Share deal, asset deal a predaj podniku z praktického, právneho a daňového pohľadu
Pri predaji firmy sa prirodzene najviac diskutuje o jej hodnote a kúpnej cene. V praxi však platí, že samotná výška ceny je len jednou časťou skladačky. Rovnako zásadný dopad na výsledok transakcie má aj to, akou formou sa firma predáva.
Voľba medzi share dealom, asset dealom alebo predajom podniku totiž neurčuje len právny rámec transakcie, ale priamo ovplyvňuje aj to, čo vlastne kupujúci nadobúda, aké riziká preberá, aké daňové dopady bude mať transakcia pre obe strany a aký bude jej celkový priebeh.
Z pohľadu predávajúceho môže správne zvolená štruktúra znamenať výrazne vyšší čistý výnos z predaja. Z pohľadu kupujúceho ide zasa o nástroj riadenia rizika – najmä vo vzťahu k historickým záväzkom a potenciálnym skrytým problémom cieľovej spoločnosti.
V tomto článku sa preto pozrieme na tri najčastejšie štruktúry predaja firmy na slovenskom trhu, vysvetlíme ich fungovanie, výhody a nevýhody a porovnáme ich z praktického transakčného pohľadu.
Najčastejšou formou predaja firmy na slovenskom trhu je tzv. share deal, teda predaj obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akcií v akciovej spoločnosti.
Pri tejto štruktúre nedochádza k predaju samotného podnikania ako takého, ale k prevodu vlastníctva spoločnosti. Kupujúci nadobúda podiel na spoločnosti a tým pádom nepriamo aj všetky jej aktíva, záväzky, zmluvy, zamestnancov a ďalšie súčasti podnikania.
Z právneho hľadiska ide o relatívne jednoduchý koncept. Spoločnosť ako právnická osoba ostáva zachovaná, nemení sa jej identita ani právne vzťahy. Mení sa iba osoba spoločníka alebo akcionára.
Z praktického pohľadu to znamená, že kupujúci „vstupuje do existujúcej štruktúry“ a preberá ju tak, ako je. To má významné dôsledky najmä vo vzťahu k rizikám.
Z pohľadu predávajúceho predstavuje share deal spravidla najjednoduchší a najčistejší spôsob exitu. Predávajúci predá svoj podiel a v ideálnom prípade sa zbaví celej spoločnosti vrátane jej histórie. Nemusí riešiť prevody jednotlivých aktív ani zmlúv, keďže všetko ostáva na úrovni spoločnosti.
Významnou výhodou býva aj daňový aspekt, ktorý je pri správnom nastavení často priaznivejší než pri iných štruktúrach. Pri fyzických osobách alebo holdingových štruktúrach môže byť rozdiel v čistom výnose z predaja významný, a preto by sa daňové nastavenie transakcie malo riešiť už v prípravnej fáze.
Pre kupujúceho je hlavnou výhodou kontinuita podnikania. Zmluvy so zákazníkmi, dodávateľmi, zamestnancami či bankami ostávajú v platnosti bez potreby ich opätovného uzatvárania. Rovnako nie je potrebné znovu získavať licencie alebo povolenia, ktoré sú viazané na konkrétnu právnickú osobu.
Hlavnou nevýhodou share dealu z pohľadu kupujúceho je, že preberá spoločnosť „so všetkým, čo k nej patrí“. To zahŕňa nielen známe záväzky, ale aj potenciálne skryté riziká, napríklad daňové nedoplatky, spory, nesprávne nastavené zmluvné vzťahy, problémy v pracovnoprávnej oblasti alebo historické porušenia regulačných povinností.
Práve preto zohráva pri share dealoch kľúčovú úlohu due diligence, teda detailné preverenie spoločnosti pred jej kúpou. Na jeho výsledkoch potom stojí aj rozsah záruk, ktoré kupujúci požaduje od predávajúceho.
Z pohľadu predávajúceho môže byť nevýhodou práve rozsah týchto záruk a potenciálna zodpovednosť za porušenie vyhlásení v zmluve. V praxi to často znamená, že časť kúpnej ceny je viazaná napríklad na escrow účet alebo podmienená ďalšími mechanizmami.
Share deal transakcie majú pomerne štandardizovaný priebeh. Po úvodnej fáze rokovaní nasleduje due diligence, následne príprava a vyjednávanie zmluvnej dokumentácie, najmä zmluvy o prevode obchodného podielu alebo akcií, prípadne širšej SPA dokumentácie. Po podpise zmluvy, teda signingu, nasleduje splnenie odkladacích podmienok a samotný closing.
Dôležitou súčasťou je aj nastavenie kúpnej ceny a mechanizmov jej úpravy, ako sú napríklad locked-box alebo completion accounts, prípadne earn-out. Tieto mechanizmy majú zásadný dopad na ekonomický výsledok transakcie a v praxi často rozhodujú o tom, akú časť nominálnej kúpnej ceny predávajúci skutočne inkasuje.
Na opačnom konci spektra stojí asset deal, teda predaj jednotlivých aktív spoločnosti. V tomto prípade kupujúci nenadobúda samotnú spoločnosť, ale iba konkrétne zložky jej podnikania.
Môže ísť napríklad o hmotný majetok, technologické vybavenie, zásoby, duševné vlastníctvo, zákaznícku bázu, know-how alebo vybrané zmluvné vzťahy. Základnou charakteristikou asset dealu je jeho selektivita. Kupujúci si môže vybrať, čo chce kúpiť, a naopak sa vyhnúť tomu, čo považuje za rizikové alebo nepotrebné.
Pre kupujúceho predstavuje asset deal výrazne vyššiu mieru kontroly nad tým, čo nadobúda. Môže si „vyčistiť“ transakciu od historických rizík a zamerať sa len na tie časti biznisu, ktoré majú pre neho hodnotu.
Tento model je preto atraktívny najmä vtedy, ak cieľová spoločnosť nesie významné historické riziká, má neprehľadnú účtovnú alebo právnu minulosť, prípadne ak kupujúci nemá záujem pokračovať vo všetkých aktivitách predávajúceho.
Z pohľadu predávajúceho môže byť asset deal vhodný najmä v situáciách, keď nechce predať celú spoločnosť, ale iba časť podnikania, napríklad konkrétnu produktovú líniu, divíziu alebo samostatný projekt.
Najväčšou nevýhodou asset dealu je jeho komplexnosť. Každé aktívum je potrebné previesť samostatne, čo v praxi znamená množstvo individuálnych právnych úkonov.
Pri zmluvách je často potrebný súhlas druhej zmluvnej strany, pri nehnuteľnostiach zápis do katastra, pri právach duševného vlastníctva osobitné prevodné mechanizmy a pri zamestnancoch aplikácia osobitných pravidiel pracovného práva. To všetko predlžuje a komplikuje celý proces.
Z pohľadu predávajúceho býva problémom aj to, že mu po transakcii ostáva spoločnosť, v ktorej môžu zostať záväzky, ktoré neboli predmetom predaja. Zároveň môže byť asset deal daňovo menej efektívny než share deal, keďže predávajúcim býva samotná spoločnosť a následné vyplatenie výnosu spoločníkom môže vytvárať ďalšiu daňovú vrstvu.
Na slovenskom trhu sa asset deal využíva najmä v špecifických situáciách. Typicky ide o prípady, keď kupujúci nechce prebrať historické riziká alebo keď sa predáva len časť podnikania.
Častý je aj pri reštrukturalizáciách alebo pri tzv. distressed transakciách, kde je cieľom oddeliť hodnotné aktíva od problematickej časti firmy. V takýchto prípadoch môže byť asset deal napriek svojej komplexnosti praktickejším riešením než kúpa celej spoločnosti.
Medzi share dealom a asset dealom stojí osobitná kategória – predaj podniku alebo jeho časti podľa Obchodného zákonníka.
Pri tejto štruktúre sa prevádza organizovaný celok, teda podnik ako funkčná jednotka. Nejde o predaj spoločnosti ani o predaj jednotlivých aktív, ale o prevod businessu ako takého. Spolu s podnikom preto prechádzajú aj práva a záväzky, ktoré s ním súvisia.
Predaj podniku je v určitom zmysle kompromisom medzi share dealom a asset dealom. Na jednej strane umožňuje previesť funkčný podnikateľský celok bez potreby individuálne prevádzať každé aktívum. Na druhej strane nejde o prevod samotnej spoločnosti, takže predávajúci si môže ponechať právnickú osobu a prípadne aj iné časti podnikania.
Hlavnou výhodou je, že kupujúci nadobúda funkčný celok bez potreby identifikovať a prevádzať každé aktívum samostatne. Zároveň sa zachováva určitá kontinuita podnikania, čo môže byť praktické najmä pri predaji divízie alebo samostatnej prevádzkovej jednotky.
Pre predávajúceho je výhodou možnosť predať iba časť firmy, napríklad konkrétnu divíziu, bez potreby predávať celú spoločnosť. Táto štruktúra môže byť užitočná najmä vtedy, ak predávajúci plánuje pokračovať v inej časti podnikania alebo ak má cieľová spoločnosť viacero samostatných business línií.
Z pohľadu kupujúceho je nevýhodou, že spolu s podnikom preberá aj záväzky, podobne ako pri share deale. Na druhej strane nemá takú mieru selektivity ako pri asset deale. Ak je podnik ako organizovaný celok spojený s určitými rizikami, kupujúci ich nemusí vedieť jednoducho vylúčiť z predmetu prevodu.
Pre predávajúceho môže byť nevýhodou daňový aspekt a tiež skutočnosť, že nejde o tak čistý exit ako pri predaji podielu. Predávajúca spoločnosť ostáva existovať a je potrebné riešiť jej ďalšie fungovanie, prípadne následné rozdelenie výnosu medzi spoločníkov.
Predaj podniku alebo jeho časti sa využíva najmä pri predaji divízií, carve-out transakciách, reorganizáciách skupiny alebo v situáciách, kde share deal nie je prakticky realizovateľný. Vhodný môže byť aj vtedy, ak sa má previesť ucelená prevádzka, ktorá je ekonomicky a organizačne oddeliteľná od zvyšku spoločnosti.
Rozdiely medzi jednotlivými štruktúrami sa najviac prejavujú v troch oblastiach: rozsah prevodu, rizikový profil a komplexnosť transakcie.
Share deal je najjednoduchší z hľadiska realizácie a zachováva kontinuitu podnikania, no prenáša najväčšie riziká na kupujúceho. Asset deal umožňuje tieto riziká výrazne redukovať, avšak za cenu vyššej komplexnosti a administratívnej náročnosti. Predaj podniku predstavuje kompromis medzi týmito dvoma prístupmi.
Z pohľadu trhu preto nie je prekvapením, že najčastejšie sa používa práve share deal. Je administratívne jednoduchší, lepšie zodpovedá predstave predávajúceho o kompletnom exite a v štandardných M&A transakciách umožňuje relatívne efektívne zachovať kontinuitu podnikania.
Asset deal a predaj podniku sa používajú skôr v špecifických situáciách, najmä pri predaji časti podnikania, pri carve-outoch, pri reštrukturalizáciách alebo tam, kde kupujúci nechce prevziať celú historickú štruktúru cieľovej spoločnosti.
Pri výbere štruktúry predaja nemožno vychádzať iba z právnej jednoduchosti. Rozhodujúci býva aj daňový a ekonomický výsledok transakcie.
Pri share deale je predávajúcim spravidla spoločník alebo akcionár. Pri asset deale a predaji podniku je predávajúcim typicky samotná spoločnosť. Tento rozdiel môže mať zásadný dopad na to, kde vzniká zdaniteľný príjem, ako sa výnos dostane k finálnym vlastníkom a či nevzniká viacúrovňové zdanenie.
Zároveň je potrebné posúdiť aj DPH, účtovné dopady, prípadné transakčné dane, poplatky a praktické náklady implementácie. V niektorých prípadoch môže byť právne jednoduchšia štruktúra daňovo nevýhodná, alebo naopak daňovo atraktívna štruktúra môže byť prakticky ťažko realizovateľná.
Preto by sa štruktúra transakcie mala nastavovať ešte pred začatím detailných rokovaní o zmluvnej dokumentácii. Ak sa daňové a právne otázky riešia až v závere procesu, často už nie je dostatočný priestor na efektívnu zmenu štruktúry bez toho, aby sa narušila ekonomika alebo časovanie celej transakcie.
Voľba správnej štruktúry predaja firmy nie je len technická otázka, ale strategické rozhodnutie, ktoré má zásadný dopad na celý priebeh aj výsledok transakcie.
To, ktorá štruktúra je vhodná, závisí najmä od stavu a rizikovosti spoločnosti, cieľov predávajúceho, preferencií kupujúceho, daňových dopadov a vyjednávacej sily strán.
V praxi preto neexistuje univerzálne správne riešenie. Každá transakcia si vyžaduje individuálne posúdenie a vhodné nastavenie štruktúry tak, aby reflektovala jej ekonomickú podstatu.
Rovnako ako pri nastavení kúpnej ceny platí, že najúspešnejšie transakcie nie sú výsledkom náhody, ale kombinácie kvalitnej prípravy, realistických očakávaní a správne zvoleného právneho a daňového rámca.
V Highgate Law & Tax pri M&A transakciách prepájame právny, daňový a transakčný pohľad. Klientovi preto nepomáhame iba s prípravou zmluvnej dokumentácie, ale aj s výberom vhodnej štruktúry, identifikáciou rizík a nastavením mechanizmov, ktoré majú priamy dopad na čistý ekonomický výsledok predaja.
Správne zvolená štruktúra predaja môže byť rozdielom medzi transakciou, ktorá je formálne uzavretá, a transakciou, ktorá je pre klienta skutočne úspešná. Práve preto je vhodné riešiť tieto otázky včas – ideálne ešte pred tým, ako predávajúci vstúpi do rokovaní s potenciálnymi kupujúcimi.
Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:
Viac z oblasti ochrany majeku a podnikania nájdete na našej webovej stránke v tejto sekcii: Ochrana majetku a podnikania
V prípade záujmu môžete odoberať náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách.
Svoje konkrétne otázky môžete adresovať na konzultácii s naším partnerom Tomášom Demom, ktorý sa špecializuje na oblasť predajov a investícií do spoločností a obchodného práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk
Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk
