale váš súrodenec nie, vzniká nerovnováha v spoluvlastníckych podieloch, ktorá môže v budúcnosti vyústiť do rodinných hádok o správu a údržbu majetku.
Dedičské spory patria k najcitlivejším právnym bitkám, pretože sa v nich mieša racionálny nárok na majetok s hlbokými rodinnými traumami a emóciami. V advokátskej praxi (vrátane prípadov, ktoré riešia naši špecialisti v HighGate) sa objavujú scenáre, ktoré dokážu rozvrátiť rodiny na celé desaťročia. Tu sú tie najhoršie a najkomplikovanejšie prípady z praxe:
Jeden z najčastejších a morálne najťažších prípadov. Nastáva vtedy, keď sa o starého a chorého poručiteľa v posledných mesiacoch života stará len jeden z dedičov. Krátko pred smrťou sa objaví nový závet spísaný u notára alebo rukou, v ktorom poručiteľ odkáže všetko opatrovateľovi a ostatné deti vydedí. Ostatní súrodenci napádajú závet s tvrdením, že rodič bol v čase podpisu nesvojprávny, pod vplyvom liekov alebo pod nátlakom. Tieto spory trvajú roky, vyžadujú si znalecké posudky z oblasti psychiatrie a často končia úplným rozvratom súrodeneckých vzťahov.
Tento prípad šokuje najmä vtedy, keď sa po desiatkach rokov harmonického rodinného života objaví na dedičskom konaní niekto neznámy. Po smrti otca sa prihlási jeho nemanželské dieťa, o ktorom oficiálna rodina netušila. Keďže dieťa je neopomenuteľný dedič, má nárok na rovnaký podiel ako deti z manželstva. Manželka a oficiálne deti sa snažia poprieť otcovstvo alebo spochybniť nárok. Výsledkom je nielen finančná strata, ale aj psychický rozklad obrazu o zosnulom otcovi.
Toto je nočná mora pre biznis. Majiteľ firmy zomrie bez plánu nástupníctva (succession planning). Dedičmi sú manželka a tri deti, ktoré majú diametrálne odlišné predstavy o smerovaní firmy a v mnohých prípadoch nemajú žiadnu predchádzajúcu skúsenosť s jej riadením. Kým sa dedičstvo právoplatne neskončí (čo môže trvať roky), v situáciách, kedy bol zosnulý tiež jediný, alebo kľúčový konateľ, firma môže byť v patovej situácii. Dedičia sa nevedia dohodnúť na novom konateľovi, banky blokujú účty a prosperujúci podnik môže smerovať k úpadku.
Klasický konflikt v 2. dedičskej skupine, ak poručiteľ nemal deti s novou partnerkou. Starší muž sa krátko pred smrťou ožení s výrazne mladšou ženou. Deti z prvého manželstva (ktoré sú už dospelé) zistia, že otec prepísal väčšinu majetku na novú manželku alebo že ona dedí polovicu majetku priamo zo zákona v 2. skupine. Deti sa snažia dokázať, že manželstvo bolo fiktívne alebo že dary, ktoré nová manželka dostala, musia byť započítané do dedičstva (kolácia).
Najbežnejší, ale o to vyčerpávanejší prípad. Traja súrodenci zdedia jeden rodičovský dom. Jeden v ňom býva a nechce sa vysťahovať, druhý ho chce predať, aby získal peniaze, a tretí ho chce zrekonštruovať na penzión. Ak sa nedohodnú na predaji alebo vyplatení, končí to na súde návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Súd budovu buď rozdelí (ak je to technicky možné), prikáže jednému za náhradu, alebo nariadi predaj na dražbe, čo je pre všetkých najmenej výhodné.
Vydedenie je vážny právny krok, ktorým poručiteľ zbavuje potomka práva dediť zo zákona. Zároveň ide o jednu z najčastejších príčin dedičských sporov, pretože zákon stanovuje presné podmienky, za ktorých je vydedenie platné. Ak nie sú splnené, vydedenie môže byť neplatné alebo napadnuteľné.
Poručiteľ môže potomka vydediť len z dôvodov výslovne uvedených v zákone, napríklad ak:
Ak vydedenie nespĺňa zákonné podmienky alebo nie je správne formulované, možno ho úspešne napadnúť.
Ak ste boli vydedení a domnievate sa, že neoprávnene, môžeme vám pomôcť:
Mnohé vydedenia sú v praxi neplatné z dôvodu nesplnenia zákonných dôvodov.
Mnohí ľudia sú presvedčení, že ak v závete napíšu, že niekoho vydedia, daná osoba automaticky nedostane nič. Realita dedičského práva je však podstatne zložitejšia. V praxi sa často stáva, že vôľa zosnulého sa nenaplní tak, ako si ju predstavoval a to najmä pri vydedení tzv. neopomenuteľných dedičov.
