Kontroly švarc systému sú čoraz aktuálnejšou témou. Inšpektorát práce sa pritom nepozerá iba na to, čo má firma napísané v zmluve so živnostníkom. Rozhodujúce je predovšetkým to, ako spolupráca reálne funguje. Čo kontrolóri sledujú, odkiaľ získavajú informácie, aké odvetvia považujú za rizikové a prečo nemusí pomôcť ani jednoosobová s.r.o.? Aj o tom diskutoval Peter Varga z Highgate Group s Jurajom Hajšom, riaditeľom Inšpektorátu práce Trenčín, v Highgate Talks #49.
Pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa inšpektorát práce nemusí vopred ohlásiť, ak by oznámením kontroly mohol byť zmarený jej účel.
Po príchode na pracovisko sa inšpektor legitimuje a môže zisťovať totožnosť prítomných osôb, dôvod ich prítomnosti a činnosť, ktorú na pracovisku vykonávajú. Inšpektori môžu za zákonných podmienok vyhotovovať aj obrazové, zvukové či obrazovo-zvukové záznamy.
Pre firmy je dôležité aj to, že rozhodujúce nemusí byť ich oficiálne sídlo. Inšpekciu zaujíma predovšetkým miesto, kde sa práca reálne vykonáva.
Kontroly navyše nemusia vzniknúť iba na základe podnetu zamestnanca. Informácie môžu pochádzať z iných kontrol, oznámení tretích osôb či spolupráce s ďalšími orgánmi. Za určitých okolností môže inšpektorát preverovať aj anonymné oznámenie.
Švarc systém je v Highgate Group témou, ktorej sa dlhodobo venujeme z pracovnoprávneho aj daňovo-odvodového pohľadu. Práve interdisciplinárny charakter tejto problematiky je dôležitý, pracovnoprávne posúdenie môže byť iba začiatkom ďalších daňových a odvodových otázok.
Vypočujte si celý podcast Highgate Talks #49, v ktorom Peter Varga a Juraj Hajšo rozoberajú tému švarc sytému podrobnejšie:
Jedným z najčastejších omylov je predstava, že ak živnostník fakturuje viacerým klientom, švarc systém je automaticky vylúčený.
Nie je.
Juraj Hajšo v diskusii uviedol jednoduchý príklad kuchára pracujúceho na živnosť. Ak chodí do prevádzky, osobne vykonáva zadanú prácu, dostáva pokyny, čo a ako má robiť, a nemôže sa nechať zastúpiť, môže jeho činnosť vykazovať znaky závislej práce. Na tomto závere nemusí nič zmeniť ani skutočnosť, že vo voľnom čase poskytuje úplne iné služby ďalším klientom.
Naopak, ani prítomnosť niektorých znakov typických pre závislú prácu ešte nemusí automaticky znamenať nelegálne zamestnávanie. V podcaste zaznel aj príklad špecializovaného elektrikára, pri ktorom inšpektorát po podrobnejšom preverení dospel k záveru, že o švarc systém nešlo.
Kľúčové je preto individuálne posúdenie konkrétneho vzťahu.
Inšpektorát porovnáva najmä znaky závislej práce so znakmi reálneho podnikania. V praxi môže byť relevantné napríklad to, kto zadáva pokyny, či človek vystupuje vo vlastnom alebo cudzom mene, či môže zabezpečiť zastúpenie a do akej miery skutočne organizuje svoju činnosť ako samostatný podnikateľ.
Samotná kvalitne pripravená zmluva preto problém nevyrieši, ak realita fungovania vzťahu hovorí niečo iné.
Švarc systém sa netýka iba výrobných hál či stavebníctva.
V podcaste zazneli štyri oblasti, v ktorých sa inšpektorát s potenciálne problematickými vzťahmi stretáva:
Pomerne jednoznačným príkladom môže byť situácia, keď na jednej výrobnej linke pracujú vedľa seba kmeňoví zamestnanci a živnostníci, pričom vykonávajú rovnakú činnosť za porovnateľných podmienok.
Pri stavebníctve môže byť situácia komplikovanejšia, pretože samostatný remeselník môže prirodzene pracovať na viacerých zákazkách a skutočne podnikať.
Osobitnú kategóriu predstavujú IT a marketingové profesie. Práca na diaľku alebo vysoká odbornosť kontraktora samy osebe nevylučujú závislú prácu. Inšpektorát podľa Juraja Hajša nemôže rozdielne aplikovať zákon na pracovníka výrobnej linky a dobre zarábajúceho programátora. Rozhodujúce má byť konkrétne skutkové nastavenie vzťahu.
Práve pri odborných profesiách pritom môže byť hranica medzi legitímnym B2B vzťahom a závislou prácou podstatne menej zreteľná.
Častou reakciou na diskusiu o švarc systéme je úvaha: namiesto živnosti bude kontraktor poskytovať služby prostredníctvom vlastnej jednoosobovej s.r.o.
Ani tá však nemusí automaticky vyriešiť podstatu problému.
Pri kontrole sa skúma dôvod prítomnosti konkrétnej fyzickej osoby na pracovisku a spôsob, akým činnosť reálne vykonáva. Formálne vloženie obchodnej spoločnosti medzi objednávateľa a fyzickú osobu preto nemusí byť samo osebe dostatočným argumentom.
Podobne treba pristupovať aj k hybridným modelom, pri ktorých je jedna osoba zároveň zamestnancom aj dodávateľom firmy.
Takéto nastavenie nemusí byť automaticky nesprávne. Ak človek ako zamestnanec vykonáva jednu činnosť a prostredníctvom podnikateľského vzťahu poskytuje inú, reálne samostatnú službu, môže mať takéto rozdelenie svoje opodstatnenie.
Problém vzniká najmä vtedy, keď sa pracovný pomer iba formálne rozdelí. Napríklad človek dve hodiny denne vykonáva určitú činnosť ako zamestnanec a ďalších šesť hodín fakticky robí presne tú istú prácu ako živnostník.
Rozhodujúci je preto opäť skutočný obsah spolupráce, nie iba názov zmluvy alebo forma, cez ktorú je vystavená faktúra.
Problematike švarc sytému sa budeme venovať aj na našej konferencii Prečo a ako zostať na Slovensku?, ktorá sa uskutoční 25. novembra 2026. Budeme diskutovať o tom, ako efektívne podnikať na Slovensku, ako nastaviť vlastnícke a daňové štruktúry a aké zmeny možno očakávať po ďalšom vývoji legislatívy.
Od 1. januára 2026 sa podľa informácií uvedených v podcaste zvýšila spodná hranica pokuty za nelegálne zamestnávanie na 4 000 eur, pričom pri dvoch a viacerých nelegálne zamestnávaných osobách súčasne je spodná hranica 8 000 eur.
Samotná pokuta od inšpektorátu však nemusí byť najväčším finančným rizikom.
Po právoplatnom uložení pokuty má inšpektorát povinnosť informovať ďalšie príslušné inštitúcie. Výsledkom tak môže byť séria ďalších kontrol a otázok týkajúcich sa daní, sociálneho či zdravotného poistenia.
Do problematiky navyše vstupujú aj ďalšie daňové otázky. Ak firma poskytuje kontraktorom autá, ubytovanie alebo iné plnenia, môže vzniknúť otázka ich daňovej uznateľnosti či odpočtu DPH.
Pre podnikateľa preto švarc systém nie je izolovanou pracovnoprávnou témou. Nesprávne nastavený kontraktorský model môže mať pracovnoprávne, daňové aj odvodové následky.
V Highgate Group sa preto pri nastavovaní spolupráce so živnostníkmi a ďalšími kontraktormi pozeráme na celý model podnikania, nielen na samotnú zmluvu. Cieľom je nastaviť vzťahy tak, aby zodpovedali ekonomickej realite a zároveň boli právne aj daňovo obhájiteľné.
Celú diskusiu Petra Vargu s Jurajom Hajšom o kontrolách inšpektorátu práce, znakoch závislej práce, jednoosobových s.r.o., IT a marketingových profesiách či zahraničných pracovníkoch si môžete pozrieť v Highgate Talks #49.
Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.
Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:
Viac z oblasti švarc systému nájdete na našej webovej stránke v tejto sekcii: „Zamestnávanie“ živnostníkov (Švarc systém)
V prípade záujmu môžete odoberať náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách.
Svoje konkrétne otázky môžete adresovať na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť právneho a daňového nastavenia podnikania. Konzultáciu si môžete objednať tu:
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk
Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk
