Švarc systém na Slovensku: Kedy môže byť živnostník skutočne kontraktorom?

Musí byť predajca v obchodnom centre zamestnancom? Alebo môže za určitých okolností fungovať ako kontraktor? Hranica medzi závislou prácou a legitímnym kontraktorským vzťahom je v teórii možno jednoznačnejšie vytýčiteľná, ako sa môže zdať. Treba byť však opatrený. Pri nesprávnom nastavení spolupráce totiž môžu finančné dôsledky pri väčšom počte kontraktorov dosiahnuť až miliónové sumy.

Švarc systém patrí v súčasnosti medzi témy, ktoré v podnikateľskom prostredí vyvolávajú čoraz väčšiu neistotu. Peter Varga a Tomáš Demo sa mu preto venovali v ďalšom diele Highgate Talks. Ide zároveň o štvrtý podcast zo série, ktorou postupne otvárame témy novembrovej konferencie „Prečo a ako ostať na Slovensku?“.

V Highgate Group sa problematike švarc systému venujeme dlhodobo – právne, daňovo aj z pohľadu praktického fungovania firiem. Práve prax totiž ukazuje, že jednoduchá poučka „živnostník alebo s.r.o. namiesto zamestnanca = švarc systém“ nemusí dostatočne reflektovať komplexnosť problému.

Musí byť predajca v obchodnom centre zamestnancom?

Jedným z príkladov, na ktorých Peter Varga v poslednom období demonštroval hranice medzi závislou prácou a kontraktorským vzťahom, je predajca v obchodnom centre. Bežný pohľad môže smerovať k záveru, že človek, ktorý pracuje v konkrétnej predajni, musí byť z povahy svojej činnosti zamestnancom.

Podľa Petra Vargu však ani takáto situácia nemusí byť automaticky čierno-biela. Ten sa vo svojich posledných odborných prednáškach na rôznych fórach snažil demonštrovať za akých okolností takáto osoba môže byť kontraktorom.

Rozhodujúce je konkrétne nastavenie vzťahu a spôsob, akým spolupráca reálne funguje. Rozdiel môže byť napríklad medzi situáciou, keď firma pracovníkovi jednostranne určuje, kedy musí pracovať, a situáciou, keď sa ho pýta, kedy je schopný službu zabezpečiť. Význam môže mať aj to, či kontraktor pôsobí prostredníctvom vlastnej s.r.o. a aké právne a ekonomické dôvody stoja za takýmto nastavením.

Dôležitý je pritom totiž aj širší spoločenský a ekonomický kontext. Pravidlá regulujúce závislú prácu vznikali v určitých podmienkach trhu práce. Dnešná situácia môže byť výrazne odlišná, a preto podľa nás nemožno pri interpretácii práva úplne ignorovať ani aktuálnu ekonomickú realitu.

Práve na tieto otázky sme sa pozreli aj na našom Highgate Talks #50, venovanom švarc systému. V podcaste ukázali rôzne pohľady Petra Vargu a Tomáša Dema, že hranica medzi legitímnym kontraktorstvom a nelegálnym zamestnávaním zostáva v praxi významnou témou. Vypočujte si celý podcast tu:

Problém nie sú len pokuty od inšpektorátu práce

Pri diskusii o švarc systéme sa pozornosť často sústreďuje najmä na kontroly inšpektorátov práce. Pre podnikateľov však môže byť podstatne väčším problémom širší finančný dosah prípadného prekvalifikovania kontraktorského vzťahu.

Ak príslušné orgány vyhodnotia spoluprácu ako závislú činnosť, do hry môžu vstúpiť nielen sankcie podľa pracovnoprávnych predpisov, ale aj daňové a odvodové dôsledky.

Kontrolu môžu vykonávať alebo finančné nároky uplatňovať viaceré orgány a inštitúcie, od inšpektorátu práce cez finančnú správu až po Sociálnu a zdravotné poisťovne. Výsledkom môže byť povinnosť doplatiť daň, sociálne a zdravotné odvody, úroky z omeškania a ďalšie sankcie.

Pri väčších firmách preto prestáva ísť o zanedbateľné riziko.

V podcaste uvádzame modelový príklad IT firmy s desiatimi kontraktormi, z ktorých každý fakturuje približne 4 000 eur mesačne. Ak by boli takéto vzťahy spätne prekvalifikované a posudzovalo by sa viacročné obdobie, celková finančná expozícia môže podľa konkrétnych okolností presiahnuť aj milión eur.

Práve preto sa so švarc systémom stretávame aj pri M&A transakciách a právnych due diligence. Väčší počet kontraktorov môže byť v transakčnej dokumentácii identifikovaný ako významné riziko, ktoré následne ovplyvňuje rokovania medzi kupujúcim a predávajúcim.

Otázkou však zostáva nielen to, aké sankcie zákon teoreticky umožňuje, ale aj aké sankcie sa v praxi skutočne ukladajú a do akej miery môže byť kumulácia jednotlivých následkov primeraná.

Aj týmto otázkam sa v Highgate Group venujeme pri poradenstve klientom a pri odbornej diskusii o hraniciach švarc systému.

Môže mať švarc systém aj trestnoprávny rozmer?

Ešte citlivejšou otázkou je potenciálny presah do trestného práva.

Ide o oblasť, ktorá je v prípade švarc systému zatiaľ výrazne menej prebádaná. Nemožno preto paušálne tvrdiť, že využívanie kontraktorov automaticky vytvára trestnoprávnu zodpovednosť. Zároveň však podľa nás nie je vhodné túto rovinu úplne ignorovať.

Význam môže mať napríklad situácia, keď bol podnikateľ za konkrétne konanie už administratívne sankcionovaný, napriek tomu pokračuje v rovnakom modeli a vedome nerešpektuje závery príslušných orgánov.

Pre podnikateľské prostredie je problémom najmä neistota.

Firmy potrebujú vedieť, kde sa nachádza hranica medzi legitímnym podnikateľským rozhodnutím, správnym deliktom a potenciálnym trestnoprávnym problémom. Bez dostatočne predvídateľnej praxe sa podnikateľovi ťažko vyhodnocuje skutočné riziko jeho rozhodnutí.

Aj preto bude švarc systém samostatnou témou našej novembrovej konferencie „Prečo a ako ostať na Slovensku?“ Problematiku nechceme rozoberať iba cez dane či pracovné právo. Pozrieme sa aj na skúsenosti z praxe, reálne kontroly a sankcie a na hranicu, pri ktorej sa môže problém dostať do trestnoprávnej roviny.

Štát bojuje proti švarc systému. Zároveň kontraktorstvo ekonomicky zvýhodňuje

Jedným z najväčších paradoxov celej diskusie je rozdiel medzi deklarovaným bojom proti švarc systému a ekonomickým nastavením podnikania na Slovensku.

Štát na jednej strane sprísňuje niektoré sankcie a deklaruje záujem obmedzovať nelegálne zamestnávanie. Na druhej strane však daňový a odvodový systém môže pri určitých príjmových skupinách vytvárať výraznú ekonomickú motiváciu pracovať ako kontraktor namiesto zamestnanca. A štát to aj relatívne významne svojou nedávnou legislatívnou aktivitou podporuje.

Peter Varga v podcaste upozorňuje na viacero legislatívnych zmien z posledných rokov, ktoré túto asymetriu podporujú. Ide napríklad o rozdiely v daňovo-odvodovom zaťažení, nastavenie niektorých daňových úľav v prospech kontraktorov (napríklad daňové bonusy alebo odpočítateľné položky), zvýhodnenie kontraktorov pri starobnom dôchodku, či zvýhodnené zdanenie menších právnických osôb a dividend.

Výsledkom je systémový rozpor.

Ak chce štát švarc systém skutočne riešiť, samotné zvyšovanie sankcií nemusí stačiť. Najskôr by mal zodpovedať základnú otázku: aký model trhu práce chce podporovať?

Má byť kontraktorstvo legitímnou súčasťou flexibilnej ekonomiky alebo má byť väčšina vzťahov medzi firmou a fyzickou osobou presunutá do pracovnoprávneho režimu?

Odpoveď si vyžaduje súčasný pohľad pracovného práva, daňového a odvodového systému, trestného práva aj ekonomickej reality.

Viac o švarc systéme, kontrolách, reálnych sankciách a praktických možnostiach nastavenia spolupráce s kontraktormi budeme hovoriť 25. novembra 2026 na našej konferencii „Prečo a ako ostať na Slovensku?“

Sme Highgate Group, moderní poradcovia pre vaše právo, dane a účtovníctvo pod jednou strechou.

---

Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:

Peter Varga, e-mail: peter.varga@highgate.sk

Viac z oblasti švarc systému nájdete na našej webovej stránke v tejto sekcii: „Zamestnávanie“ živnostníkov (Švarc systém)

V prípade záujmu môžete odoberať náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách.

Svoje konkrétne otázky môžete adresovať na konzultácii s naším partnerom Petrom Vargom, ktorý sa špecializuje na oblasť finančnej regulácie a daňového práva. Konzultáciu si môžete objednať tu: