Zamestnávanie živnostníkov („Švarc systém“) a právne a daňové súvislosti

Domov > Články a aktivity > Zamestnávanie živnostníkov („Švarc systém“) a právne a daňové súvislosti

Naše služby v oblasti zamestnávania “kontraktorov”

V oblasti zamestnávania “kontraktorov” pre klientov zabezpečujeme: 

  • finančnú analýzu dopadov zamestnávania “kontraktorov”;
  • porovnanie s.r.o. so živnosťou pre kontraktorov klienta;
  • analýza dopadov na dávky zo sociálneho poistenia u konkrétnych fyzických osôb;
  • analýza limitov a možností zamestnávania “kontraktorov” vo svetle aktuálnej judikatúry s ohľadom na tzv. švarc systém;
  • drafting zmlúv o spolupráci s ohľadom na:
  • elimináciu rizík spojených so “švarcsystém”;
  • ochranu spoločnosti pred “bad leaver” situáciami;
  • ochranu IP a iných aktív spoločnosti.


Pracovné právo v Highgate Group

Highgate Group je daňovo-účtovná spoločnosť a advokátská kancelária. Na jednom mieste tak náš klient môže stretnúť mzdového účtovníka ako aj právnika, ktorý sa venuje pracovnému právu. Na základe dopytov zo strany našich klientov evidujeme, že takýto koncept predstavuje nespochybniteľnú pridanú hodnotu nielen pre klientov, ale aj našich kolegov. Tí tak môžu hľadať odbornú oporu v rámci kancelárie. 

Aj pre klientov musí bezpochyby takýto koncept znamenať komfortnejšiu pozíciu ako adresáta služieb mzdového účtovníctva. V praxi sme totiž svedkami situácií, kedy si účtovník právne informácie a povedomie buduje vyhľadávaním informácií na internete. Tieto informácie si môže nesprávne interpretovať a zároveň nemusia ani súhlasiť s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov.

Vzory právnych dokumentov pre našich klientov

Naši klienti majú možnosť využiť viaceré vzory právnych dokumentov pripravených našou advokátskou kanceláriou Highgate Group a to bezplatne. Klienti tak môžu využiť vzory pracovných zmlúv, výpovedí, dohôd, zmlúv o spolupráci a podobne.

Zamestnávanie na “živnosť”


Vzhľadom na významné rozdiely medzi štandardným zamestnávaním a zamestnávaním na “živnosť” je táto téma aktuálna takmer u každého klienta. Venujeme sa jej nielen z daňovo odvodového hľadiska, ale aj z právneho hľadiska ako aj s ohľadom na dávky sociálneho poistenia.

Rozdiel medzi živnosťou a zamestnaním


Predpokladajme, že zamestnávateľ má zamestnanca, ktorému vypláca hrubú mzdu 2 000 EUR. Predpokladajme, že sa dohodnú, že zamestnanec si založí živnosť a bude svoju prácu zamestnávateľovi fakturovať, pričom suma na faktúre bude 2 000 EUR

Predpokladajme, že: 

  • zamestnanec má jedno dieťa do 6 rokov na ktoré si uplatňuje daňový bonus;
  • zamestnanec si neuplatňuje iný daňový bonus;
  • zamestnanec si neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku ani inú nezdaniteľnú časť okrem tej podľa § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov;
  • zamestnanec si ako živnostník uplatňuje paušálne výdavky;
  • zamestnanec ako živnostník podlieha ročnému zúčtovaniu sociálneho poistenia;
  • zamestnanec si ako živnostník neplatí poistenie v nezamestnanosti;
  • zamestnávateľ má kladný základ dane;
  • zamestnávateľ podlieha 21 % sadzby dane.

Aké sú daňové a odvodové dopady na obe právne formy? Tabuľka vychádza z platného daňového a odvodového stavu platného v druhom polroku 2021. 

ZamestnanecŽivnostník
Hrubá mzda2 000 EUR
Náklady zamestnávateľa2 704 EUR2 000 EUR
Zdravotné odvody268 EUR76 EUR
Sociálne odvody704 EUR181 EUR
Daň z príjmov211 EUR15 EUR
Netto suma1 521 EUR1 728 EUR
Daňový štít zamestnávateľa568 EUR420 EUR
Náklady zamestnávateľa2 136 EUR1 580 EUR

Finančné rozdiely medzi oboma formami “zamestnávania” sú tak významné nielen z pohľadu zamestnávateľa, ale aj z pohľadu “zamestnanca”. Pokiaľ by sa však zamestnanec ako živnostník nachádzal v režime tzv. odvodových prázdnin, ten finančný rozdiel by bol ešte významnejší: 

ZamestnanecŽivnostník
Hrubá mzda2 000 EUR
Náklady zamestnávateľa2 704 EUR2 000 EUR
Zdravotné odvody268 EUR76 EUR
Sociálne odvody704 EUR0 EUR
Daň z príjmov211 EUR52 EUR
Netto suma1 521 EUR1 872 EUR
Daňový štít zamestnávateľa568 EUR420 EUR
Náklady zamestnávateľa2 136 EUR1 580 EUR

Úplne iná daňovo-odvodová situácia však nastáva v prípade, ak kontraktor spolupracuje so spoločnosťou prostredníctvom svojej právnickej osoby. V takom prípade do úvahy prichádzajú aj ďalšie aspekty, ktoré výsledné číslo úspory môžu významne upraviť. 

Dopad živnosti na dávky sociálneho poistenia


Na výhodnosť zamestnávania na “živnosť” nie je možné nazerať izolovane iba cez optiku vyššie uvedených tabuliek. Komplexný obraz totiž dotvára aj efekt dopadov na dávky zo sociálneho poistenia, ktorých výška je rôzna v závislosti od viacerých okolností vrátane právnej formy na základe ktorej fyzická osoba vykonáva zárobkovú činnosť. 

Aj pri dávkach zo sociálne poistenia je iná situáciá u kontraktorov, ktorí poskytujú svoje služby prostredníctvom právnickej osoby.


Živnosť a materská


Základným predpokladom pre nárok na materské je, aby fyzická osoba bola nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom najmenej 270 dní. Pokiaľ sa živnostník nachádza v režime tzv. odvodových prázdnin a neplatí si sociálne odvody ako dobrovoľný poistenec, nemusí mu vzniknúť nárok na materské. Výška materského je štandardne 75 % tzv. denného vymeriavacieho základu. Pričom denný vymeriavací základ sa odvodzuje od priemeru vymeriavacích základov v tzv. rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je rôzne v závislosti od okolností daného prípadu. Ak by sme to mali zjednodušiť, výška materskej u živnostníka sa odvíja od toho, koľko a kedy prispieval živnostník do sociálneho poistenia. Avšak práve pri materskej pre živnostníkov zákon o sociálnom poistení umožňuje flexibilne dosiahnuť stav, kedy živnostník dostáva maximálnu materskú. Výška maximálnej materskej pri 31 dňových mesiacoch sa pozvoľna každým rokom približuje k sume 2 000 EUR. Pre viac informácií si dohodnite osobnú konzultáciu s Petrom Vargom. Naši klienti na účtovníctvo majú 50 % zľavu.  

Živnosť a práceneschopnosť


Vo všeobecnosti platí, že živnostník môže byť uznaný za práceneschopného v prípade choroby, úrazu alebo izolácie/karantény. Štandardná výška nemocenskej dávku sa odvíja od príspevkov živnostníka do sociálneho poistenia ako aj od typu PN (iná suma môže živnostníkovi vyjsť pri pandemickej PN). 

Pokiaľ živnostník spĺňa podmienky na nemocenskú dávku (napríklad je platiteľom sociálnych odvodov alebo sa nachádza v tzv. ochrannej lehote), výška nemocenskej dávky je podobná ako pri zamestnancoch, a síce: 

  • 25 % denného vymeriavacieho základu v období od 1. do 3. dňa PN;
  • 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. dňa PN.

Výška denného vymeriavacieho základu sa odvíja od viacerých faktorov. Vo všeobecnosti však platí, že živnostníci využívajúci paušálne výdavky platia sociálne odvody z nižších vymeriavacích základov. A to má dopad aj na výpočet denného vymeriavacieho základu. Treba tiež brať do úvahy, že živnostník si nevie vopred odhadnúť výšku nemocenskej dávky v takej miere ako to vie urobiť pri materskej. 

Živnosť a ošetrovné


Ošetrovné sa stalo významným sociálnym doplnkom počas pandémie a zavretých škôl. Pomáhalo nielen zamestnancom/živnostníkom, ale aj samotným zamestnávateľom z hľadiska cash-flow prekonať náročné pandemické obdobie pozastavenej ekonomiky. 

Živnostník má štandardne nárok na ošetrovné pokiaľ si sociálne odvody platí, alebo sa nachádza v tzv. ochrannej lehote. Výška ošetrovného rovnako závisí od denného vymeriavacieho základu, ktorého výška sa odvíja od príspevkov živnostníka do sociálneho systému v tzv. rozhodujúcom období. Výška ošetrovného je 55 % takto vypočítaného denného vymeriavacieho základu. Obdobne teda ako pri nemocenskej dávke, výška ošetrovného u živnostníka je ovplyvnená nižšou odvodovou povinnosťou živnostníkov oproti zamestnancom. 

Živnosť a dôchodok


Aj keď dôchodky sú pre viacerých kontraktorov našich klientov abstraktnou témou, u niektorých predsa evidujeme záujem o analýzu efektov konverzie na živnosť aj z hľadiska budúcich dôchodkových príjmov. Pri dôchodkoch sa štandardne uplatňuje zásluhový princíp – čím viac poistenec prispeje do sociálneho systému, tým vyšší bude mať dôchodok. Tento zásluhový systém je však ovplyvnený sociálnym elementom, ktorý prezentujú hlavne dôchodkové stropy, koeficient pri vyšších dôchodkoch ako aj inštitút minimálneho dôchodku. 

Ak má napríklad konverzia zo zamestnanca na živnostníka znamenať nižší dôchodok napríklad o 200 EUR, tak pri 15 ročnom poberaní dôchodku celková suma predstavuje 36 000 EUR. A to je relevantná suma. Pri konverziách zo zamestnania na “kontraktorov” tak pre klientov analyzujeme na požiadanie aj tento aspekt. 

Živnosť a dávka v nezamestnanosti 


Živnostník má nárok na dávku v nezamestnanosti iba vtedy, ak si platil dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti najmenej dva roky v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
 Živnostník si tak musí platiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, aby nárok na túto dávku mal. 
Výška dávky je 50 % denného vymeriavacieho základu, ktorý sa odvíja od priemeru vymeriavacích základov v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je pritom pri dávke v nezamestnanosti iné ako napríklad pri materskej alebo nemocenskej dávke. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Je “švarc systém” legálny?


Švarc systém nie je legálny. Okrem administratívnej sankcie je možné pri švarc systéme naplniť aj skutkovú podstatu niektorého z daňových trestných činov (najmä skrátenie dane a poistného). Je tak dôležité pri nastavovaní vzťahov s kontraktormi alebo pri konverzii zamestnancov na kontraktorov pochopiť tieto kroky ako projekt, ktorý si zaslúži posúdenie aj z právneho hľadiska. Cieľom však nie je len minimalizovať riziká spojené so sankciami zo strany štátu, ale aj nastaviť zmluvné vzťahy s kontraktormi tak, aby bola spoločnosť chránená (napríklad v súvislosti s IP právami).

Čo na “švarc systém” hovorí judikatúra súdov?


Judikatúra je relatívne rôznorodá. Veľkú inšpiráciu je potrebné hľadať v českej súdnej praxi, ktorá vyprodukovala nielen pojem “švarcsystém”, ale aj relatívne rozsiahly systém súdnych rozhodnutí, ktoré pomáhajú aj nám pri nastavovaní obhájiteľných právnych a daňovo odvodových rámcoch pri zamestnávaní “na živnosť”. Čiastočne iná daňovo-odvodová situácia nastáva v prípade, ak kontraktor spolupracuje so spoločnosťou prostredníctvom svojej právnickej osoby.

Ďalšie články

KONTAKT

Potrebujete pomôcť alebo poradiť?

Law & Tax
Tomáš Demo
tomas.demo@highgate.sk

Accounting
Peter Šopinec
peter.sopinec@highgate.sk

Crypto
Peter Varga
peter.varga@highgate.sk