Ak sa niekto rozhodne ísť so svojim sporom na súd, často rieši nielen to, či má šancu uspieť, ale aj koľko ho bude spor stáť. Súdne poplatky, odmena advokáta či ďalšie výdavky môžu byť významnou položkou. V článku vysvetľujeme, kto spravidla znáša súdne trovy a kedy ich môže zaplatiť aj druhá strana.
V civilnom súdnom konaní (napr. pri sporoch o zaplatenie dlhu, náhradu škody, vlastnícke právo, vyporiadanie BSM, ochranu osobnosti alebo iné súkromnoprávne spory medzi fyzickými osobami, firmami či inými subjektmi) závisí platenie trov najmä od toho, o aký typ konania ide a kto bol vo veci úspešný. Pri klasickom civilnom spore platí základná zásada úspechu: ten, kto spor prehrá, spravidla nahrádza účelne vynaložené trovy úspešnej strane. Ak má každá strana úspech len čiastočne, súd môže trovy pomerne rozdeliť alebo rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Toto pravidlo vyplýva z § 255 Civilného sporového poriadku. Zároveň treba rozlišovať medzi súdnym poplatkom, ktorý sa platí spravidla už pri podaní žaloby alebo návrhu, a trovami konania, o ktorých náhrade rozhoduje súd až v súvislosti s výsledkom konania. Počas sporu si účastník zvyčajne hradí vlastné náklady sám, napríklad advokáta, cestovné alebo znalecký posudok. Až na konci súd rozhodne, či mu ich má druhá strana nahradiť. O nároku na náhradu trov súd rozhoduje aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, konkrétna výška náhrady sa spravidla určuje samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V praxi to môže znamenať, že tieto náklady znáša priebežne aj niekoľko rokov, keďže súdne konania na Slovensku môžu v zložitejších prípadoch trvať približne 3 až 5 rokov, niekedy aj dlhšie.
V civilnom sporovom konaní platí, že náhrada trov konania sa priznáva podľa pomeru úspechu vo veci. Ak jedna strana vyhrá spor v celom rozsahu, súd jej spravidla prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Ak žalobca prehrá, môže byť povinný nahradiť trovy žalovanému. Ak prehrá žalovaný, môže byť povinný nahradiť trovy žalobcovi.
Ak účastník uspeje iba čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí. Príkladom môže byť situácia, keď žalobca žaluje 10000 €, ale súd mu prizná iba 5000 €. Vtedy súd posudzuje pomer úspechu a neúspechu oboch strán. V niektorých prípadoch môže rozhodnúť aj tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
Súdny poplatok za žalobu alebo iný návrh platí na začiatku spravidla ten, kto podanie podáva. Typicky ide o žalobcu alebo navrhovateľa. Ak však tento účastník v konaní uspeje, môže byť súdny poplatok súčasťou trov, ktoré mu má nahradiť neúspešná protistrana. Zákon o súdnych poplatkoch upravuje, kto je poplatníkom pri jednotlivých typoch podaní a konaní.
Každý účastník si počas konania zvyčajne hradí svoje vlastné náklady. Môže ísť najmä o odmenu advokáta, výdavky advokáta, cestovné, náklady na znalecké posudky, preklady alebo iné výdavky potrebné na vedenie sporu. To, či ich nakoniec nahradí protistrana, závisí od rozhodnutia súdu o trovách konania.
Ak protistrana v spore uspeje a bola zastúpená advokátom, súd jej môže priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia. Neznamená to však, že neúspešná strana automaticky platí akékoľvek náklady bez obmedzenia. Náhrada sa týka účelne vynaložených trov a jej výška sa určuje podľa procesných pravidiel (vyhláška o odmenách a náhradách advokátov).
Ak je na jednej strane sporu viac účastníkov, môže vzniknúť otázka, ako sa trovy rozdelia medzi nich. V praxi závisí od ich procesného postavenia, miery úspechu, povahy sporu a od toho, ako súd rozhodne o ich povinnosti alebo nároku na náhradu trov. Preto pri viacerých žalobcoch alebo žalovaných nemožno automaticky predpokladať rovnaké rozdelenie nákladov v každej veci.
Nie všetky konania sa riadia zásadou, že prehrávajúca strana platí trovy víťaznej strane. V civilnom mimosporovom konaní platí podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku všeobecné pravidlo, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak. Ide napríklad o viaceré rodinné, statusové alebo iné mimosporové veci.
Pri rodinných a iných mimosporových konaniach je potrebné byť opatrný. Nie vždy platí klasické pravidlo kto prehrá, platí. V mnohých mimosporových veciach si účastníci znášajú svoje trovy sami, prípadne súd rozhoduje podľa osobitných pravidiel a okolností prípadu. Preto nemožno automaticky tvrdiť, že úspešný účastník má vždy právo na náhradu trov.
Dedičské konanie má osobitný režim. Trovy spojené s konaním, najmä odmena notára ako súdneho komisára, sa posudzujú inak než v klasickom sporovom konaní. Spravidla ich znášajú dedičia podľa toho, čo z dedičstva nadobudli. Preto sa pri dedičskom konaní neuplatňuje jednoduchá zásada, že prehrávajúca strana platí víťaznej strane.
Ak to odôvodňujú pomery účastníka, súd ho môže na návrh oslobodiť od platenia súdnych poplatkov. Oslobodenie od súdneho poplatku však neznamená automaticky, že účastník nikdy nebude znášať žiadne náklady konania alebo že nemôže byť zaviazaný na náhradu trov protistrany. Treba rozlišovať medzi súdnym poplatkom a náhradou trov konania.
Ak podáte žalobu na súd a v konaní nebudete úspešní, môže sa stať, že budete musieť zaplatiť nielen vlastné náklady, ale aj trovy konania protistrany. Typicky môže ísť o súdne poplatky, náklady na právne zastúpenie advokátom alebo iné účelne vynaložené výdavky, ktoré súviseli so súdnym konaním. Základné pravidlo v civilnom sporovom konaní je jednoduché: trovy konania sa priznávajú podľa pomeru úspechu vo veci. Ak teda jedna strana spor vyhrá v plnom rozsahu, súd jej spravidla prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Ak má každá strana úspech len čiastočne, súd môže náhradu trov pomerne rozdeliť alebo rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
Trovy konania sú náklady, ktoré vzniknú účastníkom v súvislosti so súdnym sporom. V praxi nejde iba o samotný súdny poplatok za podanie žaloby. Do trov konania môžu patriť aj ďalšie výdavky, ktoré boli potrebné na vedenie sporu.
Najčastejšie môže ísť o:
Dôležité je slovo účelne. Protistrana si nemôže automaticky nárokovať akékoľvek výdavky bez súvislosti so sporom. Súd posudzuje, ktoré náklady boli potrebné a primerané.
O tom, kto zaplatí trovy konania, rozhoduje súd. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán vo veci. To znamená, že rozhodujúce je najmä to, kto bol v spore úspešný a v akom rozsahu. Ak žalobca podá žalobu a súd mu v celom rozsahu vyhovie, úspešným účastníkom bude žalobca. V takom prípade môže súd zaviazať žalovaného, aby žalobcovi nahradil trovy konania. Ak však žalobca spor prehrá a súd žalobu zamietne, úspešnou stranou bude žalovaný. Vtedy môže byť žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému jeho trovy konania vrátane nákladov na advokáta, ak boli účelne vynaložené.
Nie každý súdny spor sa končí úplným víťazstvom jednej strany. Často nastane situácia, že súd prizná žalobcovi len časť toho, čo požadoval. Ak napríklad žalobca žaluje zaplatenie 10000 €, no súd mu prizná 5000 €, nejde o úplný úspech ani jednej zo strán. V takom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania posudzuje, v akom rozsahu bola každá strana úspešná a v akom rozsahu neúspešná. Podľa toho môže náhradu trov medzi strany pomerne rozdeliť. Inými slovami, každá zo strán môže niesť časť nákladov podľa výsledku sporu. Súd však môže rozhodnúť aj tak, že žiadna zo strán nebude mať právo na náhradu trov konania. Preto sa nedá automaticky predpokladať, že všetky náklady vždy zaplatí len jedna strana. Rozhodujúce je najmä to, akú časť uplatneného nároku súd prizná a ako vyhodnotí úspech jednotlivých strán.
Áno, môže sa to stať. Ak protistrana v spore uspeje a bola zastúpená advokátom, súd jej môže priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia. To znamená, že neúspešná strana môže byť povinná nahradiť protistrane aj náklady na advokáta. Neznamená to však automaticky, že zaplatíte všetko, čo si protistrana uvedie. Náhrada trov právneho zastúpenia sa určuje podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov a súd skúma, či boli náklady účelné. Pri rozhodovaní sa teda nepočíta len s tým, že protistrana mala advokáta, ale aj s tým, aké úkony boli v konaní vykonané a či súviseli so sporom.
Súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Inými slovami, účastník nemusí osobitne žiadať, aby súd rozhodol, kto má právo na náhradu trov. Súd túto otázku rieši ako súčasť skončenia veci. Samotná konkrétna výška náhrady trov sa však spravidla určuje až po právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydáva súdny úradník. Pre účastníka to znamená, že v rozsudku môže byť najskôr uvedené, kto má právo na náhradu trov a v akom rozsahu. Až následne môže prísť samostatné uznesenie, v ktorom bude vyčíslená konkrétna suma.
Pred podaním žaloby je vhodné posúdiť nielen to, či sú Vami predložené tvrdenia pravdivé, ale aj to, či ich pravdivosť budete vedieť pred súdom preukázať. V civilnom spore nestačí iba tvrdiť, že máte nárok. Je potrebné vedieť označiť dôkazy, správne formulovať žalobu a zhodnotiť, aké sú procesné riziká.
Riziko platenia trov konania môžete znížiť najmä tým, že si ešte pred podaním žaloby preveríte:
Mimosúdna dohoda môže byť v mnohých prípadoch lacnejšia a rýchlejšia než súdny spor. Platí to najmä pri majetkových sporoch, vyporiadaní BSM, spoluvlastníctve, dlhoch alebo sporoch medzi bývalými partnermi či rodinnými príslušníkmi. Každý prípad je však individuálny, a preto je dôležité vopred zvážiť právne aj finančné riziká ďalšieho postupu. Radi sa na vašu situáciu pozrieme na platenej právnej konzultácii v Highgate a pomôžeme vám posúdiť, či je pre vás vhodnejšie hľadať dohodu alebo pokračovať v súdnom konaní.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd spravidla nevychádza z toho, koľko klient svojmu advokátovi reálne zaplatil. Rozhodujúca býva najmä takzvaná tarifná odmena advokáta, ktorá sa určuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. Tá upravuje odmenu advokáta, náhradu hotových výdavkov aj náhradu za stratu času pri poskytovaní právnych služieb.
V praxi to znamená, že aj keď má klient s advokátom dohodnutú individuálnu cenu právnych služieb, súd pri priznávaní náhrady trov konania druhej strane vychádza z pravidiel tarifnej odmeny. Náhrada trov preto nemusí vždy presne zodpovedať sume, ktorú klient advokátovi skutočne zaplatil.
Pre klienta je preto dôležité vedieť, že úspech v spore ešte automaticky neznamená, že sa mu vrátia všetky náklady v plnej výške. Súd posudzuje, ktoré trovy boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a až následne rozhodne, v akej výške ich prizná.
Nie nevyhnutne. Treba rozlišovať medzi zákonnou, respektíve tarifnou odmenou advokáta a cenou právnej služby, ktorú si klient s advokátom dohodne.
Vyhláška č. 655/2004 Z. z. upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhradu hotových výdavkov aj náhradu za stratu času advokáta. Pre klienta je preto dôležité pýtať sa vopred nielen na cenu právnej služby, ale aj na to, akú časť týchto nákladov môže v prípade úspechu v spore reálne požadovať od druhej strany. Inak môže byť prekvapený, že hoci súd vyhrá, nevrátia sa mu všetky peniaze, ktoré na právne služby skutočne vynaložil.
Spravidla áno, ak je protistrana úspešná a vznikli jej účelné trovy konania. Súd však vždy rozhoduje podľa konkrétneho výsledku sporu a podľa pomeru úspechu strán.
Áno. Ak bola protistrana zastúpená advokátom a v spore uspela, súd jej môže priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške stanovenej vyhláškou.
O nároku na náhradu trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O konkrétnej výške náhrady rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Ak máte úspech iba čiastočne, súd môže náhradu trov pomerne rozdeliť alebo rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov.
Závisí to od právnej sily nároku, dôkazov, hodnoty sporu a ochoty riskovať náklady. Pred podaním žaloby je vhodné poradiť sa s advokátom, ktorý vie posúdiť šance na úspech aj možné finančné riziká.
Ak ste súd prehrali, súd spravidla prizná úspešnej strane náhradu trov konania podľa miery jej úspechu vo veci. Civilný sporový poriadok vychádza z pravidla, že strana, ktorá bola v spore úspešná, má mať nahradené účelne vynaložené náklady.
To však neznamená, že rozhodnutie o trovách je vždy nenapadnuteľné. V určitých prípadoch sa možno brániť aj proti samotnému výroku o trovách konania. Dôležité je rozlišovať, či namietate samotný nárok na náhradu trov, teda či má protistrana vôbec dostať náhradu, alebo až výšku priznaných trov. O nároku na náhradu trov rozhoduje súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, zatiaľ čo o konkrétnej výške môže rozhodnúť až následne samostatným uznesením súdny úradník.
Odvolanie alebo iný opravný prostriedok však musí mať reálny dôvod. Môže ísť napríklad o situáciu, keď súd nesprávne vyhodnotil úspech strán, neprihliadol na čiastočný úspech, priznal trovy, ktoré neboli potrebné alebo účelné, prípadne existujú výnimočné okolnosti, pre ktoré by náhrada trov nemala byť priznaná. Civilný sporový poriadok výslovne umožňuje, aby súd výnimočne náhradu trov nepriznal, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak však ide už len o samostatné uznesenie o výške trov vydané súdnym úradníkom, typicky sa nepodáva odvolanie, ale sťažnosť, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Ak vám súd právoplatne uložil povinnosť nahradiť protistrane trovy konania, nejde už len o dobrovoľnú prosbu druhej strany. Ide o povinnosť vyplývajúcu zo súdneho rozhodnutia. Civilný sporový poriadok pritom vychádza z pravidla, že súd prizná náhradu trov podľa pomeru úspechu strán vo veci. Ak trovy nezaplatíte dobrovoľne, protistrana môže podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno viesť vtedy, keď povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, teda napríklad súdne rozhodnutie.
V praxi to môže znamenať, že pôvodná suma sa navýši o ďalšie náklady spojené s exekúciou. Exekútor vás po začatí exekúcie upovedomí, vyzve na splnenie povinnosti a v upovedomení musí uviesť aj výšku trov pri zaplatení do 15 dní a po uplynutí tejto lehoty. Nezaplatenie trov preto môže viesť napríklad k zrážkam zo mzdy, zablokovaniu peňazí na účte alebo iným spôsobom exekúcie. Pri peňažných nárokoch Exekučný poriadok umožňuje výkon exekúcie viacerými spôsobmi vrátane zrážok zo mzdy, prikázania pohľadávky alebo predaja majetku. Ak trovy neviete zaplatiť naraz, je vhodné situáciu riešiť čo najskôr, napríklad komunikovať s protistranou alebo jej advokátom a pokúsiť sa dohodnúť na splátkach. Ak už exekúcia začala, povinný môže za určitých podmienok požiadať exekútora o splátky. Jednoducho povedané ak nezaplatíte priznané trovy konania, dlh sa môže začať vymáhať exekučne a celkové náklady sa môžu zvýšiť. Preto sa oplatí riešiť vec včas, najmä ak máte dôvod namietať výšku trov alebo potrebujete dohodnúť splátkový kalendár.
Mnohí ľudia sa do súdneho sporu nepúšťajú nie preto, že by svoj nárok nepovažovali za oprávnený, ale preto, že sa obávajú nákladov, dĺžky konania a neistého výsledku. Pri súdnom spore totiž nejde len o samotný súdny poplatok. Treba počítať aj s nákladmi na právne zastúpenie, prípadné znalecké dokazovanie a s rizikom, že v prípade neúspechu bude potrebné nahradiť aj trovy protistrany. Tieto obavy nie sú úplne neopodstatnené. Teda áno, čas a náklady môžu ľudí odrádzať od vymáhania práva. Preto sa pri mnohých sporoch oplatí ešte pred podaním žaloby zvážiť, či je súdny spor ekonomicky rozumný, aké sú reálne šance na úspech a či neprichádza do úvahy rýchlejšia alebo lacnejšia mimosúdna dohoda.
Otázka náhrady trov konania nie je len procesným detailom, ale kľúčovým faktorom, ktorý by ste mali zvážiť ešte pred podaním žalobného návrhu. Hoci v slovenskom civilnom procese dominuje zásada úspechu vo veci, existuje množstvo výnimiek, od procesného zavinenia až po dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré môžu výsledné rozdelenie nákladov nečakane zmeniť. Správne nastavená stratégia a realistický odhad šancí na úspech sú najlepšou prevenciou pred tým, aby sa víťazstvo na súde nepremenilo na ekonomickú stratu. V Highgate Law & Tax pomáhame klientom nielen s odborným zastupovaním, ale aj s komplexnou analýzou nákladov a rizík súdneho konania. Ak čelíte súdnemu sporu alebo zvažujete uplatnenie svojich nárokov, neponechávajte otázku trov na náhodu. Kontaktujte nás a dohodnite si odbornú konzultáciu, kde spoločne posúdime vašu situáciu a navrhneme najefektívnejšie riešenie.
Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:
Viac z oblasti ochrany majeku a podnikania nájdete na našej webovej stránke v tejto sekcii: Ochrana majetku a podnikania
V prípade záujmu môžete odoberať náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách.
Svoje konkrétne otázky môžete adresovať na konzultácii s naším partnerom Tomášom Demom, ktorý sa špecializuje na oblasť predajov a investícií do spoločností a obchodného práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk
Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk
