ESOP a zamestnanecké akcie

Zamestnanecké akcie na Slovensku

Zamestnaneckým akciám a celému ESOPui sa venujeme komplexne po právnej stránke (navrhujeme a draftujeme pravidlá pre ESOP) ako po účtovno a daňovo-odvodovej stránke. Klient tak pod jednou strechou môže dostať komplexný servis zahrňujúci:

drafting tzv. ESOP zmlúv;
drafting tzv. “šuflíkových zmlúv”;
daňovo-odvodové posúdenie a návrh konkrétnej ESOP štruktúry;
návrhy na minimalizáciu rizík pri prípadnej daňovej kontrole;
samotná exekúcia korporátnych zmien; alebo
zakladanie ESOP štruktúry s využitím zahraničnej spoločnosti.

Téme sa venujeme dlhodobo, či poskytovaním služieb našim klientom, ale aj organizáciou konferencií a online školení na túto tému. A keďže aj my sme stále ešte mladá spoločnosť, ESOP nás zaujíma aj v praktickej rovine.

Zdaňovanie zamestnaneckých akcií

Základným problémom, ktorý na Slovensku v súvislosti s ESOP štruktúrami evidujeme, je okamih zdaňovania. Súčasný zákon o dani z príjmov totiž predpokladá vznik nepeňažného príjmu – zdanenie v momente nadobudnutia zamestnaneckých akcií zamestnancom. Pri opčných plánoch sú dokonca názory, že tento moment nastáva ešte o niečo skôr.

V každom prípade tento koncept odporuje základnému princípu zdaňovania, ktorým je postavený na tzv. “ability to pay” daňovníka. Inými slovami, k zdaneniu pri nadobudnutí zamestnaneckých akcií má totiž dôjsť v momente, kedy ani zamestnávateľ, ani zamestnanec nedisponujú peňažným príjmom, z ktorého je možné daň a odvody zaplatiť. V praxi preto dochádza často k situáciám, kedy podnikateľ hľadá cesty ako sa vyhnúť tomuto momentu zdanenia. Našou úlohou v daných prípadoch je hľadať zákonné spôsoby ako nastaviť ESOP štruktúru v danom konkrétnom prípade s cieľom odkloniť moment zdanenia do momentu reálne získaného peňažného príjmu, eventuálne znížiť sadzbu daní a odvodov a taktiež aj minimalizovať riziká pri prípadnej daňovej kontrole. Nájdenie zákonnej a daňovo efektívnej štruktúry sa javí z nášho pohľadu kľúčové pre využívanie ESOP štruktúr. Na základe našich skúsenosti sa javí, že v opačnom prípade sa podnikateľ rozhoduje iba medzi dvoma možnosťami:

do ESOP štruktúry neísť; alebo
vytvoriť ESOP štruktúru daňovo kontaminovaným spôsobom (t.j. protiprávne).

Zdaňovanie “zamestnaneckých akcií” u kontraktorov

U startupov je veľmi častým javom práve “zamestnávanie” kontraktorov. Odhliadnuc od toho, že sa môže jednať o zneužívajúce konanie na základe tzv. švarc systému (Pracovné právo vrátane problematiky tzv. švarcsystému), môže to mať negatívne daňovo a odvodové implikácie aj z hľadiska “ESOP zdaňovania”. Vychádza to z filozofickej premisy, že príjem daňovníka je potrebné subsumovať do tej kategórie aktivít, ktorej sa tento príjem dotýka. V kritických situáciách tak nadobudnutie akcií spoločnosti kontraktorom môže vyústiť do vyrubenia dane z príjmov a nedoplatku na zdravotnom a sociálnom poistení v ročnom zúčtovaní. Konečný daňovo odvodový dopad predmetnej ESOP štruktúry bude závisieť od viacerých skutočností ako napríklad:

forma spolupráce medzi kontraktorom a spoločnosťou poskytujúca/sprostredkujúca podiel v spoločnosti;
miera angažovanosti kontraktora na dianie v spoločnosti;
pracovná pozícia kontraktora mimo spoločnosť;
reálna hodnota spoločnosti, respektíve jej aktuálne vývojové štádium.

Poskytnutie zamestnaneckých benefitov v kryptomenách (napr.: security token)

V praxi sa relatívne často stretávame s vydaním tokenov ako “stake” reprezentujúci určitú hodnotu platformy alebo spoločnosti na ktorej sa zamestnanec alebo kontraktor pracovne angažuje. Nemusí nevyhnutne ísť iba o tzv. security tokeny, ale aj o tzv. utility tokeny alebo nejaký ich derivát, ktorý na seba atrahuje potenciál kapitálových príjmov v budúcnosti. Daňovo odvodové implikácie týchto režimov budú závisieť od konkrétneho nastavenia ESOP štruktúry. Napríklad vydanie tokenov a ich ďalší osud (napr.: disponovanie na sekundárnom trhu) môže byť kopírované aj nadväzujúcim právnym “offline” režimom. V takom prípade daňovo odvodový režim kopíruje ten, ktorý sa aplikuje v tom paralelnom právnom “offline” svete.

Môže ísť napríklad o štruktúru, kedy spoločnosť vydá tokeny, ktoré sú kryté tzv. “fantómovými” zmluvami a príjem z držania tokenov tak sleduje rovnaký daňový a odvodový režim ako predpokladá príslušné zmluvy. Nič na tom nemusí meniť ani likvidita týchto tokenov na sekundárnom trhu.

Kryptomeny nám priniesli do právneho a daňového sveta novú rozmanitosť a našou úlohou ako právnych, daňových a účtovných poradcov je vedieť pripísať tomuto fenoménu relevantné a primerané právne, daňové a odvodové účinky.

Zdaňovanie zamestnaneckých opcií

Často sa stretávame s tým, že spoločnosť najprv udelí alebo predá svojim zamestnancom opcie. Následne, po splnení určitých podmienok, môže zamestnanec opciu “premeniť” na reálny podiel na spoločnosti. V praxi sa vyskytujú aj rôzne deriváty týchto možností ako napríklad:

predaj opcie zamestnancovi za symbolickú cenu;
poskytnutie opcie zamestnancovi zadarmo;
predaj/poskytnutie opcie zamestnancovi zahraničnou firmou zo skupín;
predaj/poskytnutie opcie zamestnancovej firme slovenskou alebo zahraničnou firmou;
predaj/poskytnutie opcie kontraktorovi – fyzickej osobe slovenskou alebo zahraničnou firmou;
predaj/poskytnutie opcie kontraktorovi – právnickej osobe slovenskou alebo zahraničnou firmou;
predaj/poskytnutie opcie ESOP spoločnosti združujúcej zamestnancov a/alebo kontraktorov slovenskou alebo zahraničnou firmou;
zahraniční zamestnanci/kontraktori;
moment (možnosti) nadobudnutia podielu.

Keďže náš zákon o dani z príjmov neposkytuje adresné pravidlá pri identifikovaní daňových a odvodových rámcov týchto typov ESOP štruktúr, pri analyzovaní daňových dopadov musíme hľadať analógie v zahraničných právnych úpravách a vychádzať z príbuznej judikatúry a zo základných filozofických konceptov v daňovom práve.

Ako vyhodiť zlého zamestnanca/”kontraktora”? (Bad leaver a good leaver)

Rozmanitosť daňovej a odvodovej úpravy zamestnaneckých akcií dotvára aj právna komplexnosť. Vo viacerých ESOP štruktúrach riešime rôzne “bad leaver” situácie, ktoré si vyžadujú sofistikovanejší prístup z právneho a praktického hľadiska. Tomuto elementu je potrebné “pod jednou strechou” prisúdiť aj relevantné daňové a odvodové implikácie. V tejto súvislosti je treba mať na zreteli stále pokrivenú rozhodovaciu prax na Slovensku. Na jednej strane je to akási ochranárska rola sudcov v zamestnaneckých sporoch, ktorá znevýhodňuje zamestnávateľov, na strane druhej je to časový a nákladový element. Preto na “bad leaver” situácie je potrebné sa pripravovať preventívne jasným, priamočiarym a prakticky exekuovateľným jazykom a spôsobom.