Z praxe vyplýva, že poručitelia si najčastejšie myslia, že:
Tieto predstavy sú však často nesprávne alebo neúplné.
Neopomenuteľnými dedičmi sú najmä deti poručiteľa (prípadne ich potomkovia). Zákon ich chráni tak, že aj proti vôli poručiteľa majú nárok na tzv. povinný podiel, pokiaľ neboli platne vydedení.
V praxi sa často stáva, že rodič za života daruje dom alebo byt jednému dieťaťu a druhému nedá nič. Následne druhé dieťa opomenie v závete alebo ho vydedí. Mnohí rodičia sa domnievajú, že takto spravodlivo rozdelili majetok alebo že tým zabránili nárokom druhého dieťaťa. Realita je však iná. Takýto postup sa dá v mnohých prípadoch napadnúť.
Nie automaticky. Darovanie majetku jednému dieťaťu nie je to isté ako platné vydedenie druhého dieťaťa.
Ak druhé dieťa patrí medzi neopomenuteľných dedičov, zákon ho chráni.
Ak má poručiteľ deti, ide o neopomenuteľných dedičov. To znamená:
Tento nárok existuje aj vtedy, ak:
Áno, vo väčšine prípadov áno. Ak druhé dieťa, ktoré nedostalo byt darom, nebolo platne vydedené, má právo:
Súd alebo notár môže skúmať, či dar:
Rodič má dve deti:
Reálny právny dôsledok:
Ak dieťa B nebolo platne vydedené, má právo:
Darovanie domu automaticky nezbavuje druhé dieťa jeho práv.
Najmä ak:
Vytiahnutie peniazí z účtu nebohého bezprostredne po úmrtí. Toto je veľmi citlivá téma, pri ktorej sa ľudia často dopúšťajú chýb v dobrej viere, no riskujú tým vážne právne následky. Odpoveď je z pohľadu zákona jasná. Akékoľvek výbery z účtu zosnulého môžu ostatní oprávnení dediči napadnúť (domáhať sa ich vrátenia) v dedičskom konaní.
Hoci technicky môžete mať k účtu prístup (napr. poznáte PIN kód alebo máte dispozičné právo), právne ide o majetok, ktorý v momente smrti prestáva patriť poručiteľovi a stáva sa predmetom dedičstva.
1. Povinnosť vrátiť peniaze do dedičstva: notár si v rámci dedičského konania vyžiada od banky stav účtu presne k momentu úmrtia. Ak banka nahlási sumu 5000 €, ale vy ste po smrti vybrali 2000 €, budete musieť túto sumu vrátiť alebo o ňu bude ponížený váš dedičský podiel.
2. Zánik dispozičného práva: v mnohých bankách dispozičné právo smrťou majiteľa účtu zaniká. Ak banka získa informáciu o úmrtí (z matriky alebo od príbuzných), účet zablokuje. Ak ste peniaze vybrali tesne pred zablokovaním, konali ste bez právneho titulu.
1. Zablokovanie účtu: banka po nahlásení úmrtia zvyčajne zastaví odchádzajúce platby (okrem vopred nastavených trvalých príkazov, ak zmluva neurčuje inak).
2. Súčinnosť s notárom: notár v rámci tzv. lustrácie zisťuje zostatky na všetkých účtoch poručiteľa.
3. Vysporiadanie: peniaze na účte sa delia medzi dedičov podľa dohody alebo zákona. Na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve banka peniaze vyplatí dedičom.
V praxi sa tolerujú výbery v dvoch špecifických prípadoch, no vždy je potrebné mať doklady (bločky):
Hotovosť nájdená v byte poručiteľa by sa mala čestne priznať notárovi. Ak ju jeden dedič zatají a ostatní o nej vedia, môže to viesť k sporom v rámci dedičského konania.
Pri dedení zo zákona na Slovensku nie je hlavným nákladom daň (keďže daň z dedičstva sa aktuálne na Slovensku neplatí), ale odmena notára a súdny poplatok. Tieto poplatky sú regulované štátom a vypočítavajú sa z čistej hodnoty dedičstva (hodnota majetku po odpočítaní dlhov).
Notár vystupuje ako súdny komisár a jeho odmena je stanovená Vyhláškou MS SR č. 31/1993 Z. z. Výpočet je percentuálny a klesá s rastúcou hodnotou majetku:
| Čistá hodnota dedičstva | Odmena notára (percento) |
| do 3 319 € | 2,0 % (minimálne 23 €) |
| nad 3 319 € do 16 596 € | 1,0 % z presahujúcej sumy |
| nad 16 596 € do 33 193 € | 0,7 % z presahujúcej sumy |
| nad 33 193 € do 99 581 € | 0,4 % z presahujúcej sumy |
| nad 99 581 € do 663 878 € | 0,2 % z presahujúcej sumy |
Suma nad 663 878 € sa do základu nezapočítava (odmena je v tejto časti zastropovaná). K odmene notára je potrebné pripočítať DPH (23 %) a náhradu hotových výdavkov (poštovné, poplatky za výpisy z katastra, cestovné).
Okrem odmeny notárovi platíte aj poplatok samotnému súdu za konanie o dedičstve. Ten sa platí v kolkoch alebo prevodom a jeho výška je:
Na Slovensku sa daň z dedičstva neplatí. Majetok nadobudnutý dedením je navyše oslobodený aj od dane z príjmu.
Hoci dedenie je bez dane, následný predaj zdedeného majetku už zdanený byť môže.
Ak sa po rokoch objaví majetok (pozemky v registri E, zabudnutý účet alebo podiely v urbári), o ktorom sa v pôvodnom dedičskom konaní nevedelo, riešením je konanie o dodatočnom dedičstve.
Tu je stručný prehľad, ako postupovať:
Návrh na dodatočné konanie o dedičstve sa podáva na okresný súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko. Môže ho podať ktokoľvek z dedičov, prípadne aj štát, ak ide o odúmrť.
Súd pridelí prípad notárovi (často tomu istému, ktorý riešil pôvodné dedičstvo). Notár preverí stav a cenu novoobjaveného majetku a zavolá dedičov na prejednanie.
Pri dodatočnom dedičstve sa poplatky vypočítavajú len z hodnoty novoobjaveného majetku, nie z celého pôvodného dedičstva. Opäť platíte:
Na Slovensku je bežné, že po predkoch zostali parcely registra E (často na poliach či v lesoch), ktoré nie sú zapísané na listoch vlastníctva v registri C. Ich dohľadanie vyžaduje mravenčiu prácu v pozemkových knihách alebo spoluprácu s expertmi na katastrálne právo.
V právnom zmysle slova áno, dedenie je viazané výlučne na smrť fyzickej osoby. Existujú však spôsoby, ako majetok odovzdať ešte počas života, čo sa často (neodborne) nazýva dedenie zaživa.
1. Dedenie (po smrti): k prechodu práv a povinností dochádza v momente smrti poručiteľa. Dedičstvo sa nadobúda spätne k tomuto dňu na základe rozhodnutia súdu/notára. Do smrti majiteľa majú potenciálni dedičia len tzv. nádej na dedičstvo, nie právny nárok na majetok.
2. Darovanie (počas života) je najčastejšia alternatíva. Majetok prepíšete na deti alebo blízkych hneď. Výhoda je, že sa vyhnete budúcemu dedičskému konaniu a poplatkom notárovi. Riziko je, že strácate vlastnícke právo (preto sa odporúča zriadiť vecné bremeno doživotného užívania) a z pohľadu budúcich dedičov aj možnosť žiadať započítanie hodnoty daru do dedičského podielu obdarovaného.
3. Majetkové prevody s odkladacou podmienkou: môžete uzavrieť zmluvu, podľa ktorej k prevodu majetku dôjde až po splnení podmienky (avšak odkladacou podmienkou by nemala byť smrť prevodcu, takýto prevod by s veľkou pravdepodobnosťou bol vyhodnodený ako neplatný pre obchádzanie predpisov o dedení). Avšak pozor: slovenský právny poriadok zatiaľ nepozná tzv. dedičskú zmluvu (bežnú napr. v Rakúsku), ktorou by ste sa vopred dohodli, kto čo zdedí.
4.Vzdanie sa majetku zaživa: dedič sa môže so súhlasom poručiteľa vopred zriecť svojho dedičského práva (formou notárskej zápisnice). Toto sa využíva, ak napríklad jeden syn dostane dom počas života rodičov a súhlasí, že po ich smrti už nebude nič žiadať z ostatného majetku.
Závet (testament) je na Slovensku plne legálny a je to najsilnejší nástroj, ako prejaviť svoju vôľu ohľadom majetku. Avšak odpoveď na otázku, či dieťa môže dostať nulu, je o niečo zložitejšia kvôli inštitútu neopomenuteľného dediča. V slovenskom práve totiž platí, že dieťa nemôžete v závete jednoducho obísť bez vážneho zákonného dôvodu.
Slovenský Občiansky zákonník chráni potomkov. Ak v závete napíšete, že všetko odkazujete napríklad charite alebo len jednému dieťaťu, a na ostatné deti nespomeniete, nastáva nasledujúca situácia:
Príklad: Ak máte jedno dospelé dieťa a v závete odkážete celý majetok susedovi, dieťa má stále nárok na 1/2 majetku (keďže jeho zákonný podiel by bol 1/1).
Aby dieťa nedostalo z vášho majetku legálne ani cent, existujú v zásade len dve cesty:
1. Legálne vydedenie: musíte spísať listinu o vydedení, kde uvediete jeden zo štyroch zákonných dôvodov (neposkytnutie pomoci, nezáujem, neriadny život alebo odsúdenie za trestný čin). Ak súd alebo notár uzná vydedenie za platné, dieťa stráca nárok aj na svoj povinný podiel.
2. Prázdna dedičská masa: ak počas svojho života všetok majetok darujete alebo predáte, v čase smrti nebudete vlastniť nič. Keďže sa dedí len to, čo poručiteľ v momente smrti vlastnil, dieťa fakticky nedostane nič, hoci nebolo vydedené.
Ak sa rozhodnete dieťa v závete vynechať alebo mu podiel skrátiť, pripravte sa na tieto riziká:
Dedenie dlhov je jednou z najväčších obáv dedičov. Na Slovensku platí zásada, že dedičstvo sa nadobúda ako celok, čo znamená, že s majetkom na vás prechádzajú aj záväzky zosnulého.
Podľa slovenského Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli smrťou poručiteľa. Existuje však dôležitá zákonná ochrana:
Zodpovednosť do výšky ceny dedičstva: dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak zdedíte majetok v hodnote 10000 €, ale dlhy sú vo výške 15000 €, veritelia od vás môžu legálne vymáhať maximálne 10000 €. Svojím vlastným majetkom za dlhy po predkoch neručíte (pokiaľ ste neboli spoludlžníkom alebo ručiteľom už počas života).
Zisťovanie dlhov je kľúčovou úlohou notára v rámci dedičského konania, ale dedič by mal byť taktiež aktívny. Tu sú spôsoby, ako preveriť stav:
1.Lustrácia notárom: notár povinne preveruje registre (centrálny register exekúcií, bankové registre, sociálna a zdravotná poisťovňa). Notár sa pýta banky nielen na zostatok na účte, ale aj na nesplatené úvery, hypotéky či kreditné karty.
2. Konvokácia (vyzvanie veriteľov): ak máte podozrenie, že dlhov je veľa, môžete notára požiadať o konvokáciu veriteľov. Notár zverejní výzvu, aby sa všetci veritelia prihlásili do určitej lehoty. Ak sa veriteľ neprihlási, dedič nezodpovedá za tento dlh, pokiaľ by uspokojením prihlásených veriteľov bola vyčerpaná cena dedičstva.
3. Vlastné preverenie: za malý poplatok si môžete sami preveriť meno poručiteľa v Centrálnom registri exekúcií (CRE). Pozrite sa na listy vlastníctva poručiteľa, ak sú tam zapísané záložné práva bánk alebo exekučné príkazy, je to jasný signál dlhov. Prehľadajte písomnosti zosnulého, upomienky, úverové zmluvy alebo výpisy z účtov.
Ak zistíte, že dedičstvo je predlžené (dlhy sú vyššie ako majetok), máte tri možnosti:
1. Odmietnutie dedičstva: musíte to urobiť ústne na zápisnicu u notára alebo písomne do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás notár o tomto práve upovedomil. Odmietnuť musíte dedičstvo ako celok, nemôžete si nechať byt a odmietnuť dlhy.
2. Likvidácia dedičstva: ak je dedičstvo predlžené a dedičia sa nedohodnú s veriteľmi, súd nariadi likvidáciu. Majetok sa rozpredá a výťažok sa rozdelí medzi veriteľov. Dedičom nezostane nič, ale ani nič nedlhujú.
3. Dohoda o prenechaní dedičstva veriteľom: dedičia sa môžu dohodnúť, že majetok prenechajú veriteľom na úhradu dlhov. Túto dohodu musí schváliť súd (notár).
Dedenie zo zákona je proces, ktorý v ideálnom prípade zabezpečí spravodlivé rozdelenie majetku medzi najbližších. Ako sme si však ukázali, realita býva často komplikovaná, od nečakaných nárokov neopomenuteľných dedičov cez spory o započítanie darov až po riziko neplatného vydedenia. Nenechať nič na náhodu je v týchto prípadoch tou najlepšou stratégiou. Ak chcete predísť rodinným rozporom, ochrániť rodinnú firmu alebo zabezpečiť, aby váš majetok skončil v správnych rukách, zákonná postupnosť nemusí vždy stačiť. Práve tu prichádza na rad profesionálne plánovanie nástupníctva. Kontaktujte nás v HighGate Law & Tax a dohodnite si odbornú konzultáciu.
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk
Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk
