Emisie tokenizovaných akcií a dlhopisov už aj na Slovensku? DLT Nariadenie


Warning: Invalid argument supplied for foreach() in /var/www/html/wp-content/themes/hello-elementor-child/am-shortcodes.php on line 973
Domov > Články a aktivity > Emisie tokenizovaných akcií a dlhopisov už aj na Slovensku? DLT Nariadenie

Tokenizáciu aktív sme v slovenskom právnom prostredí skúšali už viackrát. Či už to bolo štandardné STO (security token offering) alebo pri distribúcii tokenov reprezentujúcich špecifické hodnoty. Vždy sme však museli kreatívne nastavovať režim emisie z právneho, ako aj daňovo-účtovného hľadiska, a to tak, aby bol dostatočne flexibilný pre potreby transferov na príslušnej DLT a nepredstavoval neprimeranú daňovú a administratívnu záťaž. Zároveň sme o právnych a daňových aspektoch tokenizácie aktív už čo to napísali (napríklad tu: https://cryptotaxlaw.sk/) a odprednášali, a to aj v rámci daňovej platformy na úrovni Ministerstva financií SR. Tokenizácia aktív je tak pre nás aktuálnou témou. A preto nás veľmi teší iniciatíva EÚ a jej najnovší, už hmatateľný legislatívny počin v tejto oblasti.

Odo dňa 23.3.2023 sa v EÚ uplatňuje tzv. Nariadenie o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií („DLT Nariadenie“)[1], ktorým sa zavádza pilotný režim pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií („DLT“) a ktorého cieľom je otestovať obchodovanie a vyrovnávanie transakcií s kryptoaktívami, ktoré sa kvalifikujú ako finančné nástroje (tzv. tokenizované finančné nástroje). Zatiaľ čo doposiaľ boli emisie tokenizovaných finančných nástrojov v EÚ možné len dokým ich upravovali a umožňovali právne poriadky členských štátov, DLT Nariadenie vytvára  právny rámec pre ich realizáciu naprieč EÚ. Pomôže to nielen emitentom, ale aj poradcom, ktorí sa tak môžu spoliehať na harmonizovanú právnu úpravu a nemusia skúmať príslušnú legislatívu v každom členskom štáte, kde sa má distribúcia alebo emisia realizovať. 

Čo sú to tokenizované finančné nástroje (napríklad tokenizované akcie alebo dlhopisy)?

V prvom rade je potrebné vnímať snahy EÚ (aj mimo MiCA[2]) definovať základne pojmy, čím sa zhmotňuje jasný signál zámeru EÚ o komplexné a uniformné legislatívne uchopenie ekonomických transakcií v rámci „krypto sveta“. DLT Nariadenie preto, aj keď pomerne technicky komplikovane, definuje DLT ako druh technológie. Uvádza, že ide o „distribuovanú databázu transakcií“, ktorá predstavuje informačný archív, v ktorom sa uchovávajú záznamy o transakciách a ktorý je zdieľaný v súbore sieťových uzlov DLT a synchronizovaný medzi sieťovými uzlami DLT, pričom využíva mechanizmus konsenzu (pravidlá a postupy, na základe ktorých sa dosiahne dohoda medzi sieťovými uzlami DLT o tom, že transakcia je overená). V zjednodušenej reči, Národná banka Slovenska DLT popisuje ako technológiu, ktorá umožňuje zdieľanie záznamov v počítačovej sieti.[3] Jedným z najznámejších typov DLT je Blockchain.

Z finančno-regulačného hľadiska DLT Nariadenie významne zasahuje do niektorých základných koncepcií finančného práva. DLT Nariadenie totiž upravuje smernicu MiFID II[4], a to stanovením nového typu finančného nástroja. Za finančný nástroj sa považuje aj taký finančný nástroj, ktorý je emitovaný prostredníctvom technológie distribuovanej databázy transakcií. Keďže ide o veľkú koncepčnú zmenu, DLT Nariadenie zavádza len tzv. pilotný režim. Jeho výsledky sa budú postupne analyzovať, čo bude mať za následok prípadné ďalšie legislatívne úpravy.  

Zároveň sa však DLT Nariadenie  nebude vzťahovať na všetky finančné nástroje, ale iba také, ktoré DLT Nariadenie vymedzuje nasledovne:

            (a) Akcie (s obmedzením maximálnej alebo predbežnej trhovej kapitalizácie ich emitenta);

            (b) Dlhopisy, iné formy sekuritizovaného dlhu alebo nástroje peňažného trhu (obmedzenia spočívajú predovšetkým v maximálnej výške emisie a taký finančný nástroj nemôže obsahovať derivát); a

            (c) Niektoré akcie alebo podiely tzv. UCITS fondov

(„Tokenizované finančné nástroje“).

V praxi to znamená, že v slovenskom právnom prostredí by malo byť možné v rámci DLT emitovať len vyššie uvedené Tokenizované finančné nástroje.

Právny rámec pre emisie Tokenizovaných finančných nástrojov

DLT Naradenie kreuje tzv. trhovú infraštruktúru DLT, ktorá má existovať paralelne popri infraštruktúre obchodovania a vyrovnania obchodov s existujúcimi finančnými nástrojmi. Táto nová infraštruktúra sa skladá z nasledovných systémov:

            (a) Multilaterálny obchodný systém DLT („DLT MTF“), ktorý predstavuje multilaterálny obchodný systém, ktorý prijíma na obchodovanie len Tokenizované finančné nástroje;

            (b) DLT systém vyrovnania („DLT SS“), ktorý predstavuje systém vyrovnania, ktorý vyrovnáva transakcie s Tokenizovanými finančnými nástrojmi proti zaplateniu alebo proti dodaniu; a

            (c) DLT systém obchodovania a vyrovnania („DLT TSS“), ktorý kombinuje služby poskytované systémom DLT MTF a systémom DLT SS.

Tokenizované finančné nástroje budú môcť byť prijaté na obchodovanie na DLT MTF, resp. DLT TSS, pričom vyrovnanie týchto finančných nástrojov bude prebiehať na DLT SS, resp. DLT TSS. Emisie a následné obchodovanie s Tokenizovanými finančnými nástrojmi budú podliehať aktuálnej regulácii, ktorá sa vzťahuje aj na „netokenizované“ finančné nástroje (predovšetkým Nariadenie o centrálnych depozitároch[5] a Nariadenie o trhoch s finančnými nástrojmi[6]), avšak DLT Nariadenie umožňuje za určitých okolností aplikovať niektoré výnimky. Medzi najdôležitejšie výnimky tohto pilotného režimu patrí:

            (a) Vylúčenie povinnosti oznamovať úplné a presné podrobné údaje o transakciách s finančnými nástrojmi.

            (b) Vylúčenie ustanovení o zaknihovanej podobe, prevodnom príkaze a účte cenných papierov. DLT Nariadenie teda nevytvára samostatnú kategóriu „tokenizovanej“ podoby cenného papiera, ale v prípade, ak je zaknihovaná podoba v zmysle právneho poriadku členského štátu nezlučiteľná s DLT, nemusí sa pre účely Tokenizovaných finančných nástrojov aplikovať.

            (c) Vylúčenie ustanovení o finančnom vyrovnaní. Vyrovnanie Tokenizovaných finančných nástrojov bude možné aj prostredníctvom bezhotovostných peňazí, a to aj v tokenizovanej forme alebo tiež prostredníctvom tokenov elektronických peňazí.

Kto bude prevádzkovať a zabezpečovať infraštruktúru pre emisie tokenizovaných finančných nástrojov?

Na prevádzkovanie DLT systémov bude nutné získať povolenie Národnej banky Slovenska. O prevádzkovanie DLT MTF, resp. DLT TSS bude môcť požiadať napríklad obchodník s cennými papiermi alebo burza. O prevádzkovanie DLT SS bude môcť požiadať centrálny depozitár. Zároveň, aj iné právnické osoby budú môcť požiadať o udelenie povolenia na prevádzkovanie DLT systémov, ak zároveň požiadajú aj o príslušné „paralelné“ povolenia (v ne-DLT prostredí), napr. pre obchodníka s cennými papiermi alebo centrálneho depozitára (budú však môcť žiadať o povolenie aj v takom rozsahu, ktorý im bude stačiť na pôsobenie výlučne v DLT prostredí). 

Osobitné povolenia na prevádzkovanie DLT systémov budú platné v celej EÚ, a to však len na obdobie šiestich rokov, vzhľadom na to, že DLT Nariadenie predstavuje testovací režim pre emisie Tokenizovaných cenných papierov.

Pre koho budú v praxi emisie Tokenizovaných finančných nástrojov určené?

Ako vyplýva z vyššie uvedeného DLT Nariadenie vytvára pilotný režim spočívajúci vo vytvorení infraštruktúr, ktoré sú paralelné existujúcim infraštruktúram na súčasnom finančnom trhu (depozitár, MTF). Zároveň, využiteľnosť tohto pilotného režimu v jednotlivých členských štátoch môže variovať v závislosti od toho, aká úprava tokenizovaných finančných nástrojov v národnej legislatíve jednotlivých členských štátov už existuje. Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“) vo svojom stanovisku k DLT pilotnému režimu[7] z 27.9.2022 konštatuje[8] okrem iného, že:

            (a) DLT Nariadenie by malo umožňovať nielen tokenizáciu už existujúcich (emitovaných) finančných nástrojov, ale aj emisiu nových „od počiatku“ Tokenizovaných finačných nástrojov; a

            (b) DLT Nariadenie umožní aj OTC obchodovanie Tokenizovaných finančných nástrojov.

Motiváciou pre účastníkov finančného trhu na využitie DLT infraštruktúry za účelom emisie Tokenizovaných finančných nástrojov, resp. ich obchodovania môže byť predovšetkým: (i) transparentnosť, (ii) odstránenie potreby sprostredkovania (zjednodušenie priameho prístupu na sekundárne trhy), a (iii) efektívnosť (napr. realizácia transakcií v reálnom čase).

Zmena Zákona o cenných papieroch

Za účelom implementácie zmeny smernice MiFID II do slovenského právneho poriadku bola 23.2.2023 do NR SR predložená novela Zákona o cenných papieroch[9], ktorá okrem iného stanovuje, že za finančné nástroje sa považujú aj také finančné nástroje, ktoré sú vydávané prostredníctvom technológie distribuovanej databázy transakcií. Navrhovaná účinnosť novely je 1.7.2023. Slovenská republika teda v tomto rozsahu využila možnosť predĺženia lehoty na zosúladenie svojho právneho poriadku s DLT Nariadením účinným od 23.3.2023.


[1] Celým názvom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/858 z 30. mája 2022 o pilotnom režime pre trhové infraštruktúry založené na technológii distribuovanej databázy transakcií a o zmene nariadení (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 909/2014 a smernice 2014/65/EÚ

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o trhoch s kryptoaktívami a o zmene smernice (EÚ) 2019/1937

[3] https://nbs.sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/technologia-distribuovanych-zaznamov-dlt/

[4] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ

[5] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z  23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012

[6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z  15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012

[7] https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/esma70-460-111_report_on_the_dlt_pilot_regime.pdf

[8] Stanovisko nie je právne záväzné, ale umožňuje nám lepšie porozumieť účelu a možnostiam, ktoré DLT Nariadenie prináša.

[9] https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=9153

Ak vás táto téma zaujíma, neváhajte nás kontaktovať.

Ďalšie články

KONTAKT

Potrebujete pomôcť alebo poradiť?

Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk

Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk

Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk