Fiktívne živnosti na Slovensku: Prečo ich pribúda a čo s tým môže robiť štát (ale nerobí)

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším počtom fiktívnych živnostníkov v EÚ. Podľa NKÚ ich počet za poslednú dekádu stúpol z 84-tisíc na takmer 110-tisíc a reálne ich môže byť ešte viac. Ide len o dôkaz toho, že Slováci obchádzajú pravidlá? Alebo je to výsledok ekonomiky, ktorá sa za posledných 20 rokov dramaticky zmenila, no legislatíva zostala v minulosti? Tému vysvetľuje Peter Varga, ktorý sa pracovnoprávnym štruktúram, zdaňovaniu a odvodom venuje dlhodobo v rámci poradenskej praxe v Highgate Group a nedávno o nej hovoril aj ako hosť RTVS v relácii Ekonomika 24.

Ekonomická realita, ktorá nepustí

Dnešný trh práce funguje úplne inak, než kedysi. Pravidlá, ktoré vznikali v odlišnom ekonomickom období, už nedokážu reagovať na realitu dneška. Nezamestnanosť je historicky nízka, firmy bojujú o ľudí a pracovníci hľadajú flexibilitu a vyšší čistý príjem. Popri tom rastie cena práce, ktorú štát svojimi odvodmi a daňami výrazne zaťažuje.

Keď porovnáme zamestnanca a živnostníka pri rovnakej „hodnote práce“, rozdiel je priepastný. Pri hrubej mzde 2 500 eur stojí zamestnanec zamestnávateľa približne 3 400 eur, zatiaľ čo „kontraktor“ fakturujúci 2 500 eur má v čistom približne o 300 eur viac ako keby bol zamestnanec. V tejto matematike sa skrýva jeden zásadný dôsledok: štát prichádza pri každom takomto vzťahu o viac než tisíc eur mesačne.

Motivácia je, prirodzene, na oboch stranách. Zamestnávateľ šetrí, zamestnanec má vyšší príjem a flexibilitu. A hoci štát hovorí o boji proti „švarc systému“, realita je taká, že práve vlastné nastavenia štátu k nemu podnikateľov a pracovníkov tlačia.

Právna neistota a riziká pre firmy

Problém nenastáva len na úrovni verejných financií. Najnebezpečnejšia je právna nejasnosť, ktorú legislatíva ponecháva v definovaní toho, kto je skutočný živnostník a kto už fakticky funguje ako zamestnanec.

Medzi týmito dvoma kategóriami je široká „šedá zóna“, kde hranicu často nevie presne pomenovať ani samotná prax. Štát síce disponuje nástrojmi na kontrolu, najmä prostredníctvom inšpektorátov práce, no ich aplikácia býva nejednoznačná a sankcie môžu byť pre firmy likvidačné. Podnikateľské prostredie tak nie je vystavené stabilným pravidlám, ale nepredvídateľnosti, a tá je pre biznis vždy najhoršia.

Kozmetické zmeny nestačia

Slovensko sa pokúša reagovať na problém legislatívou, no zmeny, ktoré priniesol posledný konsolidačný balíček, len viac podporujú tento fenomén. Daňovo-odvodové zaťaženie totiž vzrástlo vďaka konsolidácií viac ako u kontraktorov. Navyše, viacerí kontraktori zvažujú české živnosti, čo prirodzene z pohľadu slovenských verejných rozpočtov predstavuje ešte väčšiu katastrofu.

Popri tom zvyšujú deformácie aj ďalšie prvky systému. Štedré paušálne výdavky pri živnostiach alebo príliš benevolentné nastavenie zdanenia malých s.r.o. síce vyzerajú atraktívne, ale dlhodobo deformujú pracovný trh a znižujú motiváciu participovať na sociálnom systéme.

Flexibilnejšiu prácu chcú aj ľudia, aj firmy

Ak chceme pochopiť, prečo sa fiktívne živnosti šíria, musíme sa najprv prestať tváriť, že ide o problém „neposlušných podnikateľov“. Táto situácia oveľa viac hovorí o tom, ako sa mení ekonomika.

Ľudia chcú fungovať slobodnejšie, nechcú byť viazaní striktným pracovným časom a tradičnými zamestnaneckými mechanizmami. Firmy zas potrebujú udržať talent a konkurovať zamestnávateľom zo zahraničia, kde je flexibilita prirodzenou súčasťou pracovnej kultúry. Slovenská legislatíva však túto realitu stále dostatočne nereflektuje.

Čo s tým? Opatrenia, ktoré dávajú zmysel

Odpoveď na problém fiktívnych živností nie je v ďalšom sprísňovaní sankcií. Skôr v adresnejšej a funkčnejšej úprave systému.

Pomohlo by obmedzenie extrémne veľkorysých paušálnych výdavkov, rozumné zníženie ceny práce pre zamestnávateľov, úprava modelu sociálneho poistenia či zavedenie jasných hraníc medzi zamestnaneckým a kontraktorským vzťahom. Rovnako dôležité je, aby legislatíva konečne zohľadňovala fakt, že flexibilnejšie formy práce už nie sú okrajovým javom, ale štandardom moderného trhu.

Fiktívne živnosti nie sú výsledkom jednoduchej snahy obchádzať pravidlá. Sú skôr dôkazom toho, že slovenské daňovo–odvodové a pracovnoprávne prostredie nedokáže držať krok s ekonomikou. Firmy aj pracovníci prirodzene hľadajú efektívnejšie modely, no štát reaguje prevažne kozmetickými a represívnymi krokmi, ktoré problém neriešia v jeho jadre.

Ako vie pomôcť Highgate?

Táto problematika je u nás v Highgate vlajkovou loďou. Venujeme sa jej z daňovo-odvodového, regulačného, ústavnoprávneho ako aj z procesno-praktického hľadiska. A preto navrhujeme klientom aj efektívne procesné štruktúry s cieľom znemožniť správnym orgánom zasiahnuť klientom na podnikanie a majetok.

Naším ultimátnym cieľom je zabezpečiť, aby podnikatelia vedeli fungovať aj s kontraktormi bez toho, aby boli vystavení neprimeraným sankciám a likvidačným dôsledkom. Ak by Vás naše riešenia zaujímali, sme Vám k dispozícii.

Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.

Ak chcete viac odborných komentárov a praktických návodov, prihláste sa na náš newsletter.

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

Peter Varga, e-mail: peter.varga@highgate.sk

Svoje konkrétne otázky môžete prípadne adresovať aj na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu: