Keď klient povie, že jeho vec rieši polícia, môže ísť o niekoľko úplne odlišných situácií. Niekedy sa iba preveruje trestné oznámenie. Inokedy už bolo začaté trestné stíhanie, ale zatiaľ nie proti konkrétnej osobe. V ďalšom prípade je človek obvinený a o zákonnosť vyšetrovania sa zaujíma prokurátor. A hoci sa v bežnej reči medzi orgány trestného konania zaraďuje aj súd, zákon ho od orgánov činných v trestnom konaní zámerne oddeľuje.
Orgánmi činnými v trestnom konaní sú podľa Trestného poriadku prokurátor a policajt. Súd medzi ne nepatrí. Policajt vec preveruje a vyšetruje, prokurátor dozerá na zákonnosť prípravného konania a rozhoduje o ďalšom procesnom smerovaní veci. O vine a treste rozhoduje nezávislý súd. V prípravnom konaní však sudca rozhoduje o vybraných zásahoch do základných práv, napríklad o väzbe.
Toto rozdelenie nie je právnická slovná hra. Určuje, kto môže vykonať konkrétny úkon, kto môže preskúmať rozhodnutie policajta, komu sa predkladá dôkaz, kto podáva obžalobu a kto napokon rozhodne o vine. Ak sa klient obráti na nesprávny orgán alebo použije nesprávny procesný nástroj, aj vecne dobrý argument môže prísť neskoro alebo bez požadovaného účinku.
Trestný poriadok v § 10 ods. 1 používa stručnú definíciu: orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry zahŕňa pojem prokurátor aj príslušné orgány Európskej prokuratúry.
Pod pojmom policajt si netreba predstaviť každého príslušníka Policajného zboru ani uniformovanú hliadku. Ide o procesný pojem, ktorý § 10 ods. 8 až 10 Trestného poriadku napĺňa podľa druhu veci. Policajtom je najmä:
Presné určenie vecnej a miestnej príslušnosti býva pri ekonomickej trestnej činnosti, cezhraničných transakciách, podozreniach týkajúcich sa verejných financií alebo konania príslušníkov bezpečnostných zložiek samostatnou právnou otázkou. Pre klienta je však na začiatku dôležitejšie pochopiť funkciu orgánu než názov útvaru na hlavičke listu.
Trestného konania sa zúčastňuje viac osôb a inštitúcií: súd, obvinený, poškodený, zúčastnená osoba, svedkovia, znalci, obhajca alebo splnomocnenec poškodeného. To z nich automaticky nerobí orgány činné v trestnom konaní. Každý má inú úlohu, iné oprávnenia a iný priestor ovplyvniť výsledok. Práve preto sa v praxi najskôr pýtame, v akom procesnom postavení klient vystupuje, v akej fáze sa vec nachádza a kto má v tejto chvíli právomoc rozhodnú?
Policajt je spravidla prvým orgánom, s ktorým sa človek stretne. Prijíma a preveruje trestné oznámenie, zabezpečuje stopy, vypočúva osoby, vyžaduje dokumenty, priberá znalcov a vykonáva ďalšie úkony potrebné na objasnenie skutku. Jeho úlohou nie je za každú cenu potvrdiť verziu oznamovateľa ani vyrobiť prípad proti podozrivej osobe. Orgány činné v trestnom konaní majú rovnako starostlivo objasňovať okolnosti svedčiace proti osobe aj okolnosti v jej prospech. V praxi však kvalita výsledku závisí aj od toho, či sú podstatné fakty, dokumenty a súvislosti predložené zrozumiteľne a v správnom čase.
Toto je jeden z najčastejších omylov. Trestné stíhanie sa môže začať vo veci, teda pre konkrétny skutok, aj keď zatiaľ nie je dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchala určitá osoba. Až keď sú splnené zákonné podmienky vo vzťahu ku konkrétnej osobe, prichádza uznesenie o vznesení obvinenia.
Rozdiel je zásadný. Po vznesení obvinenia má obvinený plný súbor práv na obhajobu vrátane práva nevypovedať, zvoliť si obhajcu, navrhovať a predkladať dôkazy a podávať opravné prostriedky. Trestný poriadok pritom po novele č. 40/2024 Z. z. priznáva v § 33b významné práva na obhajobu aj podozrivému, a to už od prvého výsluchu alebo iného úkonu vykonaného voči nemu alebo v súvislosti s podozrením proti nemu.
Rozdiel medzi obvineným a obžalovaným, teda medzi prípravným konaním a konaním pred súdom, podrobnejšie vysvetľujeme v článku o tom, aký je rozdiel medzi obvineným a obžalovaným.
Vyšetrovanie prebieha pod dozorom prokurátora. Policajt mu predkladá rozhodnutia a spis v zákonom určených situáciách, plní jeho záväzné pokyny a na konci vyšetrovania mu vec odovzdáva na ďalšie rozhodnutie. Predstava, že polícia a prokuratúra sú dve úplne oddelené paralelné cesty, je preto nepresná.
Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku zároveň vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Na tento účel má rozsiahle oprávnenia.
Môže najmä:
Prokurátor teda nie je poštovou schránkou medzi políciou a súdom. Má dohliadať na zákonnosť, reagovať na nedostatky a po skončení vyšetrovania vyhodnotiť, či výsledky odôvodňujú podanie obžaloby alebo iný zákonný spôsob skončenia veci.
Ak obvinený, poškodený alebo zúčastnená osoba namieta prieťahy alebo iné nedostatky v postupe policajta, môže podľa § 210 Trestného poriadku kedykoľvek počas vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania požiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť a prokurátor je povinný preskúmať ju a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
Nejde o univerzálnu náhradu za sťažnosť proti konkrétnemu uzneseniu. Rozdiel medzi jednotlivými podaniami je praktický:
V dobre vedenej veci sa preto neposiela všeobecná sťažnosť na všetko. Najprv sa určí, čo chce klient procesne dosiahnuť, a až potom sa vyberie adresát, forma a načasovanie podania.
Súd je od polície a prokuratúry oddelený zámerne. Kým orgány činné v trestnom konaní trestnú vec odhaľujú, vyšetrujú a pripravujú na rozhodnutie, súd má byť nezávislým a nestranným orgánom, ktorý posudzuje obžalobu a vykonané dôkazy.
Po podaní obžaloby prokurátor už nevykonáva dozor nad súdom. Pred súdom zastupuje obžalobu a musí svoje tvrdenia dokazovať. Súd nie je viazaný tým, že policajt vzniesol obvinenie, ani tým, že prokurátor podal obžalobu. O vine môže rozhodnúť iba súd a až právoplatný odsudzujúci rozsudok prelamuje prezumpciu neviny.
Oddelenie súdu neznamená, že sa sudca objaví až na hlavnom pojednávaní. Sudca pre prípravné konanie rozhoduje tam, kde Trestný poriadok vyžaduje súdnu kontrolu zásahu do základných práv a slobôd. Typickým príkladom je rozhodovanie o väzbe, súdne rozhodnutie však zákon vyžaduje aj pri viacerých ďalších invazívnych úkonoch.
Sudca pre prípravné konanie nepreberá vedenie vyšetrovania. Jeho úlohou je rozhodovať o zákonom zverených otázkach a poskytovať nezávislú súdnu kontrolu tam, kde intenzita zásahu štátu takúto kontrolu vyžaduje.
Praktické rozlíšenie je napríklad také, že policajt vytvára a preveruje skutkový obraz, prokurátor kontroluje zákonnosť prípravného konania a rozhoduje, či a v akej podobe sa obvinenie dostane pred súd, súd nezávisle rozhoduje, či bolo obvinenie dokázané.
| Fáza | Hlavný procesný aktér | Čo sa v tejto fáze rieši | Čo býva dôležité pre klienta |
| Pred začatím trestného stíhania | Policajt pod dozorom prokurátora | Preverenie oznámenia a rozhodnutie, či vec odmietnuť, odložiť, postúpiť alebo začať trestné stíhanie | Presný opis skutku, zachovanie dôkazov, rozlíšenie faktov od domnienok a kontrola lehôt |
| Trestné stíhanie vo veci | Policajt pod dozorom prokurátora | Zisťovanie, čo sa stalo, aký trestný čin môže byť dotknutý a kto za skutok zodpovedá | Procesné postavenie osoby a riziko, že sa zo svedka stane podozrivý |
| Konanie po vznesení obvinenia | Policajt a dozorový prokurátor, pri vybraných otázkach sudca pre prípravné konanie | Vyšetrovanie voči konkrétnej osobe, návrhy dôkazov, opravné prostriedky a prípadné zásahy do práv | Obhajobná stratégia, právo nevypovedať, prístup k spisu, účasť obhajcu a včasné procesné návrhy |
| Skončenie prípravného konania | Prokurátor | Obžaloba alebo iný zákonný spôsob skončenia veci, napríklad zastavenie alebo odklon | Preštudovanie spisu, návrhy na doplnenie, náhrada škody a posúdenie alternatívneho skončenia |
| Konanie pred súdom | Nezávislý súd, prokurátor zastupuje obžalobu | Preskúmanie obžaloby, dokazovanie, rozhodnutie o vine, treste a podľa okolností aj o nároku poškodeného | Príprava dôkazov, výsluchy, právna argumentácia, záverečná reč a opravné prostriedky |
Obsah predvolania ani otázok polície nestačí hodnotiť izolovane. Tá istá osoba môže mať v priebehu veci rôzne postavenie a s ním spojené odlišné práva aj povinnosti.
Oznamovateľ upozornil na skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu. Nemusí byť zároveň poškodeným. Má práva spojené s vybavením oznámenia, ale automaticky nemá celý rozsah práv poškodeného. Platí pritom aj obrátená strana mince: vedome nepravdivé oznámenie proti konkrétnej osobe môže samo osebe naplniť znaky trestného činu, čomu sa venujeme v článku o krivom obvinení.
Poškodenému trestný čin spôsobil ujmu alebo škodu v zmysle zákona. Podľa § 46 Trestného poriadku môže navrhovať dôkazy, za zákonných podmienok nazerať do spisu, zúčastňovať sa určených úkonov a uplatniť nárok na náhradu škody. Nárok treba uplatniť riadne, včas, zrozumiteľne a v konkrétnej výške. Všeobecná veta, že „žiadam nahradiť všetku škodu“, spravidla nepostačuje.
Svedok vypovedá o tom, čo vnímal. Spravidla má povinnosť dostaviť sa a vypovedať pravdu, zákon však pozná prípady zákazu výsluchu a v § 130 aj právo odoprieť výpoveď. Ak môže odpoveď vystaviť svedka alebo jemu blízku osobu riziku trestného stíhania, nie je rozumné túto otázku riešiť improvizáciou až počas výsluchu.
Podozrivý je osoba, voči ktorej existuje podozrenie, ale ešte jej nebolo vznesené obvinenie. Podľa § 33b Trestného poriadku jej patria práva na obhajobu v podstate v rozsahu práv obvineného, a to už od prvého výsluchu alebo iného úkonu vykonaného voči nej alebo v súvislosti s podozrením.
Obvineným sa osoba stáva po vznesení obvinenia. Má právo vyjadriť sa ku skutku a dôkazom, ale aj právo nevypovedať. Môže si zvoliť obhajcu, predkladať a navrhovať dôkazy, podávať žiadosti a opravné prostriedky a žiadať účasť obhajcu na zákonom určených úkonoch. V prípadoch povinnej obhajoby, ak si obhajcu nezvolí, ustanoví mu ho súd, teda ex offo.
Trestná vec môže zasiahnuť majetok osoby alebo firmy, ktorá nie je obvinená. Podnik môže byť poškodeným, držiteľom požadovaných dokumentov, zamestnávateľom svedkov alebo osobou, ktorej majetok bol zaistený. Za zákonných podmienok môže byť trestne stíhaná aj právnická osoba. Pri firemných prípadoch preto treba oddeliť záujmy spoločnosti, konateľa, zamestnancov, spoločníkov a ďalších dotknutých osôb.
Najväčšie riziko prvého výsluchu je, že človek predpokladá, že je iba svedkom, a bez prípravy začne vysvetľovať širšie okolnosti. Až z otázok zistí, že orgány preverujú aj jeho vlastné konanie. Pred úkonom preto treba poznať procesné postavenie, predmet výsluchu a hranice povinnosti vypovedať.
Aby bolo jasné, ako sa jednotlivé pravidlá reťazia v praxi, tu je modelový scenár. Konateľ dostane predvolanie na podanie vysvetlenia. V predvolaní je uvedené len číslo konania a poučenie. Firma zároveň dostala výzvu na vydanie zmlúv a účtovných dokladov za tri roky a bývalý obchodný partner medzitým rozposlal klientom e-mail o podvode.
Postup, ktorý dáva zmysel:
1. Zistiť procesné postavenie a fázu veci. Pred úkonom treba vedieť, či ide o postup pred začatím trestného stíhania, o stíhanie vo veci alebo už o konanie proti konkrétnej osobe, a či je konateľ predvolaný ako svedok, alebo ako podozrivý s právami podľa § 33b.
2. Oddeliť pozíciu firmy a pozíciu konateľa. Firma môže byť poškodeným aj adresátom výzvy na vydanie dokladov. Záujmy spoločnosti a jej štatutára nemusia byť totožné, čo sa premieta aj do voľby zastúpenia.
3. Pripraviť vydanie dokumentov v štruktúrovanej podobe. Doklady sa neodovzdávajú ako neusporiadaná kopa. Vhodné je pripraviť zoznam, časovú os a vysvetlenie ekonomickej logiky transakcií.
4. Nezasahovať do dôkazov a zachovať metadáta. Mazanie alebo upratovanie e-mailov a účtovných záznamov je samostatné riziko, ktoré býva zistiteľné.
5. Riešiť reputačný útok samostatným nástrojom. Rozposielanie nepravdivých tvrdení klientom sa nerieši v trestnom spise proti firme, ale nástrojmi na ochranu dobrej povesti firmy, prípadne posúdením, či nejde o trestný čin ohovárania.
6. Sledovať, kto v danej chvíli rozhoduje. Ak vec viazne, adresátom nie je vyšetrovateľ, ale dozorový prokurátor prostredníctvom žiadosti podľa § 210.
Kľúčové sú poradie a rýchlosť. Prvý úkon totiž vytvára zápisnicu, s ktorou sa pracuje po celý zvyšok konania.
Prvý kontakt nemusí znamenať obvinenie. Netreba ho však podceňovať. Skoré rozhodnutia ovplyvňujú, čo sa dostane do zápisnice, ako sa zabezpečia dokumenty a či sa zachovajú procesné lehoty.
1. Zistite svoje procesné postavenie. Pýtajte sa, či ste predvolaný ako svedok, poškodený, podozrivý alebo obvinený a akej veci sa úkon týka.
2. Uschovajte predvolanie a rozhodnutia. Zaznamenajte dátum a spôsob doručenia. Od doručenia môžu plynúť krátke lehoty.
3. Neodstraňujte ani neupravujte dokumenty. Zachovajte e-maily, účtovné podklady, správy, zmluvy, záznamy aj ich metadáta.
4. Vytvorte časovú os. Oddeľte to, čo viete z vlastnej skúsenosti, od toho, čo ste počuli od iných alebo iba predpokladáte.
5. Pred výsluchom si ujasnite riziká. Svedok má iné povinnosti než podozrivý alebo obvinený. Všeobecná rada „vždy vypovedajte“ alebo „nikdy nevypovedajte“ je bez znalosti prípadu nebezpečná.
6. Čítajte zápisnicu pred podpisom. Žiadajte opravu nepresností a uistite sa, že zápisnica zachytáva zmysel vašej výpovede, nielen približnú formuláciu.
7. Nekontaktujte unáhlene druhú stranu. V citlivej veci môže taký kontakt ohroziť dôkazy, vyvolať obvinenie z nátlaku alebo zhoršiť vyjednávaciu pozíciu.
Advokát nemôže garantovať, že policajt začne trestné stíhanie, že prokurátor podá obžalobu alebo že súd rozhodne určitým spôsobom. Nemôže orgánom prikázať, aký záver majú prijať. Môže však výrazne ovplyvniť kvalitu procesnej obrany alebo zastupovania tým, že:
Pri trestnej veci sa nepozeráme iba na otázku, ktorý paragraf môže byť dotknutý. Najmä pri podnikateľoch, spoločníkoch, investoroch a firmách býva trestné konanie súčasťou širšieho konfliktu. Súčasne môže prebiehať obchodný spor, daňová kontrola, civilné vymáhanie, interné preverovanie, spor o vlastníctvo alebo reputačná kríza.
Postup preto skladáme vo vrstvách:
Keďže trestná vec podnikateľa takmer nikdy nestojí sama, spolupracujeme pri nej s tímom pre právo obchodných spoločností aj s daňovým tímom.
Podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku nimi sú prokurátor a policajt. Vo veciach patriacich do pôsobnosti Európskej prokuratúry zákon zahŕňa aj príslušné orgány Európskej prokuratúry.
Nie. Súd je samostatný, nezávislý a nestranný orgán. Rozhoduje o vine a treste a v prípravnom konaní vykonáva súdnu kontrolu v zákonom určených otázkach, napríklad pri rozhodovaní o väzbe.
Vyšetrovateľ vykonáva vyšetrovanie a zabezpečuje dôkazy. Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti prípravného konania, môže dávať záväzné pokyny a po skončení vyšetrovania rozhoduje o podaní obžaloby alebo o inom zákonnom postupe.
Áno. Podľa § 230 ods. 2 Trestného poriadku má prokurátor v rámci dozoru právomoc rušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia policajta, vrátiť vec na doplnenie, odňať vec policajtovi a prikázať ju inému alebo nariadiť vedenie vyšetrovania.
Obvinenie sa v prípravnom konaní vznáša uznesením, spravidla policajtom, ak sú splnené zákonné podmienky. O vine však rozhoduje výlučne súd. Vznesenie obvinenia ani podanie obžaloby neznamenajú, že osoba je vinná.
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba môžu podľa § 210 Trestného poriadku požiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta, najmä pre prieťahy alebo iné nedostatky. Proti konkrétnym uzneseniam môže byť prípustná sťažnosť. Vždy treba rozlíšiť, ktorý nástroj je pre daný problém určený.
Obvinený, obhajca, poškodený, splnomocnenec a ďalšie zákonom určené osoby majú podľa § 69 Trestného poriadku právo nazerať do spisu. V prípravnom konaní môže byť toto právo zo závažných dôvodov dočasne obmedzené, zákon však upravuje aj možnosť preskúmania dôvodnosti odmietnutia.
Po novele č. 40/2024 Z. z. priznáva § 33b Trestného poriadku podozrivému práva na obhajobu v podstate v rozsahu práv obvineného, a to už od prvého výsluchu alebo iného úkonu vykonaného voči nemu alebo v súvislosti s podozrením. Patrí sem najmä právo na primerané vysvetlenie podozrenia, právo odoprieť výpoveď a právo na obhajcu.
Nie pri každom svedeckom výsluchu. Konzultácia je však vhodná, ak sa otázky môžu týkať aj vášho vlastného konania, podnikania, daňových povinností, zodpovednosti blízkej osoby alebo citlivých interných informácií. Advokát pomôže určiť hranicu medzi povinnosťou vypovedať a zákonným právom výpoveď odoprieť.
Áno. Firma môže byť poškodeným, môže disponovať dôležitými dôkazmi alebo môže byť dotknutá zaistením majetku. Za splnenia zákonných podmienok môže byť trestne stíhaná aj právnická osoba. Záujmy firmy a jej štatutára pritom nemusia byť vždy totožné.
Otázka, kto je orgánom činným v trestnom konaní, vyzerá ako teoretická definícia. V praxi však rozhoduje o tom, komu má klient adresovať svoje podanie, aký nástroj má použiť a dokedy. Policajt a prokurátor vedú prípravné konanie, súd rozhoduje o vine. Každý z týchto orgánov reaguje na iný typ argumentu. Ak ste dostali predvolanie, uznesenie o vznesení obvinenia alebo výzvu na vydanie dokumentov, prípadne riešite postup polície či prokuratúry, oplatí sa poznať svoje postavenie ešte pred prvým podstatným úkonom. Rovnako to platí, ak chcete podať trestné oznámenie, zastupovať poškodenú firmu alebo koordinovať trestnú vec s obchodným, daňovým či majetkovým sporom. V Highgate posúdime procesnú situáciu, dôkazy, lehoty aj širšie riziká a navrhneme postup, ktorý bude právne obhájiteľný a prakticky použiteľný pre vás aj pre vaše podnikanie. Obrátiť sa môžete priamo na Tomáša Dema alebo si rezervovať konzultáciu.
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk
Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk
