Slovenské podnikanie je výzva samo osebe. No ešte väčšie riziko vzniká vtedy, keď je súkromný majetok a podnikanie „v jednej peňaženke“. Rozvod spoločníka, úmrtie, exekúcia či daňová kontrola vedia z bežnej životnej situácie spraviť existenčný problém firmy a naopak. V tomto článku sumarizujeme najčastejšie slabé miesta typickej slovenskej vlastníckej štruktúry a ukazujeme, prečo dáva zmysel budovať ochranné „nárazníkové zóny a chrániť firemný, aj súkromný majetok“.
Slovenský štandard: Žiadny štít medzi majiteľom a operatívnou firmou
V praxi často vidíme štruktúru, kde spoločníci vlastnia operatívne spoločnosti priamo ako fyzické osoby. Bez holdingu, bez „nárazníkovej zóny“, bez pravidiel a ochrany pred krízovými scenármi.
To má dve zásadné následky:
- Osobné riziká sa vedia preliať do firmy (napr. exekúcia na súkromný dlh → exekúcia obchodného podielu vo firme).
- Riziká firmy sa vedia preliať do súkromia (napr. zodpovednosť štatutára, ručenia, spory, konkurz a potenciálny dosah veriteľov na súkromný majetok).
Ďalší evergreen je „všetko pod jedným IČO“: zdravá, zisková časť podnikania sa zviaže s rizikovým projektom (developerský zámer, nový venture, úverové financovanie) alebo sa v tej istej spoločnosti držia aktíva, ktoré s podnikaním nesúvisia (nehnuteľnosti, sklady, budovy). Následok? Po prvé, potenciálne ohrozenie zdravej časti firmy a majetku dlhmi stratovej časti podnikania. Po druhé, pri predaji firmy to býva procesná aj daňová komplikácia, kupujúci často nechce nesúvisiace aktíva a ich „vyvedenie“ nemusí byť bez ďalšieho daňovo neutrálne a vyžaduje právno-daňové kreatívne riešenia.
Rozvod a BSM: Právna neistota a nekonzistentná prax súdov
Rozvod spoločníka je typická „neočakávaná“ situácia a zároveň jedna z najčastejších. Slovenská úprava bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je zastaralá a nebola dizajnovaná na moderné vlastníctvo podielov vo firmách.
Problém nie je len samotné vysporiadanie BSM, ale aj nepredvídateľnosť: v praxi súdov nie je vždy jednotný prístup k tomu, či a ako sa obchodný podiel (alebo výnosy z neho) zohľadňujú pri delení majetku.
Dôležité je pochopiť rozdiel:
- Nemajetková hodnota podielu (práva spoločníka – hlasovanie, kontrola) zostávajú manželovi, ktorý je spoločníkom (t.j. súd neprizná obchodný podiel, resp. jeho časť druhému manželovi tak, že by sa z neho stal spoločník).
- Majetková hodnota a úžitky (najmä dividendy, prípadne kúpna cena pri predaji obchodného podielu počas manželstva) v zásade patria do BSM a zohľadňujú sa pri vysporiadaní BSM.
A čo mnoho podnikateľov prekvapí: zúženie BSM funguje iba do budúcnosti. To, čo už v BSM „je“, sa nedá z BSM vylúčiť napríklad prevodom, alebo darovaním iba na jedného z manželov.
Úmrtie spoločníka: Dedičské konanie vie paralyzovať firmu
Dedenie obchodných podielov znie „administratívne“. V realite však môže spôsobiť:
1. Štiepenie vlastníctva – podiel sa dostane k dedičom, ktorí sa nechcú firme ďalej venovať, alebo nerozumejú biznisu..
2. Procesnú paralýzu – ak bol zosnulý jediný konateľ pri nie dobre fungujúcom inštitúte správcu dedičstva môže dedičské konanie trvajúce mesiace až roky paralyzovať rozhodovanie a podpisovanie vo firme.
3. Riziká správy majetku maloletých detí – ak obchodný podiel zdedia maloleté deti, spravuje ho zákonný zástupca (druhý rodič).
Existujú jednoduché riešenia, ktoré vedia čiastočne riziká dedenia znížiť (závet, úpravy spoločenskej zmluvy, v niektorých typoch spoločností aj vylúčenie dedenia podielu s nárokom na vyrovnací podiel, prípadne opčné mechanizmy medzi spoločníkmi). Kľúčové je, aby boli nastavené vopred, nie až keď sa „zhorší počasie“.
Zodpovednosť štatutára a „pekné počasie“: Legálne vyplácať zisk treba včas
Mnoho majiteľov sa spolieha na vetu: „spoločník ručí len do výšky nesplateného vkladu“. Realita je tvrdšia, slovenské právo pozná viacero mechanizmov, ktoré vedia viesť k osobnej zodpovednosti štatutára či ovládajúcej osoby (spoločníka) za dlhy spoločnosti.
Praktický príklad z praxe je zákaz vrátenia vkladu (v širšom zmysle): akékoľvek plnenie v prospech spoločníka bez primeraného protiplnenia môže byť problém (napr. netrhové prevody majetku, bezúročné pôžičky, nejasné konzultačné zmluvy, aj súkromné používanie firemného auta bez úhrady).
Ďalšia „podceňovaná“ situácia z praxe je vyplácanie zisku. Zjednodušene:
- Keď je firma v zdravej finančnej situácii, zisk sa dá vyplácať štandardne,
- keď sa finančná situácia zhoršuje, vyplácanie môže byť právne rizikové a štatutári by mali spozornieť,
- keď firme hrozí platobná neschopnosť, dividendy by sa vyplatiť nemali.
Holding ako „nárazníková zóna“: Nedaňové dôvody sú často rozhodujúce
Holding nie je len o daniach. V praxi je to najmä o tom, že:
- vytvorí štít medzi fyzickou osobou (majiteľom a štatutárom) a rizikami operatívnej firmy,
- umožní na jednej úrovni nastaviť pravidlá pre rozvod, úmrtie, exekúcie a odchod spoločníka, ktoré sa vedia aplikovať vo vzťahu k celému majetku vlastnenému holdingom,
- zníži riziko „kontaminácie“ medzi projektami v skupine, kedy jednotlivé projekty sú zavesené pod samostatnými spoločnosťami pod holdingom,
- uľahčí oddelenie investičných aktív a súkromného majetku od potenciálne rizikovej operatívy (súkromný majetok vs. biznis).
V Highgate Group tieto nastavenia robíme tak, aby boli právne obhájiteľné, daňovo efektívne a fungovali aj v prípade neočakávaných životných situácií.
Ak Vás téma zaujíma viac do hĺbky, odporúčame Vám si pozrieť kompletné záznamy z konferencie.
Ak Vás zaujíma, ako nastaviť vlastnícku štruktúru tak, aby ste ochránili firemný aj súkromný majetok v prípadoch neočakávaných životných a podnikateľských situácií, tejto téme sa budeme detailne venovať na našej konferencii Highgate Biznis Fórum 2026 – Prečo a ako zostať na Slovensku?: https://highgate.sk/konferencie/preco-ako-ostat-na-slovensku/
Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.
Chcete viac podobných tém z podnikateľského prostredia?
Prihláste sa do nášho newslettra a budeme vám ich posielať pravidelne.
Rezervujte si konzultáciu a získajte na mieru ušité riešenie, ktoré ochráni váš majetok.

