Súdne poplatky môžu byť pre mnohých ľudí aj firmy prekážkou pri uplatňovaní alebo ochrane ich práv. Práve preto slovenské právo pozná inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorý má zabezpečiť, aby sa na súd mohol obrátiť aj ten, kto si poplatok vzhľadom na svoje finančné, sociálne alebo majetkové pomery nemôže dovoliť. O oslobodenie je spravidla potrebné požiadať a súd následne posudzuje, či sú splnené zákonné podmienky, najmä či nejde o svojvoľné alebo zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. V právnom článku od Highgate sa pozrieme na to, kto môže žiadať o oslobodenie od súdnych poplatkov, kedy môže byť priznané úplne alebo len čiastočne, aké dokumenty je vhodné k žiadosti priložiť a na čo si dať pozor v praxi. Vysvetlíme aj rozdiel medzi oslobodením priznaným súdom a prípadmi, keď oslobodenie vyplýva priamo zo zákona. Téma je dôležitá nielen pre bežných občanov, ale aj pre podnikateľov, zamestnancov či právnické osoby, ktoré zvažujú súdny spor a potrebujú vedieť, aké náklady ich môžu čakať.
Súdny poplatok je zákonom stanovená platba, ktorá sa uhrádza za určité konania alebo úkony súdu. Typicky ide napríklad o podanie žaloby, návrhu, odvolania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti o vykonanie konkrétneho úkonu. Poplatky sa vyberajú podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a podľa sadzobníka, ktorý je jeho prílohou. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok vzniká spravidla už podaním návrhu alebo žaloby na súd. V niektorých prípadoch môže vzniknúť aj spísaním podania do zápisnice pred súdom, vydaním rozhodnutia o dedičstve alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd uloží povinnosť poplatok zaplatiť. Ak poplatník poplatok nezaplatí hneď pri podaní, súd ho zvyčajne vyzve na úhradu v určenej lehote. Nezaplatenie súdneho poplatku môže mať vážne následky, napríklad zastavenie konania, ak zákon neustanovuje výnimku alebo ak nejde o osobu či konanie oslobodené od poplatku.
Od súdnych poplatkov nemusí byť oslobodený každý, kto má finančné problémy. Slovenské právo pozná viacero situácií, keď sa poplatok neplatí vôbec alebo keď o odpustení poplatku rozhodne súd. V praxi sa najčastejšie stretávame s tromi formami oslobodenia: oslobodením priamo zo zákona, oslobodením priznaným súdom a oslobodením v súvislosti s právnou pomocou poskytovanou Centrom právnej pomoci.
Pri oslobodení zo zákona nemusí človek súd osobitne presviedčať, že nemá peniaze na zaplatenie poplatku. Oslobodenie vyplýva priamo zo zákona o súdnych poplatkoch. To znamená, že ak konkrétne konanie alebo konkrétna osoba spadá pod zákonnú výnimku, súdny poplatok sa neplatí.
Zákon rozlišuje najmä dva typy zákonného oslobodenia.
1. Prvým je oslobodenie podľa druhu konania. Ide napríklad o niektoré konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, osvojenia, spôsobilosti na právne úkony, sociálneho poistenia, dávok, pomoci v hmotnej núdzi, zdravotnej starostlivosti, výživného medzi rodičmi a deťmi alebo žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
2. Druhým typom je oslobodenie podľa osoby, ktorá návrh alebo žalobu podáva. Zákon oslobodzuje napríklad štát, niektoré verejné inštitúcie, obce a vyššie územné celky v určitých veciach, ale aj vybrané skupiny žalobcov. Pre bežných ľudí sú dôležité najmä prípady, keď je oslobodený žalobca v niektorých pracovnoprávnych sporoch, navrhovateľ v konaní o určenie alebo zvýšenie výživného, maloleté dieťa v konaniach o určenie rodičovstva, poškodený pri náhrade škody spôsobenej trestným činom alebo spotrebiteľ, ktorý sa domáha ochrany svojich práv.
Príklad: Ak rodič podáva návrh na určenie výživného pre dieťa, nejde o bežnú žalobu o peniaze. Zákon takýto typ veci zvýhodňuje, pretože ide o ochranu dieťaťa a zabezpečenie jeho základných potrieb.
Dôležité je, že zákonné oslobodenie sa pri niektorých prípadoch vzťahuje aj na ďalšie štádiá konania, napríklad na odvolanie, dovolanie, obnovu konania, kasačnú sťažnosť, výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Neznamená to však automaticky, že človek nikdy nebude znášať žiadne iné náklady konania. Súdny poplatok je len jedna časť nákladov spojených so súdnym sporom.
Druhou možnosťou je oslobodenie, o ktorom rozhoduje samotný súd. Využíva sa vtedy, keď človek alebo firma síce nespadá pod zákonné oslobodenie, ale zaplatenie súdneho poplatku by bolo vzhľadom na ich pomery neprimerane zaťažujúce.
Napríklad, človek podá žalobu a súdny poplatok by bol niekoľko stoviek eur. Ak má nízky príjem, platí nájom, stará sa o deti a nemá úspory ani majetok, môže požiadať súd, aby ho od poplatku oslobodil. Súd však bude chcieť vidieť doklady, nestačí iba všeobecné tvrdenie, že nemám peniaze. Pri žiadosti o oslobodenie je preto vhodné priložiť najmä potvrdenie o príjme, rozhodnutie o dávkach alebo dôchodku, výpisy z účtu, doklady o bývaní, úveroch, výdavkoch na deti, zdravotných výdavkoch a prípadne aj prehľad majetku. Čím konkrétnejšie sú pomery preukázané, tým ľahšie môže súd posúdiť, či je oslobodenie namieste.
Treťou situáciou je oslobodenie súvisiace s právnou pomocou poskytovanou Centrom právnej pomoci. Ide o štátnu inštitúciu, ktorá pomáha ľuďom, ktorí si pre nedostatok finančných prostriedkov nemôžu dovoliť právnika. Centrum môže poskytnúť právne poradenstvo a v niektorých prípadoch aj zastupovanie pred súdom prostredníctvom určeného advokáta alebo zamestnanca Centra.
Napríklad, ak človek rieši spor, nemá dostatočný príjem, nemá majetok, z ktorého by si vedel zaplatiť advokáta, a jeho prípad nie je zjavne bez šance na úspech, môže požiadať Centrum právnej pomoci. Ak mu Centrum nárok prizná, môže to mať význam nielen pre zabezpečenie právnika, ale aj pre oslobodenie od súdneho poplatku. Pri právnej pomoci je dôležité myslieť na lehoty. Žiadosť na Centrum právnej pomoci treba podať včas, ideálne ešte pred podaním žaloby alebo pred uplynutím lehoty na odvolanie či iný procesný úkon. Ak hrozí zmeškanie lehoty, zákon umožňuje požiadať aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci.
Pre bežného človeka je teda najpraktickejšie položiť si tri otázky: patrí moja vec medzi prípady oslobodené priamo zo zákona, viem súdu preukázať, že poplatok vzhľadom na moje pomery nedokážem zaplatiť, alebo môžem požiadať Centrum právnej pomoci? Odpoveď na tieto otázky často rozhodne o tom, či bude potrebné súdny poplatok zaplatiť hneď, či bude možné žiadať jeho odpustenie, alebo či sa poplatok nebude platiť vôbec.
Súdny poplatok sa neplatí vtedy, keď to priamo stanovuje zákon. V takom prípade nejde o odpustenie právneho poplatku na základe žiadosti, ale o zákonnú výnimku. Človek teda nemusí osobitne dokazovať svoje príjmy alebo majetok tak, ako pri oslobodení priznanom súdom. Treba však rozlišovať dve situácie. Niekedy je od poplatku oslobodené celé konanie, napríklad konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti. Inokedy je oslobodená iba konkrétna osoba, napríklad žalobca v určitom type sporu. Zákon č. 71/1992 Zb. tieto prípady upravuje najmä v § 4.
Od súdneho poplatku sú oslobodené viaceré konania, ktoré sa týkajú detí, ich ochrany a osobného stavu človeka. Zákon výslovne uvádza napríklad konanie o ustanovení opatrovníka, veci starostlivosti súdu o maloletých, návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, veci osvojenia a povolenie uzavrieť manželstvo. Od poplatku je oslobodené aj konanie o spôsobilosti na právne úkony.
V praxi to znamená, že poplatok sa spravidla neplatí napríklad pri návrhoch týkajúcich sa zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti, úpravy styku rodiča s dieťaťom, rozhodovania o rodičovských právach a povinnostiach alebo pri niektorých konaniach o osvojení. Zmyslom tejto výnimky je, aby sa rozhodovanie o dieťati nekomplikovalo tým, že rodič alebo iná oprávnená osoba najskôr musí zaplatiť súdny poplatok. Pozor však, nie každá rodinná vec je automaticky bez poplatku. Napríklad samotné konanie o rozvod manželstva má vlastný poplatkový režim. To, že sa v rozvodovom konaní riešia aj maloleté deti, ešte neznamená, že každý úkon súvisiaci s rozvodom je bez poplatku.
Súdny poplatok sa zo zákona neplatí ani vo viacerých veciach, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia, dávok, zdravotného poistenia alebo zdravotnej starostlivosti. Zákon medzi oslobodené konania zaraďuje veci zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, preukazov ŤZP, parkovacích preukazov, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pre bežného človeka to môže znamenať napríklad spor o dôchodok, nemocenské dávky, dávku v nezamestnanosti, pomoc v hmotnej núdzi, opatrovateľský príspevok, preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nárok súvisiaci so zdravotnou starostlivosťou. Ak vec patrí do niektorej zo zákonom uvedených kategórií, súdny poplatok sa neplatí preto, že ide o zákonné oslobodenie, nie preto, že by súd najskôr skúmal finančnú situáciu žalobcu. Aj tu je však dôležité posúdiť konkrétny typ konania. Nie každý spor, ktorý sa človeku javí ako sociálny alebo zdravotný, musí automaticky patriť pod zákonné oslobodenie. Rozhodujúce je, či konkrétna vec spadá pod znenie zákona.
Niektoré verejnoprávne a správne veci sú tiež oslobodené od súdnych poplatkov. Zákon výslovne uvádza napríklad volebné veci, žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, kompetenčnú žalobu a konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou. Pre bežných ľudí je prakticky dôležitá najmä žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Môže ísť o situáciu, keď úrad nekoná, nerozhoduje alebo dlhodobo nevybavuje vec, hoci by podľa zákona konať mal. V takom prípade zákon umožňuje obrátiť sa na správny súd bez platenia súdneho poplatku za tento typ konania. Zákon zároveň oslobodzuje aj niektoré osoby v špecifických správnych veciach. Napríklad žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je od poplatku oslobodený. Rovnako sú v určitých konaniach oslobodení aj príslušníci ozbrojených a bezpečnostných zložiek, ak ide o správnu žalobu proti rozhodnutiam služobných orgánov týkajúcim sa skončenia služobného pomeru a súvisiacich nárokov. Neplatí teda, že každá žaloba proti úradu je automaticky bez poplatku. Oslobodenie sa vzťahuje len na tie správne alebo verejnoprávne veci, ktoré zákon výslovne uvádza.
Osobitne významné sú výnimky, ktoré chránia ľudí v citlivých životných situáciách. Zákon oslobodzuje konania vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Okrem toho je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, pri uplatnení úrokov z omeškania s platením výživného a aj v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.
Pre zamestnanca to môže byť veľmi dôležité. Ak sa napríklad bráni proti neplatnej výpovedi alebo sa domáha nárokov zo skončeného pracovného pomeru, súdny poplatok pre neho nemusí byť prekážkou v prístupe k súdu. Naopak, ak by žalobu podával zamestnávateľ, zákonné oslobodenie pre zamestnanca sa na neho nevzťahuje.
Ak človek alebo firma nie je oslobodená od súdneho poplatku priamo zo zákona, stále môže požiadať súd o individuálne oslobodenie. Oslobodenie však súd neprizná automaticky. Treba podať návrh a vysvetliť, prečo by zaplatenie poplatku bolo vzhľadom na finančnú, majetkovú alebo sociálnu situáciu neprimerané.
Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku sa podáva tomu súdu, ktorý má rozhodovať vo veci alebo ktorý už konanie vedie. Môže byť súčasťou žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania alebo iného podania, za ktoré vzniká poplatková povinnosť. Môže sa podať aj samostatne, najmä ak súd už účastníka vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. V návrhu nestačí iba uviesť, že poplatník nemá peniaze. Súd potrebuje vidieť konkrétne údaje a doklady. Posudzuje najmä to, či strana reálne vie poplatok zaplatiť bez toho, aby jej to znemožnilo alebo výrazne sťažilo prístup k súdu.
Najlepšie je podať návrh na oslobodenie od súdneho poplatku už spolu s podaním, za ktoré sa má poplatok platiť. Typicky pôjde o žalobu, návrh na začatie konania, odvolanie alebo iný procesný úkon. Súd tak hneď od začiatku vie, že poplatník žiada, aby poplatok nemusel zaplatiť vôbec alebo aby ho zaplatil len čiastočne.
1. Ak človek alebo firma návrh nepodá hneď, môže tak urobiť aj neskôr. V praxi sa to často deje až po tom, ako súd pošle výzvu na zaplatenie súdneho poplatku. Vtedy je dôležité konať rýchlo a podať návrh na oslobodenie v lehote určenej súdom. Ak poplatník výzvu odignoruje, riskuje, že súd konanie pre nezaplatenie poplatku zastaví.
2. Návrh má zmysel podať aj vtedy, keď sa finančná situácia strany zhorší až počas konania. Môže ísť napríklad o stratu zamestnania, dlhodobú PN, vznik exekúcie, zníženie príjmu, rozpad podnikania alebo inú zásadnú zmenu pomerov. V takom prípade treba súdu vysvetliť, čo sa zmenilo, odkedy zmena trvá a prečo má vplyv na schopnosť zaplatiť poplatok.
3. Dôležité je myslieť aj na to, že súdny poplatok môže vzniknúť vo viacerých štádiách konania. Nestačí preto riešiť iba poplatok za žalobu. Poplatková povinnosť môže vzniknúť aj pri odvolaní, dovolaní, návrhu na obnovu konania alebo inom úkone. Ak strana nemá prostriedky ani na tento ďalší poplatok, mala by požiadať o oslobodenie aj v tejto fáze.
Prakticky platí jednoduché pravidlo: návrh treba podať čo najskôr, ideálne ešte pred tým, ako uplynie lehota na zaplatenie súdneho poplatku. Čakanie na poslednú chvíľu môže situáciu zbytočne skomplikovať.
Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku by mal byť konkrétny, prehľadný a podložený dokladmi. Mal by z neho byť jasný nielen samotný záver, že poplatník žiada o oslobodenie, ale aj dôvody, pre ktoré oň žiada.
1. V návrhu treba najskôr označiť súd, účastníkov konania a spisovú značku, ak už bola pridelená. Ak sa návrh podáva spolu so žalobou alebo iným prvým podaním, spisová značka ešte nemusí byť známa. V takom prípade stačí jasne označiť vec, ktorej sa návrh týka.
2. Následne treba uviesť, čo presne poplatník žiada. Môže žiadať úplné oslobodenie od súdneho poplatku, čiastočné oslobodenie alebo oslobodenie iba od konkrétneho poplatku. Úplné oslobodenie znamená, že poplatník žiada, aby poplatok neplatil vôbec. Čiastočné oslobodenie môže byť vhodné vtedy, keď časť poplatku zaplatiť vie, ale celý poplatok je pre neho neprimerane vysoký.
3. Najdôležitejšou časťou návrhu je opis pomerov. Pri fyzickej osobe treba zrozumiteľne vysvetliť najmä príjem, pravidelné výdavky, rodinnú situáciu, počet vyživovaných osôb, bývanie, zdravotný stav, majetok, dlhy a prípadné exekúcie. Súd potrebuje vidieť, z čoho človek žije, aké má nevyhnutné náklady a či má nejaký majetok alebo úspory, z ktorých by vedel poplatok zaplatiť.
Pri firme alebo inej právnickej osobe treba opísať najmä jej ekonomickú situáciu. Dôležité môžu byť výnosy, náklady, hospodársky výsledok, stav bankových účtov, pohľadávky, záväzky, majetok, dlhy, likvidita a celková schopnosť zaplatiť poplatok. Nestačí iba napísať, že firma je v strate. Treba vysvetliť, prečo aktuálne nemá reálnu možnosť poplatok uhradiť.
Návrh by mal obsahovať aj informáciu o výške súdneho poplatku, ak ju poplatník pozná. Ak už súd poslal výzvu na zaplatenie, je vhodné sa na ňu v návrhu výslovne odvolať. Ak výška poplatku ešte nie je jasná, možno uviesť, že poplatník žiada o oslobodenie od súdneho poplatku, ktorý mu v konaní vznikne.
Na konci návrhu by mal byť jasný návrh výroku, napríklad: Žiadam, aby mi súd priznal oslobodenie od súdneho poplatku v celom rozsahu. Pri čiastočnom oslobodení možno uviesť napríklad: Žiadam, aby mi súd priznal oslobodenie od súdneho poplatku v rozsahu 80 %. Návrh treba podpísať a priložiť k nemu relevantné dôkazy.
Prílohy sú pri návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku často rozhodujúce. Súd totiž neposudzuje iba tvrdenia, ale najmä to, či sú preukázané. Ak žiadateľ svoje pomery nedoloží, súd nemusí mať dostatok podkladov na priznanie oslobodenia.
Pri právnickej osobe sú dôležité najmä účtovné a finančné doklady. Firma môže priložiť účtovnú závierku, súvahu, výkaz ziskov a strát, daňové priznanie, prehľad záväzkov a pohľadávok, výpisy z bankových účtov, zoznam majetku, doklady o splatných záväzkoch alebo iné dokumenty, ktoré ukazujú jej aktuálnu schopnosť zaplatiť poplatok.
Ministerstvo spravodlivosti SR zverejňuje formuláre na dokladovanie pomerov fyzických a právnických osôb. V praxi je vhodné tieto tlačivá použiť, pretože súd v nich nájde údaje, ktoré pri rozhodovaní o oslobodení štandardne potrebuje. Vyplnené tlačivo však samo osebe nemusí stačiť, ak k nemu nie sú priložené doklady potvrdzujúce uvedené údaje.
Najčastejšou chybou je všeobecný návrh bez dôkazov. Veta som v zlej finančnej situácii súdu zvyčajne nestačí. Lepšie je stručne, ale konkrétne opísať príjem, výdavky, majetok a záväzky a priložiť doklady, z ktorých to vyplýva. Čím jasnejšie je situácia preukázaná, tým jednoduchšie môže súd posúdiť, či sú podmienky na oslobodenie splnené.
Áno. Súd môže žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku zamietnuť, ak dospeje k záveru, že pomery žiadateľa oslobodenie neodôvodňujú. Inými slovami, nestačí iba podať žiadosť. Žiadateľ musí súdu ukázať, že zaplatenie poplatku by pre neho bolo vzhľadom na jeho finančnú, majetkovú alebo sociálnu situáciu neprimerane zaťažujúce.
Pri firmách súdy často posudzujú žiadosti prísnejšie. Samotná strata, nízky zostatok na účte alebo dočasný nedostatok hotovosti ešte nemusia automaticky znamenať, že spoločnosť má byť od poplatku oslobodená. Firma musí preukázať celkovú ekonomickú situáciu, nielen všeobecne tvrdiť, že podnikanie je aktuálne neúspešné.
Ak súd žiadosť zamietne, poplatková povinnosť tým spravidla nezaniká. Žiadateľ musí počítať s tým, že bude musieť súdny poplatok zaplatiť, prípadne v rozsahu, v akom mu oslobodenie nebolo priznané. Ak poplatok nezaplatí ani po výzve súdu, môže to mať procesné následky, vrátane zastavenia konania v prípadoch, keď to zákon umožňuje. Preto je dôležité podať žiadosť dôkladne už na prvýkrát. V civilnom sporovom konaní sa rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov spravidla nedá vnímať ako bežné rozhodnutie, proti ktorému sa automaticky podáva odvolanie. O to dôležitejšie je, aby bola žiadosť konkrétna, zrozumiteľná a doložená relevantnými prílohami.
Áno. To, že súd raz prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ešte neznamená, že toto oslobodenie musí zostať zachované za každých okolností až do konca konania. Ak sa neskôr ukáže, že pomery strany oslobodenie neodôvodňujú alebo ho neodôvodňovali už v čase priznania, súd môže oslobodenie odňať.
Môže ísť napríklad o situáciu, keď sa finančná situácia účastníka počas konania výrazne zlepší. Človek si nájde dobre platenú prácu, získa majetok, dostane väčšiu sumu peňazí, predá nehnuteľnosť alebo sa inak zmenia jeho pomery. V takom prípade môže súd dospieť k záveru, že ďalšie trvanie oslobodenia už nie je dôvodné.
Ešte vážnejšia je situácia, keď sa ukáže, že žiadateľ pri podaní žiadosti neuviedol pravdivé alebo úplné údaje. Ak napríklad zamlčal príjem, bankové účty, nehnuteľnosť, vozidlo, podnikanie alebo iný podstatný majetok, súd môže oslobodenie odňať aj spätne.
Spätné odňatie znamená, že sa na vec môže hľadieť tak, akoby oslobodenie v príslušnom rozsahu nemalo byť priznané. Pre účastníka to môže mať nepríjemný dôsledok: môže mu vzniknúť povinnosť doplatiť súdny poplatok, od ktorého bol pôvodne oslobodený.
Preto platí jednoduché pravidlo: v žiadosti o oslobodenie treba uvádzať pravdivé, úplné a aktuálne údaje. Ak sa pomery počas konania výrazne zmenia, je vhodné s touto zmenou počítať a v prípade potreby ju súdu oznámiť. Oslobodenie od súdneho poplatku má pomôcť tomu, kto poplatok reálne nemôže zaplatiť, nie tomu, kto svoje pomery účelovo skresľuje.
Súdne poplatky sa netýkajú len začiatku konania. Poplatková povinnosť môže vzniknúť aj neskôr, napríklad pri podaní odvolania, dovolania, návrhu na obnovu konania, kasačnej sťažnosti alebo pri výkone rozhodnutia a exekúcii. Preto je dôležité vedieť, či sa oslobodenie vzťahuje aj na tieto ďalšie štádiá.
Pri zákonnom oslobodení platí, že ak zákon oslobodzuje konkrétne konanie alebo konkrétnu osobu v základnom konaní, v mnohých prípadoch sa toto oslobodenie vzťahuje aj na odvolanie, dovolanie, žalobu na obnovu konania, kasačnú sťažnosť, výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Neznamená to však, že každé odvolanie alebo každá exekúcia je automaticky bez poplatku. Rozhodujúce je, či ide o vec alebo osobu, na ktorú zákonné oslobodenie dopadá.
Pri individuálnom oslobodení priznanom súdom treba sledovať, v akom rozsahu bolo priznané. Súd môže priznať oslobodenie úplne, čiastočne alebo iba vo vzťahu ku konkrétnemu poplatku. Ak nie je jasné, či sa oslobodenie vzťahuje aj na ďalší procesný úkon, napríklad odvolanie alebo dovolanie, je vhodné požiadať o oslobodenie výslovne aj v tejto fáze.
Odvolanie môže byť samostatne spoplatnené. Poplatníkom je v odvolacom konaní spravidla ten, kto odvolanie podáva. Ak je však osoba alebo konanie oslobodené od poplatku zo zákona a zákon toto oslobodenie vzťahuje aj na odvolacie konanie, poplatok za odvolanie sa neplatí. Príkladom môže byť situácia, keď zamestnanec podáva odvolanie v individuálnom pracovnoprávnom spore, v ktorom je ako žalobca oslobodený od súdneho poplatku. Podobne môže ísť o niektoré veci výživného, maloletých detí alebo iné zákonom oslobodené prípady. Ak človek nie je oslobodený zo zákona, ale nemá prostriedky na zaplatenie poplatku za odvolanie, môže požiadať o individuálne oslobodenie aj pri podaní odvolania. V takom prípade by mal opäť vysvetliť svoje pomery a priložiť doklady, najmä ak ich súdu ešte nepredložil alebo ak sa jeho situácia zmenila. V praxi je vhodné uviesť žiadosť o oslobodenie priamo v odvolaní alebo ju podať spolu s odvolaním ako samostatné podanie. Čím skôr sa otázka poplatku vyrieši, tým menšie riziko vznikne, že poplatková povinnosť bude brzdiť ďalší postup v konaní.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a poplatkovo sa posudzuje samostatne. Poplatníkom je dovolateľ, teda ten, kto dovolanie podáva. Pri dovolaní treba počítať s tým, že súdny poplatok môže byť vyšší ako pri žalobe alebo odvolaní, pretože zákon pri dovolaní počíta so zvýšenou sadzbou. Ak je účastník oslobodený od súdnych poplatkov zo zákona a toto oslobodenie sa vzťahuje aj na dovolanie, poplatok za dovolanie sa neplatí. Ak však ide o individuálne oslobodenie podľa pomerov strany, treba pozerať na rozsah konkrétneho rozhodnutia súdu. Nie vždy je bezpečné automaticky predpokladať, že skoršie oslobodenie pokrýva aj dovolanie. Ak dovolateľ nemá prostriedky na zaplatenie poplatku za dovolanie, mal by požiadať o oslobodenie najneskôr pri podaní dovolania. V žiadosti treba uviesť aktuálne pomery, pretože od začiatku konania mohlo prejsť veľa času a finančná situácia účastníka sa mohla zmeniť. Pri dovolaní je zároveň dôležité myslieť aj na ďalšie procesné podmienky, najmä na povinné právne zastúpenie v prípadoch, keď ho zákon vyžaduje. Oslobodenie od súdneho poplatku rieši iba poplatok voči súdu, nie automaticky všetky náklady spojené s dovolacím konaním.
Oslobodenie od súdnych poplatkov môže mať význam aj po skončení súdneho sporu. Ak človek získa rozhodnutie, ale druhá strana dobrovoľne neplní, môže byť potrebné riešiť výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Aj v tejto fáze môžu vzniknúť poplatky. Ak ide o zákonné oslobodenie, ktoré sa podľa zákona vzťahuje aj na výkon rozhodnutia alebo exekúciu, oprávnený nemusí platiť súdny poplatok ani v tejto fáze. To môže byť dôležité najmä pri citlivých veciach, ako je výživné alebo iné nároky, pri ktorých zákon chráni oprávnenú osobu. Pri exekúcii však treba byť obzvlášť opatrný. V exekučnom konaní existujú osobitné pravidlá platenia súdneho poplatku. Pri návrhu na vykonanie exekúcie sa platobné údaje oznamujú automatizovane a súd nemusí oprávneného vyzývať na zaplatenie tak, ako pri niektorých iných typoch konania. Ak poplatok nie je zaplatený v stanovenej lehote, na návrh sa nemusí prihliadať, výnimkou je situácia, keď ide o oprávneného oslobodeného od platenia súdnych poplatkov. Preto je vhodné už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie jasne uviesť, ak sa oprávnený považuje za oslobodeného od súdneho poplatku. Ak oslobodenie vyplýva zo zákona, treba označiť dôvod. Ak má oprávnený rozhodnutie o individuálnom oslobodení, je vhodné ho priložiť alebo naň súd upozorniť.
Oslobodenie od súdneho poplatku a vrátenie súdneho poplatku sú dva rozdielne právne inštitúty. Líšia sa najmä tým, kedy sa uplatňujú a aký majú pre účastníka konania finančný dôsledok.
Pri oslobodení od súdneho poplatku sa rieši otázka, či účastník konania musí poplatok vôbec zaplatiť, prípadne či ho má zaplatiť len čiastočne. Oslobodenie môže vyplývať priamo zo zákona, napríklad pri určitých typoch konaní alebo pri určitých osobách. V iných prípadoch ho môže priznať súd na základe žiadosti účastníka, ak to odôvodňujú jeho majetkové, sociálne alebo príjmové pomery. Dôležité je, že oslobodenie sa spravidla rieši pred zaplatením súdneho poplatku. Ak sú podmienky splnené, účastník poplatok neplatí vôbec alebo ho platí len v rozsahu určenom súdom.
Pri vrátení súdneho poplatku je situácia odlišná. Poplatok už bol zaplatený, ale následne nastane skutočnosť, s ktorou zákon spája jeho vrátenie v plnej výške alebo čiastočne. Môže ísť napríklad o prípady, keď bol poplatok zaplatený bez povinnosti, zaplatený vo vyššej sume, než bolo potrebné, alebo keď dôjde k procesnému úkonu, pri ktorom zákon umožňuje vrátenie poplatku. Typicky môže ísť napríklad o späťvzatie návrhu, zastavenie konania alebo schválenie zmieru, ak sú splnené zákonné podmienky.
Treba však počítať s tým, že vrátený súdny poplatok sa v mnohých prípadoch nevracia v plnej výške. Zákon môže určiť jeho krátenie, preto účastník nemusí dostať späť celú zaplatenú sumu.
Ak nemáte peniaze na zaplatenie súdneho poplatku, môžete požiadať súd o oslobodenie od súdneho poplatku. Žiadosť je vhodné podať čo najskôr, ideálne už spolu so žalobou, návrhom, odvolaním alebo iným podaním, za ktoré sa má poplatok platiť. V žiadosti treba vysvetliť, prečo poplatok nedokážete zaplatiť, a priložiť doklady o príjmoch, výdavkoch, majetku a záväzkoch. Nestačí iba všeobecne napísať, že ste v zlej finančnej situácii. Súd potrebuje vidieť konkrétne údaje a dôkazy preukazujúce neschopnosť poplatok zaplatiť.
Nie vždy. Nezamestnanosť, nízky príjem alebo hmotná núdza sú dôležité okolnosti, ale samy osebe nemusia automaticky znamenať, že súd žiadosti vyhovie. Súd posudzuje celkové pomery žiadateľa.
Zaujíma ho napríklad to, či máte majetok, úspory, pravidelné výdavky, vyživované osoby, dlhy, exekúcie alebo iné zdroje príjmu. Ak ste v hmotnej núdzi, je vhodné priložiť rozhodnutie alebo potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi.
Najlepšie je podať žiadosť hneď spolu s podaním, za ktoré vzniká súdny poplatok. Ak teda podávate žalobu, návrh na začatie konania alebo odvolanie a už viete, že poplatok nedokážete zaplatiť, priložte žiadosť o oslobodenie rovno k tomuto podaniu. Ak ste žiadosť nepodali hneď, môžete ju podať aj po doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku. Vtedy je však dôležité nečakať a reagovať v lehote určenej súdom. Ak výzvu odignorujete, súd môže v niektorých prípadoch konanie zastaviť.
Ak ste už súdny poplatok zaplatili, žiadosť o oslobodenie spravidla nerieši spätne už zaplatený poplatok. Oslobodenie má význam najmä do budúcnosti, teda pri poplatkoch, ktoré ešte neboli zaplatené alebo ešte len vzniknú. V niektorých situáciách však môže prichádzať do úvahy vrátenie súdneho poplatku. To je ale iný právny mechanizmus ako oslobodenie. Vrátenie poplatku sa rieši napríklad vtedy, ak bol poplatok zaplatený bez povinnosti, ak bolo konanie zastavené, návrh odmietnutý alebo vzatý späť za podmienok stanovených zákonom.
Áno. Súd nemusí rozhodnúť iba spôsobom všetko alebo nič. Môže priznať úplné oslobodenie, ale aj čiastočné oslobodenie. To znamená, že časť poplatku zaplatiť treba a časť poplatku sa odpustí.
Čiastočné oslobodenie môže byť vhodné napríklad vtedy, keď žiadateľ nedokáže zaplatiť celý poplatok, ale určitú časť zaplatiť vie. Súd vtedy posudzuje najmä výšku poplatku a celkové finančné možnosti žiadateľa.
Fyzická osoba by mala priložiť najmä doklady o príjme, výdavkoch, majetku a záväzkoch. Typicky ide o potvrdenie o príjme, výplatné pásky, rozhodnutie o dôchodku alebo dávkach, potvrdenie z úradu práce, výpisy z účtu, doklady o nájme, hypotéke, úveroch, výživnom, exekúciách alebo zdravotných výdavkoch.
Ak máte deti alebo iné vyživované osoby, uveďte to v žiadosti a podľa možnosti doložte. Ak máte dlhy, priložte napríklad splátkové kalendáre, úverové zmluvy alebo exekučné dokumenty. Pri firme sú dôležité najmä účtovné a finančné doklady, napríklad účtovná závierka, výkaz ziskov a strát, súvaha, daňové priznanie, výpisy z účtov, prehľad pohľadávok, záväzkov a majetku.
Použitie tlačiva je veľmi praktické, najmä pri fyzických osobách. Súd v ňom nájde údaje, ktoré pri rozhodovaní o oslobodení zvyčajne potrebuje. Tlačivo však treba vyplniť pravdivo, úplne a priložiť k nemu doklady, ktoré uvedené údaje potvrdzujú. Samotné vyplnenie tlačiva nemusí stačiť, ak v ňom uvediete príjmy, výdavky alebo dlhy bez toho, aby ste ich vedeli preukázať. Najbezpečnejšie je preto spojiť tlačivo s krátkou žiadosťou a prílohami.
Áno, o oslobodenie od súdneho poplatku môže požiadať aj právnická osoba, napríklad s.r.o. Pri firmách však súdy spravidla postupujú prísnejšie než pri bežných fyzických osobách. Firma musí preukázať svoju ekonomickú situáciu konkrétnymi dokladmi. Nestačí iba tvrdiť, že je v strate alebo že má dočasne málo peňazí na účte. Súd bude posudzovať najmä majetok, záväzky, pohľadávky, likviditu, hospodárske výsledky a reálnu schopnosť poplatok zaplatiť.
Ak súd žiadosť zamietne, poplatková povinnosť tým nezaniká. V praxi to znamená, že súdny poplatok bude potrebné zaplatiť, prípadne zaplatiť tú časť, od ktorej súd žiadateľa neoslobodil. Ak poplatok nebude zaplatený ani po výzve súdu, môže to mať vážne následky. V niektorých prípadoch môže súd konanie zastaviť. Preto je dôležité podať žiadosť dôkladne a priložiť k nej všetky potrebné doklady už na začiatku.
Áno. Ak sa počas konania ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú alebo ho neodôvodňovali už v čase priznania, súd môže oslobodenie odňať. Môže tak urobiť aj spätne.
Môže ísť napríklad o situáciu, keď sa finančná situácia účastníka výrazne zlepší, alebo keď vyjde najavo, že v žiadosti zamlčal dôležité informácie o príjme, majetku alebo účtoch. Preto treba v žiadosti uvádzať pravdivé a úplné údaje.
Záleží na tom, o aký druh oslobodenia ide. Pri zákonnom oslobodení sa v mnohých prípadoch oslobodenie vzťahuje aj na ďalšie štádiá konania, napríklad odvolanie, dovolanie, obnovu konania, výkon rozhodnutia alebo exekúciu. Pri individuálnom oslobodení priznanom súdom treba pozerať na rozsah rozhodnutia. Súd môže oslobodiť stranu od poplatkov v celom konaní, ale aj iba od konkrétneho poplatku. Ak si nie ste istí, je vhodné požiadať o oslobodenie výslovne aj pri odvolaní alebo dovolaní.
Pri výživnom existujú významné zákonné výnimky. Oslobodenie sa týka najmä konaní vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, ako aj navrhovateľa v konaní o určenie alebo zvýšenie výživného. V praxi to znamená, že rodič, ktorý sa domáha určenia alebo zvýšenia výživného pre dieťa, spravidla nemusí platiť súdny poplatok. Napriek tomu je vždy potrebné pozrieť sa na konkrétny typ návrhu, pretože nie každá rodinnoprávna vec má rovnaký poplatkový režim.
Rozvodové konanie má vlastný poplatkový režim. To, že sa pri rozvode riešia aj maloleté deti, ešte automaticky neznamená, že samotný rozvod je bez súdneho poplatku. Ak však osoba, ktorá podáva návrh na rozvod, nemá dostatočné finančné prostriedky, môže požiadať súd o individuálne oslobodenie od súdneho poplatku. Súd potom posúdi jej príjem, výdavky, majetok, rodinnú situáciu a ďalšie okolnosti.
Áno, môžete požiadať, ale vlastníctvo bytu, auta alebo iného majetku môže ovplyvniť rozhodnutie súdu. Súd neposudzuje iba príjem, ale aj majetkové pomery ako celok. Ak napríklad žiadateľ vlastní hodnotný majetok, súd môže skúmať, či z neho vie poplatok zaplatiť. Na druhej strane, vlastníctvo bežného bývania nemusí automaticky znamenať, že človek má dostatok voľných peňazí na súdny poplatok. Dôležitý je celkový obraz situácie.
1. Najčastejšou chybou je všeobecná a dôkazmi nepodložená žiadosť. Formulácia typu nemám peniaze na poplatok zvyčajne nestačí. Súd potrebuje vedieť, aký máte príjem, aké máte výdavky, aký máte majetok, aké máte dlhy a prečo je pre vás konkrétny súdny poplatok neprimerane zaťažujúci.
2. Druhou častou chybou je oneskorené podanie žiadosti. Ak už pri podaní žaloby alebo odvolania viete, že poplatok nezvládnete zaplatiť, nečakajte na výzvu súdu. Žiadosť podajte čo najskôr a priložte k nej všetky dostupné doklady.
Oslobodenie od súdnych poplatkov môže byť dôležitým nástrojom pre ľudí aj firmy, ktoré sa potrebujú domáhať svojich práv, no zaplatenie súdneho poplatku by pre nich predstavovalo neprimeranú záťaž. Nejde však o automatický nárok. Vždy je potrebné rozlišovať, či oslobodenie vyplýva priamo zo zákona, alebo o ňom rozhoduje súd na základe konkrétnych majetkových, príjmových a sociálnych pomerov žiadateľa. Ak chcete požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku, je dôležité konať včas, uviesť pravdivé a konkrétne informácie a priložiť relevantné doklady. Súd posudzuje nielen samotnú finančnú situáciu, ale aj povahu uplatňovaného nároku a to, či nejde o svojvoľné alebo zjavne bezúspešné uplatňovanie práva.
Zároveň treba odlišovať oslobodenie od súdneho poplatku od jeho vrátenia. Pri oslobodení sa rieši, či poplatok treba vôbec zaplatiť. Pri vrátení ide o situáciu, keď už bol poplatok zaplatený a zákon umožňuje jeho úplnú alebo čiastočnú refundáciu. Správne pripravená žiadosť môže rozhodnúť o tom, či sa súd bude môcť zaoberať samotným nárokom. Ak si nie ste istí, či máte nárok na oslobodenie od súdneho poplatku, alebo potrebujete pomoc s prípravou žiadosti či vedením sporu, Highgate advokátska kancelária je tu na to, aby vám pomohla domôcť sa vašich práv aj v komplikovaných prípadoch. Využiť môžete aj naše platené právne konzultácie, v rámci ktorých posúdime vašu situáciu a navrhneme ďalší postup.
Ak Vás táto téma zaujala, neváhajte nás kontaktovať:
Viac z oblasti ochrany majeku a podnikania nájdete na našej webovej stránke v tejto sekcii: Ochrana majetku a podnikania
V prípade záujmu môžete odoberať náš newsletter o zaujímavých praktických právnych a daňových informáciách.
Svoje konkrétne otázky môžete adresovať na konzultácii s naším partnerom Tomášom Demom, ktorý sa špecializuje na oblasť predajov a investícií do spoločností a obchodného práva. Konzultáciu si môžete objednať tu:
Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk
Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk
Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk
