Finančná, daňová a právna due diligence z praktického, právneho a transakčného pohľadu
Pri predaji firmy sa prirodzene najviac diskutuje o jej hodnote, kúpnej cene a samotnom uzatvorení transakcie. V praxi však existuje fáza, ktorá má na výsledok obchodu zásadný dopad – due diligence. Ide o proces detailného preverenia spoločnosti zo strany kupujúceho, ktorého cieľom je overiť, či informácie prezentované predávajúcim zodpovedajú realite a či business skutočne funguje tak, ako je prezentovaný v úvodných materiáloch. Práve v tejto fáze sa stretáva „predajný príbeh“ spoločnosti s faktickým stavom jej financií, daní, právnych vzťahov, interných procesov a prevádzkových rizík. To, čo môže v úvodnej prezentácii pôsobiť ako stabilná a rastová firma, sa pri detailnom preverení rozpadá na konkrétne zákaznícke kontrakty, marže, pohľadávky, záväzky, daňové pozície, licencie, spory, zamestnanecké vzťahy alebo vlastníctvo kľúčových aktív. Due diligence preto nie je iba formálnou kontrolou, ale praktickým testom toho, či je firma skutočne pripravená na predaj.
Z pohľadu predávajúceho je dôležité uvedomiť si, že due diligence nemá len analytický, ale aj vyjednávací a psychologický rozmer. Kupujúci si v nej nevytvára iba prehľad o rizikách, ale aj dôveru alebo nedôveru voči predávajúcemu a manažmentu spoločnosti. Ak sú podklady neúplné, odpovede nekonzistentné a vysvetlenia nepresvedčivé, kupujúci prirodzene vníma vyššie riziko a premieta ho do nižšej kúpnej ceny, širších záruk, retenčných mechanizmov alebo požiadaviek na osobitné indemnity. Naopak, ak je proces dobre pripravený a predávajúci vie riziká pomenovať a vysvetliť, due diligence môže naopak podporiť dôveru kupujúceho a znížiť priestor na agresívne otváranie ceny v závere transakcie.
V tomto článku sa preto pozrieme na to, ako due diligence typicky prebieha, aké oblasti sa skúmajú v rámci finančnej, daňovej a právnej due diligence a ako sa na tento proces pripraviť tak, aby sa z neho nestal zdroj zbytočných komplikácií. Zároveň sa zameriame najmä na praktické oblasti preverovania, ktoré v slovenských transakciách najčastejšie vyvolávajú otázky kupujúcich – od kvality výnosov a pracovného kapitálu, cez DPH a transferové oceňovanie, až po zmluvy, zamestnancov, kontraktorov, práva duševného vlastníctva, licencie a spory.
Proces due diligence sa spravidla začína po podpise dohody o mlčanlivosti a základného rámca transakcie, napríklad vo forme term sheetu alebo letter of intent. V tomto momente už kupujúci typicky alokuje interné kapacity, zapája externých poradcov a pripravuje detailný zoznam požiadaviek na dokumenty a informácie. Tento zoznam môže byť pri menších transakciách relatívne jednoduchý, no pri stredne veľkých a väčších spoločnostiach často obsahuje desiatky až stovky položiek rozdelených podľa oblastí. Predávajúci následne pripravuje data room, teda štruktúrované úložisko dokumentov, v ktorom kupujúci a jeho poradcovia analyzujú informácie o spoločnosti. Kvalita data roomu má zásadný dopad na priebeh celej transakcie. Ak sú dokumenty prehľadné, úplné a logicky usporiadané, proces je rýchlejší a kupujúci má menší dôvod spochybňovať pripravenosť spoločnosti. Ak je data room chaotický alebo sa dokumenty dopĺňajú až pod tlakom otázok, kupujúci si často vytvára negatívny obraz o úrovni riadenia firmy.
Due diligence je takmer vždy iteratívny proces. Kupujúci najskôr analyzuje poskytnuté podklady, následne identifikuje nejasnosti a kladie doplňujúce otázky v rámci Q&A fázy. Odpovede často vedú k ďalším otázkam, pretože jedna zmluva, účtovná položka alebo daňové nastavenie môže otvoriť širšiu tému. Práve v tejto fáze sa ukazuje, či predávajúci rozumie vlastným dátam a vie ich konzistentne vysvetliť. V praxi je veľmi dôležité, aby komunikácia neprebiehala nekoordinovane cez viaceré osoby bez centrálneho riadenia. Ak finančný tím poskytne jednu odpoveď, právny tím inú a manažment tretiu, kupujúci začne prirodzene vnímať zvýšené riziko, aj keď samotný problém nemusí byť materiálny.
Výstupom due diligence sú spravidla finančné, daňové a právne reporty. Tie neplnia iba informačnú funkciu, ale priamo vstupujú do transakčnej dokumentácie. Zistenia sa premietajú do úpravy kúpnej ceny, nastavenia locked-box alebo completion accounts mechanizmu, definície čistého dlhu a pracovného kapitálu, rozsahu záruk predávajúceho, špecifických indemnít, retenčných mechanizmov alebo podmienok closingu. Due diligence preto nie je oddelená od vyjednávania zmluvy; naopak, často určuje, o čom sa bude v SPA najviac rokovať a kde bude kupujúci požadovať najväčšiu ochranu.
Finančná due diligence sa zameriava na hlboké pochopenie ekonomiky firmy. Kupujúci sa nespolieha iba na účtovné výkazy, ale snaží sa pochopiť, ako spoločnosť reálne generuje tržby, aké má nákladové štruktúry, aká je kvalita jej zisku a do akej miery sú historické výsledky udržateľné do budúcnosti. Jednou z prvých oblastí je analýza výnosov. Kupujúci skúma vývoj tržieb v čase, ich rozdelenie podľa produktov, služieb, zákazníkov, geografických trhov alebo obchodných kanálov. Dôležitá je najmä otázka koncentrácie. Ak významná časť tržieb pochádza od jedného alebo niekoľkých zákazníkov, kupujúci to vníma ako riziko, pretože odchod kľúčového zákazníka môže zásadne zmeniť ekonomiku spoločnosti. Pri spoločnostiach s projektovým charakterom sa navyše analyzuje, či tržby vyplývajú z opakovateľného businessu alebo z jednorazových zákaziek, ktoré sa nemusia v budúcnosti opakovať.
S analýzou výnosov úzko súvisí analýza marží. Kupujúci skúma, či sú marže stabilné, či rastú alebo klesajú, a aké faktory ich ovplyvňujú. Pri obchodných spoločnostiach sa analyzuje nákupná cena, cenotvorba a schopnosť prenášať rast vstupných nákladov na zákazníkov. Pri výrobných firmách sa sleduje vývoj cien materiálov, energetických nákladov, mzdových nákladov a efektivita výroby. Pri službových firmách sa často analyzuje využiteľnosť kapacít, hodinové sadzby, efektivita tímov a pomer fixných a variabilných nákladov. Práve maržová analýza často odhaľuje, či je historická ziskovosť výsledkom zdravej ekonomiky businessu, alebo skôr dočasných faktorov, ako sú mimoriadne ceny, podinvestovanie do tímu alebo krátkodobé šetrenie nákladov.
Kľúčovou témou finančnej due diligence je normalizácia EBITDA. Reportovaná EBITDA totiž často nepredstavuje čistý obraz opakovateľnej výkonnosti firmy. Kupujúci preto identifikuje jednorazové príjmy a náklady, mimoriadne projekty, transakčné náklady, náklady alebo výnosy voči spriazneným osobám, neštandardné odmeny manažmentu, osobné alebo rodinné náklady vlastníkov, ako aj položky, ktoré po transakcii zaniknú alebo naopak pribudnú. Pri firmách riadených zakladateľom sa často rieši aj tzv. owner adjustment, teda otázka, či je odmena zakladateľa na trhovej úrovni a či bude po transakcii potrebné nahradiť jeho prácu profesionálnym manažmentom. Výsledkom je tzv. normalizovaná EBITDA, ktorá môže byť vyššia alebo nižšia než reportovaná EBITDA a ktorá sa následne často používa ako základ pre valuáciu.
Veľmi dôležitou oblasťou je cash flow. Firma môže vykazovať účtovný zisk, no nemusí generovať hotovosť v rovnakej miere. Kupujúci preto analyzuje konverziu EBITDA na cash flow, vývoj pohľadávok, záväzkov, zásob a investičných výdavkov. Pri pohľadávkach sa skúma ich veková štruktúra, kvalita dlžníkov, historické odpisy, opravné položky a reálna vymožiteľnosť. Pri záväzkoch sa analyzuje, či spoločnosť nefinancuje svoj cash flow nadmerným predlžovaním splatnosti dodávateľom. Pri zásobách sa skúma obrátkovosť, zastaranosť a riziko precenenia. Tieto položky sú významné najmä pri nastavení normalizovaného pracovného kapitálu, ktorý môže zásadne ovplyvniť konečnú kúpnu cenu, najmä ak sa používa mechanizmus completion accounts.
Finančná due diligence sa často zameriava aj na zadlženie a finančné záväzky. Kupujúci analyzuje úvery, leasingy, faktoring, záruky, zabezpečenia, finančné deriváty, záväzky voči spoločníkom, podmienené záväzky a prípadné off-balance sheet položky. Dôležité je posúdiť, čo sa bude považovať za čistý dlh a ako sa tieto položky premietnu do ceny. Pri úveroch a leasingoch sa skúma aj existencia kovenantov a change of control ustanovení, ktoré môžu byť transakciou aktivované. Ak napríklad úverová zmluva vyžaduje súhlas banky so zmenou kontroly, ide o otázku, ktorá musí byť vyriešená pred closingom. Kupujúci tiež analyzuje CAPEX, teda investičné potreby spoločnosti. Ak je firma dlhodobo podinvestovaná, historická EBITDA môže vyzerať atraktívne, ale budúci vlastník bude musieť vynaložiť významné investície, ktoré reálne znižujú hodnotu businessu.
Samostatnou témou je kvalita finančného reportingu a interných kontrol. Kupujúci skúma, či spoločnosť pripravuje manažérske reporty, či sú čísla dostupné v primeranom čase a či manažment vie vysvetliť rozdiely medzi účtovnými a manažérskymi dátami. Pri menších a stredných firmách sa často ukazuje, že reporting je závislý od jednej osoby alebo externého účtovníka a nie je dostatočne pripravený na potreby investora. To nemusí byť deal-breaker, ale kupujúci to môže vnímať ako integračné riziko. Kvalitný reporting naopak pomáha obhájiť valuáciu, pretože kupujúci vidí, že spoločnosť je riadená na základe dát a nie iba intuície vlastníka.
Daňová due diligence sa zameriava na identifikáciu potenciálnych daňových záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku minulých období. Pre kupujúceho ide o mimoriadne citlivú oblasť, pretože pri share deale kupuje spoločnosť aj s jej historickými daňovými rizikami. Základom je preverenie podaných daňových priznaní, splnenia registračných a oznamovacích povinností, výsledkov daňových kontrol a komunikácie so správcom dane. Kupujúci sa zaujíma nielen o to, či spoločnosť formálne podávala priznania, ale aj o to, či daňové pozície, ktoré v nich uplatnila, majú vecnú oporu a či by obstáli pri kontrole. Rozdiel medzi formálne správne vedenou agendou a skutočne obhájiteľnou daňovou pozíciou býva v praxi zásadný.
V oblasti dane z príjmov sa skúma správnosť výpočtu základu dane, uplatňovanie daňových nákladov, odpisov, rezerv, opravných položiek a daňových strát. Kupujúci analyzuje, či spoločnosť nezahŕňala do daňových nákladov položky, ktoré by mohli byť spochybnené, napríklad náklady bez dostatočného preukázania ekonomického účelu, náklady súvisiace s osobnou spotrebou vlastníkov, marketingové a poradenské služby bez jasnej dokumentácie alebo platby spriazneným osobám bez trhového základu. Pri daňových stratách sa skúma, či boli vykázané a prenášané v súlade s pravidlami a či ich bude možné reálne využiť po transakcii. V niektorých prípadoch môže byť ich hodnota pre kupujúceho významná, no len za predpokladu, že ich využitie nie je ohrozené právnymi alebo ekonomickými obmedzeniami.
DPH patrí medzi najrizikovejšie oblasti daňovej due diligence. Skúma sa správna klasifikácia dodaní tovarov a služieb, určenie miesta dodania, aplikácia oslobodení, prenesenie daňovej povinnosti, intrakomunitárne dodávky, dovoz, vývoz, reťazové obchody a správnosť fakturácie. Pri spoločnostiach s cezhraničným prvkom sa preveruje, či spoločnosť nemala povinnosť registrácie v inom členskom štáte alebo či správne uplatňovala režim reverse charge. Pri spoločnostiach poskytujúcich služby sa osobitne skúma, či boli správne posúdené služby vo vzťahu k zahraničným klientom a či je k dispozícii dostatočná dokumentácia preukazujúca postavenie zákazníka a miesto dodania. DPH riziká bývajú nepríjemné najmä preto, že môžu byť spojené nielen s dorubom dane, ale aj s úrokmi a sankciami, pričom ich finančný dopad môže byť pri opakovaných transakciách vysoký.
Pri skupinových štruktúrach je kľúčovou oblasťou transferové oceňovanie. Kupujúci skúma, či transakcie medzi spriaznenými osobami prebiehali za trhových podmienok, či bola pripravená dokumentácia transferového oceňovania, či zodpovedala skutočnému fungovaniu skupiny a či používala obhájiteľné benchmarky. Predmetom preverenia bývajú najmä manažérske poplatky, licenčné poplatky, financovanie v skupine, distribučné modely, výrobné modely, cost sharing, refakturácie nákladov a poskytovanie služieb medzi skupinovými spoločnosťami. Rizikom nie je len samotná cena, ale aj otázka, či služba bola reálne poskytnutá, či mala pre príjemcu ekonomický benefit a či je k dispozícii dokumentácia preukazujúca jej obsah. Nedostatočne zdokumentované vnútroskupinové toky sú v due diligence častým zdrojom požiadaviek na špecifické záruky alebo indemnity.
Daňová due diligence sa ďalej zameriava na cezhraničné štruktúry a riziko stálej prevádzkarne. Ak spoločnosť vykonáva činnosť v zahraničí, má zahraničných obchodných zástupcov, skladové alebo servisné kapacity, prípadne kľúčové osoby pôsobiace mimo Slovenska, kupujúci skúma, či nevzniklo riziko zdanenia v inej jurisdikcii. Rovnako sa analyzuje zrážková daň pri platbách do zahraničia, aplikácia zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, beneficial ownership pri dividendách, úrokoch alebo licenčných poplatkoch a správne uplatnenie oslobodení alebo znížených sadzieb. Pri medzinárodných štruktúrach nejde len o slovenskú daňovú expozíciu, ale aj o riziko, že zahraničný správca dane bude mať odlišný pohľad na alokáciu ziskov alebo ekonomickú substanciu.
Významnou súčasťou preverovania je aj tax governance, teda spôsob, akým spoločnosť riadi daňové riziká. Kupujúci hodnotí, či spoločnosť má interné procesy, kto schvaľuje významné daňové pozície, či existuje pravidelná komunikácia s daňovými poradcami a či sú kľúčové rozhodnutia dokumentované. Rozlišuje sa medzi izolovanými chybami, ktoré možno kvantifikovať a zmluvne ošetriť, a systémovým problémom v daňovom riadení, ktorý môže znamenať opakujúce sa riziko do budúcnosti. Práve toto rozlíšenie má zásadný dopad na transakčnú dokumentáciu. Izolované riziko sa často rieši konkrétnou indemnitou, zatiaľ čo systémové nedostatky môžu viesť k širším zárukám, retenčným mechanizmom alebo dokonca k úprave štruktúry transakcie.
Právna due diligence pokrýva veľmi široké spektrum oblastí a jej cieľom je preveriť, či právne fungovanie spoločnosti zodpovedá tomu, čo kupujúci očakáva. Začína sa spravidla korporačnou agendou. Skúma sa zakladateľská dokumentácia, spoločenská zmluva alebo stanovy, história prevodov podielov alebo akcií, rozhodnutia valného zhromaždenia a štatutárnych orgánov, zápisy v obchodnom registri, evidencia konečných užívateľov výhod a prípadné akcionárske alebo spoločnícke dohody. Cieľom je potvrdiť, že predávajúci skutočne vlastní to, čo predáva, a že prevod nebude blokovaný predkupnými právami, súhlasmi orgánov, obmedzeniami v spoločenskej zmluve alebo právami tretích osôb. Aj zdanlivo formálne nedostatky môžu v praxi spôsobiť zdržanie closingu, potrebu dodatočných korporačných schválení alebo požiadavku kupujúceho na osobitné záruky.
Veľmi významnou časťou právnej due diligence je zmluvná agenda. Kupujúci skúma najmä kľúčové zmluvy so zákazníkmi, dodávateľmi, distribútormi, partnermi, bankami, prenajímateľmi, poskytovateľmi IT služieb a ďalšími obchodnými partnermi. Nejde len o to, či zmluvy existujú, ale najmä o to, aké práva a povinnosti z nich vyplývajú. Analyzuje sa dĺžka trvania, výpovedné lehoty, možnosti jednostranného ukončenia, sankcie, zodpovednostné limity, exkluzivita, minimálne odbery, cenové mechanizmy, indexácia, rozhodné právo, riešenie sporov a obmedzenia postúpenia alebo prevodu práv. Osobitnú pozornosť si vyžadujú change of control klauzuly, teda ustanovenia, ktoré umožňujú druhej strane ukončiť zmluvu alebo vyžadovať súhlas v prípade zmeny vlastníka. Ak je významná časť hodnoty firmy postavená na niekoľkých kľúčových zmluvách a tieto zmluvy sú pri transakcii ohrozené, ide o zásadné riziko pre kupujúceho aj pre valuáciu.
V rámci právnej due diligence sa detailne preverujú aj zamestnanci a kontraktori. Pri zamestnancoch sa analyzujú pracovné zmluvy, dodatky, bonusové a motivačné schémy, benefity, konkurenčné doložky, dohody o mlčanlivosti, interné predpisy, pracovný čas, nadčasy, dovolenky, odstupné a prípadné nároky z minulosti. Kupujúci sa zameriava aj na kľúčových zamestnancov, ktorých odchod by mohol ohroziť kontinuitu businessu. Pri kontraktoroch sa skúma, či nejde o vzťahy, ktoré by mohli byť prekvalifikované na závislú prácu, či sú riadne ošetrené práva k výsledkom činnosti a či spoločnosť nie je fakticky závislá od externých osôb bez dostatočnej zmluvnej ochrany. Táto oblasť je významná najmä pri technologických, poradenských, kreatívnych a projektových firmách, kde hodnota businessu často stojí na ľuďoch a ich know-how.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia práva duševného vlastníctva. Kupujúci skúma, či spoločnosť vlastní alebo má riadne licencované všetky aktíva, ktoré sú kľúčové pre jej podnikanie. Môže ísť o ochranné známky, domény, softvér, databázy, dizajny, autorské diela, patenty, know-how, obchodné tajomstvo alebo marketingové materiály. V praxi sa často ukazuje, že softvér alebo iné výstupy vytvorili externí dodávatelia alebo kontraktori, no zmluvy neobsahujú dostatočný prevod práv na spoločnosť. Podobný problém môže vzniknúť pri zamestnancoch, ak nie sú správne nastavené pravidlá k zamestnaneckým dielam alebo ak spoločnosť používa materiály bez jasnej licenčnej stopy. Pri technologických spoločnostiach sa analyzuje aj open-source softvér, licenčné obmedzenia, bezpečnostné záväzky a závislosť od tretích strán. Ak spoločnosť nevlastní kľúčové IP alebo nemá práva dostatočne zdokumentované, môže to významne znížiť jej hodnotu alebo viesť k požiadavke na odstránenie problému pred closingom.
Regulačné povolenia a licencie sú ďalšou kľúčovou oblasťou, najmä v regulovaných odvetviach. Kupujúci skúma, či spoločnosť disponuje všetkými povoleniami potrebnými na výkon činnosti, či tieto povolenia nie sú časovo obmedzené, či sú splnené ich podmienky a či transakcia nevyvolá potrebu súhlasu regulátora alebo oznámenia zmeny vlastníckej štruktúry. Pri finančných službách, zdravotníctve, energetike, odpadoch, telekomunikáciách, potravinárstve alebo doprave môže byť táto otázka rozhodujúca. Ak je licencia naviazaná na konkrétne osoby, priestory alebo technické podmienky, kupujúci musí vedieť, či bude schopný pokračovať v podnikaní bez prerušenia. Súčasťou tejto oblasti býva aj compliance preverenie, napríklad v oblasti GDPR, AML, ochrany spotrebiteľa, verejného obstarávania, hospodárskej súťaže alebo sektorovej regulácie.
Súčasťou právnej due diligence je aj analýza sporov a potenciálnych nárokov. Kupujúci nepreveruje iba existujúce súdne, rozhodcovské alebo správne konania, ale aj reklamácie, predžalobné výzvy, interné konflikty, hroziace nároky zákazníkov, zamestnancov, dodávateľov alebo regulátorov. Pri každom spore sa skúma jeho hodnota, pravdepodobnosť úspechu, časový horizont, procesná stratégia a účtovné zachytenie. Rovnako dôležité sú tzv. contingent liabilities, teda podmienené záväzky, ktoré sa ešte neprejavili ako formálny spor, ale môžu vzniknúť v budúcnosti. Typicky ide o produktové reklamácie, zodpovednosť za vady, environmentálne nároky, pracovnoprávne spory, nároky bývalých spoločníkov alebo porušenia zmlúv. Tieto riziká sa často riešia osobitnými indemnity alebo escrow mechanizmami, pretože kupujúci nechce niesť ekonomické dôsledky udalostí, ktoré vznikli pred transakciou.
Pri právnej due diligence sa často skúmajú aj nehnuteľnosti, nájmy a iné majetkové práva. Ak spoločnosť vlastní nehnuteľnosti, preveruje sa list vlastníctva, ťarchy, vecné bremená, záložné práva, nájomné práva tretích osôb, stavebnoprávna dokumentácia a súlad skutočného užívania s kolaudačným stavom. Ak spoločnosť pôsobí v prenajatých priestoroch, analyzuje sa dĺžka nájmu, výpovedné dôvody, indexácia nájomného, práva na predĺženie, súhlas s postúpením alebo zmenou kontroly a povinnosti pri ukončení nájmu. Pri výrobných podnikoch alebo logistike môže byť práve dostupnosť a stabilita priestorov kľúčovým predpokladom hodnoty businessu. Ak by kupujúci po transakcii stratil prístup k hlavným prevádzkam, išlo by o zásadné transakčné riziko.
Hoci sa najčastejšie hovorí o finančnej, daňovej a právnej due diligence, v mnohých transakciách sa preverovanie rozširuje aj o ďalšie špecializované oblasti. Pri výrobných spoločnostiach sa často vykonáva technická due diligence, ktorá hodnotí stav strojov, zariadení, výrobných liniek, údržby, kapacít, bezpečnosti prevádzky a potrebu budúcich investícií. Kupujúci sa snaží zistiť, či výrobné aktíva zodpovedajú deklarovanej výkonnosti, či nie sú zastarané a či nebude potrebné krátko po akvizícii realizovať významný CAPEX. Technická due diligence môže výrazne ovplyvniť valuáciu, pretože historická EBITDA nemusí odrážať investície, ktoré bude nový vlastník musieť vynaložiť na udržanie alebo rozvoj prevádzky.
Environmentálna due diligence je významná najmä pri priemyselných, výrobných, energetických, developerských a logistických projektoch. Skúma sa súlad s environmentálnymi povoleniami, nakladanie s odpadmi, emisie, vodné hospodárstvo, kontaminácia pôdy alebo podzemných vôd, história prevádzky a potenciálne sanačné náklady. Environmentálne riziká môžu byť finančne veľmi významné a zároveň ťažko kvantifikovateľné, pretože ich dopad sa môže prejaviť až po rokoch. V niektorých transakciách sa vykonáva aj komerčná due diligence, ktorá analyzuje trh, konkurenciu, zákaznícke správanie, cenovú pozíciu, obchodnú pipeline a rastový potenciál. Pri technologických firmách sa môže realizovať IT alebo produktová due diligence, zameraná na architektúru systému, škálovateľnosť, kybernetickú bezpečnosť, technický dlh, kvalitu vývojových procesov a závislosť od kľúčových developerov alebo dodávateľov.
Najlepšou stratégiou je začať s prípravou výrazne pred samotným predajom, ideálne 12 až 24 mesiacov vopred. Príprava neznamená iba „nahrať dokumenty do data roomu“, ale systematicky identifikovať slabé miesta spoločnosti a riešiť ich ešte pred tým, ako ich otvorí kupujúci. Predávajúci by mal začať auditom dokumentácie, finančných dát, zmlúv, daňových pozícií, licencií, zamestnaneckých vzťahov a interných procesov. Cieľom je zistiť, ktoré oblasti môžu vyvolať otázky, ktoré zistenia môžu ovplyvniť cenu a ktoré problémy je možné vyriešiť pred začiatkom transakčného procesu. Veľmi dôležitá je aj konzistentnosť medzi finančnými, daňovými a právnymi informáciami. Ak napríklad finančný model predpokladá rast v určitej produktovej línii, no zmluvy so zákazníkmi sú krátkodobé a ľahko vypovedateľné, kupujúci si prirodzene položí otázku, či je plánovaný rast realistický.
Praktickým nástrojom prípravy je vendor due diligence alebo aspoň interný predpredajný review. Predávajúci si v takom prípade ešte pred oslovením kupujúcich preverí vlastnú spoločnosť očami investora. Výhodou je, že získa čas pripraviť vysvetlenia, doplniť dokumentáciu, upraviť zmluvy, odstrániť formálne nedostatky alebo kvantifikovať riziká. V dobre pripravenom procese má predávajúci pripravený data room, jasne určený interný tím, jednotný komunikačný kanál a pravidlá pre odpovedanie na otázky. Dôležitý je aj tzv. storylining, teda schopnosť vysvetliť vývoj spoločnosti konzistentným spôsobom naprieč všetkými oblasťami. Ak predávajúci vie presvedčivo vysvetliť výkyvy vo výsledkoch, daňové pozície, zmeny v zákazníckej báze alebo štruktúru kontraktorov, výrazne znižuje riziko, že kupujúci bude tieto témy používať na znižovanie ceny.
Due diligence je moment, ktorý testuje kvalitu spoločnosti aj pripravenosť predávajúceho. Nejde o formalitu ani o administratívne cvičenie, ale o zásadnú fázu, ktorá môže rozhodnúť o ekonomike celej transakcie. Dobre pripravená spoločnosť dokáže procesom prejsť rýchlejšie, s menším počtom nejasností a s nižším rizikom dodatočných požiadaviek zo strany kupujúceho. Naopak, neporiadok v dokumentácii, nejasné daňové pozície, nedostatočne ošetrené zmluvy alebo nepreukázané vlastníctvo kľúčových aktív môžu viesť k zníženiu ceny, posunu closingu alebo k úplnému zlyhaniu transakcie.
Príprava na due diligence je preto jedným z najdôležitejších krokov v príprave firmy na predaj. Predávajúci, ktorý svoje riziká pozná, vie ich vysvetliť a má pripravené riešenia, vstupuje do rokovaní v oveľa silnejšej pozícii. Due diligence tak nemusí byť iba defenzívnou fázou, v ktorej sa predávajúci bráni otázkam kupujúceho, ale môže sa stať nástrojom na potvrdenie kvality firmy a podporu jej valuácie.
Naše poradenstvo V Highgate Law & Tax pomáhame klientom pripraviť sa na due diligence ešte pred tým, ako vstúpia do samotného predajného procesu. Prepájame právny, daňový a transakčný pohľad, aby klient nevidel jednotlivé riziká izolovane, ale v kontexte ich dopadu na cenu, štruktúru transakcie a vyjednávaciu pozíciu. V praxi to znamená nielen prípravu alebo kontrolu dokumentácie, ale aj identifikáciu oblastí, ktoré môžu byť pre kupujúceho citlivé, návrh spôsobu ich riešenia a prípravu vysvetlení, ktoré obstoja v rokovaniach s investorom alebo strategickým kupujúcim. Správne pripravená due diligence môže byť rozdielom medzi transakciou, ktorá sa len formálne uzavrie, a transakciou, ktorá je pre predávajúceho skutočne úspešná.
Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.
Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:
Viac z oblasti ochrany majeku a podnikania nájdete na našej webovej stránke v tejto sekcii: Venture capital, private equity a M&A
V prípade záujmu môžete odoberať náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách.
Svoje konkrétne otázky môžete adresovať na konzultácii s naším partnerom Tomášom Demom, ktorý sa špecializuje na oblasť predajov a investícií do spoločností a obchodného práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk
Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk
