Vládne opatrenia a dá sa ešte robiť daňová optimalizácia v roku 2020 pre zdaňovacie obdobie roka 2019?

Pevne verím, že Veľkú noc zvládneme s represiou alebo bez nej v minimálne rovnakom rúškovom a rukavicovom nasadení ako posledné dni. A hádam potom už bude priestor na postupné otváranie ekonomiky (aj keď s rúškami). V rozhovore pre Trend, ktorý bol natáčaný 1. apríla som bol ešte dosť skeptický ohľadom svetla na konci tunela. Priznám sa, že som pri pohľade z Rosumu smerom Eurovea prvýkrát nevidel hologramy Klingerky, Eurovei 2 mrakodrapu, celého Skyparku alebo nového kongresového centra. Čo v kríze štandardne padá za obeť sú veľkolepé real estate projekty. Nesplníte kvótu (prenajatých priestorov, predaných bytov,…) na ďalšiu úverovú tranžu z banky a celý projekt môže dopadnúť ako Yosaria Plaza v Ružinove alebo španielske letiská počas krízy 2008 – 2012. A myslím, že táto kríza má potenciál byť oveľa dramatickejšia ako potenciál problémov Fannie Mae a Freddie Mac v 2007 (americká bublina a vznik toxických aktív), ktoré vyústili do až 14% nezamestnanosti na Slovensku v roku 2013 (až 6 rokov potom ako problém vznikal).

Mohlo by vás tiež zaujímať:
https://www.etrend.sk/podnikanie/advokat-varga-firmam-by-teraz-pomohol-system-dph-ako-reverse-charge.html

2. apríla však Švajčiarsko ako prvá krajina v Európe (možno je ešte nejaká iná) zaznamenala zníženie počtu aktívnych prípadov (viac ľudí sa v daný deň vyliečilo ako nakazilo). 4. apríla sa pridalo aj Rakúsko. Tzv. index rastu bol prvýkrát od 23.2. dva dni za sebou pod koeficientom 1, čo značí istý náznak/nádej poklesu. Aj pekné počasie a vládne opatrenia prinášajú nádej. Kým však počasie má byť najbližšie dni konštantne pozitívne, vládne opatrenia zatiaľ prirodzene nedokážu uspokojiť (plnohodnotne) všetky hladné krky. Viacerí podnikatelia s nižšími tržbami môžu mať investované v nelikvidných aktívach (keďže to, čo poháňa ekonomiku a našu životnú úroveň je hlavne to, že sa peniaze točia) a ich zamestnanci môžu mať platy vyššie ako priemerná mesačná mzda a tam je prirodzene veľký problém udržať to pokope.

Vládne opatrenia

Celý tento víkend som strávil čítaním tých lex-COVID zákonov a uznesení a musím povedať, že vzhľadom na krátkosť času, tlak a nesmiernu komplexnosť otázok, ktoré tvorcovia museli brať do úvahy považujem tieto opatrenia 1. pomoci za kvalitné nielen z legislatívneho hľadiska, ale aj po hlbšom zamyslení aj z hľadiska ekonomicko – sociálneho. Tie príspevky pre zamestnávateľov a SZČO, PN, dávka v nezamestnanosti a ošetrovné sú hlavne sociálnymi transfermi. A sociálne transfery preto, aby sme tu nemali rabovačky obchodov, lebo by nám naša počtom skromná armáda možno nepomohla. Firma so zamestnancami s 2 000 EUR mzdami a s poklesom tržieb sa nimi veľmi neuspokojí – tam je asi predpoklad, že ten finančný potenciál (t.j. úspory, dávka v nezamestnanosti) na sociálne prekonanie krízy majú zamestnanci ako aj zamestnávateľ väčšiu. Na druhej strane v po korona svete bude treba prinavrátiť pozitivizmus do spotrebiteľskej a investičnej nálady. Vlády to robia podporou úverovania alebo dokonca, na podporu spotreby, „vyhadzovaním peňazí z vrtuľníka“ (viď USA).

Pre zjednodušenie sa snažíme klientom tie vládne opatrenia podávať heslovite a pri každom klientovi sa potom zastavujeme individuálne. Dnes teda máme na stole predovšetkým tieto typy pomocí:

• Odklad daňových priznaní a preddavkov na daň z príjmov do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom sa skončila pandémia;
• Odklad platenia odvodov, ak Vám medziročne klesli čisté tržby o viac ako 40 %;
• Príspevok pre zamestnávateľa na zamestnanca, ktorému neviete prideliť prácu z dôvodu poklesu tržieb o viac ako 20%;
• Predĺženie ošetrovného + možnosť ísť na ošetrovné priamo s rodičovskej dovolenky (využiteľné pre zamestnancov s deťmi a znižuje tak náklady firmy);
• Oslobodenie od viacerých povinností pri daňových konaniach (napr.: prerušené daňové kontroly alebo daňové exekúcie);
• Pomoc s financovaním prostredníctvom bankových záruk alebo úhrad úrokov;
• Zmeny v zákonníku práce v prospech zamestnávateľa;
• Predĺženie poberania dávky v nezamestnanosti (pri prepúšťaní je to veľmi efektívna záchranná sieť pre zamestnancov);

U každého klienta je najefektívnejšie využitie týchto opatrení predmetnom individuálneho posúdenia. Jednotlivé opatrenia (hlavne tie príspevkové) je v niektorých prípadoch jednoduché zneužiť a využiť ich tak v rozpore s ich sledovaným cieľom. Ten ja rozumiem, že je pomôcť udržať pracovné miesta najmä u nízko príjmových skupinách; čiže istá forma sociálneho transferu. Keď sa ma niekto pýta na absenciu etiky a morálky pri daňových optimalizáciách, okrem štandardného defenzívneho vysvetlenia nelogickosti takéhoto uvažovania, niekedy prejdem aj do protiútoku ako napríklad v prípade rozhovoru ohľadom Panama Papers (viď druhý odsek článku). Ale aby sme si to zatriedili, zneužívanie týchto príspevkov v rozpore s ich účelom v dnešnej situácií považujem za hrubo neetické a poradcovia by sa od toho mali dištancovať. Legálne zníženie daňovej povinnosti za rok 2019 považujem za absolútne etické.

Daňová optimalizácia 2019

Vládne opatrenia teda prinášajú pre firmy z pohľadu daňového zaťaženia riešenie pre obdobie pandémie, čo však prirodzene neriešia a asi ani nemôžu riešiť je daňová povinnosť. Ak aj firmy budú nasledujúce mesiace/roky v strate, dane z príjmov platiť nebudú. Avšak daňová povinnosť za rok 2019 sa ich ešte týkať bude a tam vieme byť nápomocní. V rozhovore som spomenul niektoré z možností ako znížiť aj v roku 2020 dane za rok 2019. Viac možností máme uvedených na našej stránke www.zachranfirmu.sk s preklikom na webinár o daňovej optimalizácií. Rád vás tam uvidím (prihlásených).